Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-293-2012.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/293/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky Y. H., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej U. V. W. G. T. Č.. XX, toho času bývajúca v zariadení C., W..I.., T. Č.. X, proti odporcovi O. H., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu U. V. W. G. T. Č.. XX, v konaní o príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Zaväzuje odporcu platiť navrhovateľka príspevok na výživu rozvedenej manželky od 16.10.2012 do budúcna vo výške po 40 € mesačne, ktorý príspevok je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 16.10.2012 do 31.12.2013 vo výške 580,60 € povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 50 € mesačne spolu s platením bežného príspevku, pričom prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 29 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 16.10.2012 návrh, ktorým žiadala súd o určenie príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky od odporcu, t.j. od jej bývalého manžela, ktorý návrh odôvodňovala tým, že bola nezamestnanou, nemala žiaden príjem, nevlastnila žiaden majetok, mala zvýšené výdavky na lieky a osobnú hygienu, v čase podania návrhu sa nachádzala v resocializačnom zariadení po ukončení pobytu v ktorom sa mienila zaradiť do spoločenského života. Na výzvu súdu tento návrh doplnila dňa 1.3.2013, upresnila petit svojho návrhu tým, že uvedený príspevok na výživu rozvedenej manželky od odporcu navrhovala určiť vo výške 40 € mesačne, k svojim výdavkom doplnila, že jej mesačným príjmom boli dávky hmotnej núdze vo výške 125,57 €, z ktorého príjmu hradila poplatok za pobyt v zariadení 100 €, na lieky mesačne vynakladala 13 €, cestovné v súvislosti s návštevou lekára vyčíslila na cca 8 € mesačne.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného súdu, vypočutím odporcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca boli manželmi, ich manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 139/2012 zo dňa 4.9.2012 rozvedené, zároveň uvedeným rozsudkom bola maloletá dcéra účastníkov zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matky, t.j. matky odporcu, odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry účastníkov M.É. sumou 100 € mesačne a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej M. sumou 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pri určovaní výšky výživného na maloletú dcéru účastníkov súd vychádzal zo zistení, že matka, t.j. navrhovateľka v tomto konaní, bola v resocializačnom zariadení a nemala žiaden príjem, odporca vykonával príležitostne práce z ktorých mával príjem okolo 200 - 300 € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2012.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31.1.2013 vyplýva, že odporca v uvedenom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde bol naposledy vedený do 11.7.2010, kedy bol vyradený pre nespoluprácu, poberal prídavok na dieťa od apríla 2004, dávku v hmotnej núdzi nepoberal.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 24.4.2013 súd zistil, že navrhovateľke sociálnou poisťovňou neboli vyplácané žiadne dávky, rovnako ako ani odporcovi.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca bol od 3.1.2011 do 17.1.2011 zamestnaný v spoločnosti O., L..C..I.. V., pričom išlo o pracovný pomer na základe dohody o vykonaní práce na dobu určitú, napriek uvedenej dohode neodpracoval žiadne hodiny u uvedeného zamestnávateľa, keďže v tom čase nebola preňho práca, preto jeho mzda bola nulová.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 30.4.2013 súd zistil, že navrhovateľka v uvedenom období bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v období od 1.9.2012 do trvania podmienok v sume 125,57 € mesačne, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.9.2012, v čase podávania správy sa nachádzala v C. A. U. T..
