Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Co-294-2012.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/294/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., D., M. X, X.: XX XXX XXX, zastúpeného T. S., D., M. X proti odporcovi W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: V. J., I. XX, X.: XXXXXXXX, zastúpeného S.. Q. K., O. v J., X., o zaplatenie 844,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 4. júla 2012, č.k. 3C/17/2012-48, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia 844,35 Eur s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 118,16 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Z. K., O. D. a odporca uzavreli dňa 22.02.2008 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, na podklade ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver v sume 27.300,- Sk (906,19 Eur) splatný v 15. mesačných splátkach po 2.177,- Sk (72,26 Eur) s ročnou percentuálnou mierou nákladov na úver 23,87 %. Úver bol odporcovi poskytnutý dňa 22.02.2008 a odporca z poskytnutého úveru neuhradil ani jednu splátku. Právny predchodca navrhovateľa vyhlásil preto celý úver za splatný dňom 28.07.2008. Dňa 15.12.2010 podpísal odporca Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorom uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, kde uznaný dlh bol čo do výšky špecifikovaný ako istina 906,19 Eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150 Eur. Súd sa zaoberal obsahom tejto dohody a dospel k záveru, že sa jednalo o neplatný právny úkon. Uviedol, že na platné uznanie dlhu sa vyžaduje, aby bol dlh presne špecifikovaný čo do dôvodu aj čo do výšky. V posudzovanej veci zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach okrem iného aj ročnú úrokovú sadzbu. V prípade absencie tohto údaja sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom tento údaj neobsahuje, veriteľ teda nemá právo požadovať od dlžníka popri istine žiadne úroky ani poplatky a dlžník nemôže platne uznať čo do výšky dlh v rozsahu istiny, príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie, pretože dlh v takomto
rozsahu nikdy neexistoval. Okrem toho uznanie dlhu je neurčité, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, pretože nie je špecifikovaná výška "príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy". Výšku uznaného dlhu je možné špecifikovať aj odkazom na iný právny úkon, avšak z tohto iného právneho úkonu musí byť výška uznaného dlhu dostatočne zrejmá. Keďže uznanie dlhu dlh dostatočne nešpecifikuje čo do výšky, dospel k záveru, že ide o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. V dôsledku uvedeného preto nemôže byť jeho dôsledkom pretrhnutie premlčacej lehoty a začatie plynutia novej, 10-ročnej premlčacej doby. V predmetnej veci vedľajší účastník konania vzniesol námietku premlčania. Súd zistil, že k zosplatneniu dlhu odporcu došlo dňa 28.07.2008, dňa 29.07.2008 začala pre navrhovateľa plynúť 3-ročná premlčacia lehota, podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda premlčacia lehota sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota uplynula dňa 29.07.2011, návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 29.02.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Preto nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1 a § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1 veta druhá, § 111, § 558 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. h/ a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho nároku v celom rozsahu vyhovie a zaviaže vedľajšieho účastníka na úhradu trov konania s odporcom spoločne a nerozdielne, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre uznanie dlhu zo strany dlžníka; dohoda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Mal za to, že vyhlásenie dlžníka - odporcu o uznaní dlhu je v dohode jednoznačne, zrozumiteľne uvedené, obsah dohody nie je taký rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť, odporca si mohol dohodu v pokoji prečítať a následne svojím podpisom s ňou vysloviť súhlas. Odporca podpísal dohodu dobrovoľne, na základe vlastného uváženia po jej prečítaní, k podpisu dohody nebol nijakým spôsobom nútený, mal právo podpis tejto dohody odmietnuť, prípadne ju podpísať neskôr po porade s odborníkom a pod. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom namietal, že vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník preto nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám ani zniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Vzhľadom na uvedené súd k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. Namietal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka, keď nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom je pochybná. Vyslovil názor, že ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza len k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania.
Odporca a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne, a len pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník však nie je legitimovaný na dispozičné úkony, a to, či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Súdna prax sa zjednotila na tom, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania, preto námietka navrhovateľa, že súd nemal prihliadať na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba, považoval odvolací súd za nedôvodnú.
Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ odporca s navrhovateľom dňa 15.12.2010 uzavrel dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, z ktorej nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovaná výška uznaného príslušenstva, jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.
Nedôvodná bola aj námietka navrhovateľa, ktorý nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keď samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, z čoho vyvodil, že v danom prípade, pokiaľ vedľajší účastník bol právne zastúpený, nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolací súd pritom poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 o ochranu spotrebiteľa. Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. V zmysle ust. § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .