Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_50C-102-2013.pdf
PDF · 99.61 KB
No categories available
50C/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: Z. E., T. H. XX, T., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, so sídlom Novozámocká 214, Nitra, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, o zaplatenie 517,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 31,- € do 3 dní od právoplatnosti toho rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.2.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 517,- € s príslušenstvom a náhradu trov súdneho konania, titulom poistného plnenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. T. XXXD, EČV: T.- XXXAV, na ktorom bola spôsobená škoda. Dňa XX.X.XXXX došlo k škodovej udalosti, pri ktorej na čelné sklo navrhovateľovho motorového vozidla dopadol kameň odletený z pred ním idúceho vozidla a toto čelné sklo poškodil. Motorové vozidlo, od ktorého odletel kameň a poškodil motorové vozidlo navrhovateľa, je vo vlastníctve C. P., bytom M. XX, T.. Poškodené čelné sklo si nechal navrhovateľ vymeniť u spoločnosti AUTOSERVIS DAKAR, s.r.o., ktorá si za výmenu čelného skla vyfakturovala sumu 517,- € vrátane DPH. Odporca pri likvidovaní poistnej udalosti neposkytol navrhovateľovi poistné plnenie s odôvodnením, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti. Túto argumentáciu považuje navrhovateľ za absurdnú a účelovú s cieľom vyhnúť sa poskytnutiu poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti. V zmysle ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma a ani nevyžaduje zavinené konanie. Pri náhrade škody sa uhrádza skutočná škoda, či už peňažným plnením alebo uvedením veci do predošlého stavu. Navrhovateľovi vznikla škoda vo výške, ktorú musel vynaložiť na opravu, resp. výmenu poškodeného čelného skla. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, je odporca ako poisťovateľ povinný vzniknutú škodu uhradiť v plnom rozsahu.
Súd vo veci vydal dňa 11.4.2013 platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, voči ktorému podal odporca odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zo zákona zrušený.
V podanom odpore odporca uviedol, že podľa navrhovateľa došlo dňa XX.X.XXXX Z. XX:XX U.. na J. B. R. J. k poškodeniu motorového vozidla patriaceho navrhovateľovi tak, že spod zadných kolies vozidla p. C.I. P. W.. E. R., EČV: T. XXXID, ktorý je poistený u odporcu (ďalej len "poistený"), odskočil kamienok do čelného skla vozidla navrhovateľa. Listom zo dňa 14.6.2012 odporca oznámil navrhovateľovi, že nie je možné spoľahlivo a objektívne preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti, a teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na jeho vozidle a prevádzkou motorového vozidla, t.j. že škoda na motorovom vozidle navrhovateľa vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Navrhovateľ vidí ako právny dôvod svojej pohľadávky zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla v spojení s existenciou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi poisteným a odporcom. Podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 4 ods. 2 písm. b)) má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Pre zodpovednosť vodiča za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zásade potrebné naplnenie 4 základných znakov zodpovednosti: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie vodiča. U vodiča teda vždy pôjde o subjektívnu zodpovednosť. Poistený v danom prípade neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzateľ vozidla však podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie. Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na ňom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, ktorá vznikla na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako jej následkom. Pritom nepostačujú ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako vodič v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom k tomu nie je preukázané, že príčinou škody je prevádzka motorového vozidla poisteného. Na strane poisteného zároveň existujú liberačné dôvody, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemajúcou svoj pôvod v prevádzke a je možné prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za škodu za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Odporca ďalej namietol aj priznanie úrokov z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania, nakoľko odporca poskytol navrhovateľovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu odmietol poskytnúť poistné plnenie, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporca tak splnil podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval odporca návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný a ako taký ho žiadal zamietnuť.
Navrhovateľ na podaný odpor reagoval svojím vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.6.2013. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma a ani sa nevyžaduje zavinené konanie. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prevádzkovateľ sa v tejto veci nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože spôsob a okolnosti, za akých došlo k vzniku škody bez pochýb majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Motorové vozidlo je totiž v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. K vzniku škody došlo tak, že kameň ležiaci na vozovke bol v dôsledku rotačného pohybu kolies motorového vozidla škodcu odmrštený do čelného skla motorového vozidla navrhovateľa, čím došlo k jeho poškodeniu. Rotácia kolies má jednoznačne pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla. Kameň bol uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku rotácie vymrštený do čelného skla motorového vozidla navrhovateľa.
Pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, ale je potrebné to vzťahovať k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla. Preto mal navrhovateľ za to, že odporca je povinný poskytnúť mu poistné plnenie na základe poistnej udalosti, ktorá je krytá uzatvoreným povinným zmluvným poistením v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., čo odporca neuskutočnil. Argumentáciu odporcu považoval navrhovateľ za nedôvodnú a neopodstatnenú a na podanom návrhu zotrval v plnom rozsahu.
Súd nariadil termín pojednávania na deň 18.12.2013. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, jeho neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca. Nedostavil sa ani odporca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodoval aj v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa Oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 17.5.2012 vyplneného navrhovateľom, došlo dňa XX.X.XXXX Z. XX:XX U.. na J. B. R. J. k škodovej udalosti a to tak, že vozidlo idúce pred vozidlom navrhovateľa nabehlo na kameň, ktorý bol vymrštený a poškodil čelné sklo navrhovateľovho vozidla. Táto nehoda sa udiala bez svedkov a bez policajného šetrenia. Vodičom a zároveň držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bol C. P., bytom M. XX, T., povinne zmluvne poistený u odporcu.
Podľa Oznámenia o poistnej udalosti, ktoré vykonal dňa 17.5.2012 C. P., vyplýva, že pri šoférovaní motorového vozidla sa od jeho zadného kolesa odrazil kameň, ktorý následne poškodil vozidlo idúce za ním - motorové vozidlo navrhovateľa.
Z čestného prehlásenia C. P. vyplýva, že tento spôsobil škodu na vozidle navrhovateľa. Pri šoférovaní jeho motorového vozidla sa mu od kolesa odrazil kameň, ktorý vletel do vozidla navrhovateľa a poškodil mu čelné predné sklo.
Podľa faktúry č. M. vystavenej dodávateľom AUTOSERVIS DAKAR, s.r.o. dňa 29.5.2012 náklady na výmenu predného čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa predstavovali sumu 517,- €. Podľa pokladničného dokladu zo dňa 29.5.2012 navrhovateľ uhradil celú fakturovanú sumu.
Podľa Oznámenia stanoviska k škodovej udalosti č. 1501.1320/010 - čelné sklo zo dňa 16.5.2012 (oznámenie datované dňom 14.6.2012) odporca navrhovateľovi oznámil, že na základe oznámenia o poistnej udalosti ako aj následným šetrením poistnej udalosti bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle § 5 odsek 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, ich poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v danom čase na danom mieste. Z tohto dôvodu odporca nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.
Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka C. P., nakoľko tento dôkaz súd nepovažoval za potrebný pre svoje rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h) citovaného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
V konaní bolo preukázané, že dňa XX.X.XXXX Z. XX:XX hod. navrhovateľ viedol svoje motorové vozidlo zn. T. XXXD, EČV: T.-XXXAV, na J. B. R. J., pričom pred ním jazdilo motorové vozidlo zn. E. R., EČV: T. XXXID, ktoré viedol ako vodič C. P..
V konaní bolo tiež preukázané, že C. P. mal ako poistník uzavretú poistnú zmluvu s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ, ako poškodený, a rovnako aj C.Š. P., ako poistený, oznámili odporcovi poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla navrhovateľa s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od zadného kolesa motorového vozidla poisteného. Vymrštený kameň dopadol na čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa, čím ho poškodil.
Súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že navrhovateľovi vznikla škoda spolu vo výške 517,- eur, predstavujúca úhradu faktúry za výmenu čelného skla.
Súd má za to, že samotné preukázanie vyššie uvedených skutočností nepostačuje pre čo i len čiastočné vyhovenie návrhu navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy bolo pre jeho úspech potrebné predovšetkým preukázanie jeho tvrdenia, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa práve a jednoznačne spod motorového vozidla poisteného, idúceho pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn. Mercedes Vito podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky tohto motorového podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by však aj navrhovateľ preukázal, že k poškodeniu čelného skla jeho motorového vozidla došlo kameňom vymršteným spod kolesa vozidla zn. E. R., i tak by súd jeho návrhu nemohol vyhovieť (z uvedeného dôvodu preto súd, aj s poukazom na zásadu hospodárnosti, nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, nakoľko toto nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej).
Ako už bolo uvedené vyššie, vymrštenie kameňa spod motorového vozidla zn. Mercedes Vito na motorové vozidlo navrhovateľa mohlo byť spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn. E. R. alebo osobitnou povahou prevádzky tohto poisteného motorového
vozidla (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by C. P. pri vedení motorového vozidla zn. E. R., ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, porušil nejakú právnu povinnosť, je zrejmé, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená.
Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti: 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody.
Podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka teda nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Súd sa preto musel vysporiadať najmä s otázkou, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia.
Pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR sp. zn.: 1Cz 42/71).
Exkulpácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).
Súd má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že jeho umiestnenie na ceste nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.
V prejednávanom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke motorového vozidla nemajú (vymršteným kameňom). Iba samotná rotácia kolies, bez toho aby sa s kameňom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľa. V danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na ceste - kameň, ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný kameň, teda vymrštený predmet, spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla poisteného u odporcu, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú možno prirovnať k vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. V danom prípade teda potom vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke, absentuje priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný následok (kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia).
V uvedenom prípade teda došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k exkulpácií prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Mercedes Vito poisteného u odporcu z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou svoj pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla.
Súd sa zaoberal tiež otázkou, či prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Mercedes Vito a zároveň poistený u odporcu, C. P., mohol objektívne vyššie uvedenej škode zabrániť. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že vzhľadom na možný výskyt kameňov na ceste (keďže v blízkosti miesta poistnej udalosti sa nachádzala poľná cesta a stavenisko, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ), od prevádzateľa motorového vozidla nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou. Bolo by absurdné požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok na ceste a snažil sa mu vyhnúť.
Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov súdneho konania v celkovej výške 31,- €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).