Keďže, ako súd zistil i zo správy resocializačného centra v ktorom sa navrhovateľka nachádzala a nachádza doposiaľ, že navrhovateľka centrum nemohla a nemôže opustiť a dostaviť sa na pojednávanie vzhľadom na prebiehajúci resocializačný proces, súd požiadal o jej vypočutie dožiadaný Okresný súd Michalovce, ktorý navrhovateľku následne vypočul dňa 23.7.2013 a navrhovateľka vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že na uvedenom návrhu trvala, mala vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére M., ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, naďalej bola nezamestnanou a jej príjmom boli stále dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,57 €, z ktorého príjmu hradila 99 € mesačne za pobyt v zariadení a 20 € mesačne vynakladala na lieky, iný príjem nemala, naposledy bola zamestnaná do 1.10.2011 a pracovný pomer k uvedenému dňu ukončila dohodou, v zariadení C., W..I.. je od 23.3.2011, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, mala za to, že odporca mal príjem, tvrdila, že pri telefonických kontaktoch jej udával, že pracuje „od vidím do nevidím“, so starou matkou maloletej tvrdila, že mala veľmi dobrý vzťah, jej pobyt v zariadení C., W..I.. by mal skončiť 23.3.2014, pričom mala podanú žiadosť na bývanie v zariadení podporného bývania C. W..I.. T. X, v ktorom zariadení, tvrdila, že by mohla zostať natrvalo.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z augusta 2013 vyplýva, že odporca naďalej nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naďalej poberá rodinný prídavok na maloletú dcéru účastníkov a nepoberá dávku v hmotnej núdzi.
Keďže odporca sa opakovane nedostavoval na pojednávania vo veci, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2013 mu bola uložená poriadková pokuta.
Z výpovede odporcu pred tunajším súdom dňa 27.11.2013 súd zistil, že odporca s návrhom navrhovateľky súhlasil v celom rozsahu, v tom čase udával, že bol nezamestnaným, nebol vedeným na úrade práce, zarábal si brigádnicky a svoj čistý príjem uviedol vo výške cca 300 € mesačne, žil spolu
so svojimi rodičmi v ich byte spolu aj s maloletou dcérou účastníkov M., poukázal na to, že má dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorý sa snaží splácať, rodičom prispieva na náklady na stravu a bývanie po 100 € mesačne, prispieva na úhradu potrieb maloletej dcéry účastníkov a uviedol ďalšiu podĺžnosť voči spoločnosti Home Credit a Orange, uviedol, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov bolo požívanie alkoholických nápojov oboma účastníkmi.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 18.12.2013 odporca trval na svojej predchádzajúcej výpovedi.
Odporca uviedol, že doposiaľ na potreby navrhovateľky od začiatku sporného obdobia neprispel žiadnou formou.
Podľa § 72 zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal odporcu platiť navrhovateľka príspevok na výživu navrhovateľky ako jeho rozvedenej manželky vo výške po 40 € mesačne, ktorú výšku príspevku na výživu navrhovala určiť i navrhovateľka v ňou podanom návrhu, keďže súd na základe vykonaných dokazovaní dospel k záveru, že v tejto časti návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, ňou navrhovaná výška výživného v sume 40 € je primeraná ako zárobkovým možnostiam a schopnostiam, i osobným a majetkovým pomerom navrhovateľky, tak i zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, ako i k jeho osobným a majetkovým pomerom, pričom vzhľadom na to, že ide o príspevok na výživu rozvedenej manželky súd prihliadal len na nevyhnutné potreby navrhovateľky ako rozvedenej manželky, ktorá toho času nie je schopná sama sa živiť vzhľadom na svoje zdravotné problémy a pobyt v resocializačnom zariadení. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že stanovená výška príspevku na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky je postačujúcou na uspokojovanie jej nevyhnutných životných potrieb vyplývajúcich z jej veku, zdravotného stavu, spôsobu života a podobne, po zohľadnení možnosti na strane odporcu, vyživovacej povinnosti účastníkov voči ich spoločnej maloletej dcére, kde súd jednoznačne musel zohľadniť skutočnosť, že podstatná časť tejto vyživovacej povinnosti je na odporcovi ako otcovi dieťaťa, keďže matka v súčasnosti z dôvodu svojho pobytu v resocializačnom zariadení nemá žiaden príjem a jej z uvedeného dôvodu bolo stanovené platiť výživné na toto dieťa len v minimálnej zákonom stanovenej výške, čo ani zďaleka nemôže pokrývať odôvodnené potreby maloletej a teda v rozsahu potrieb dieťaťa táto vyživovacia povinnosť prešla na odporcu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky a vzhľadom na vykonané dôkazy stanovil výšku výživného spätne odo dňa doručenia návrhu navrhovateľkou súdu, došlo na strane odporcu za obdobie od 16.10.2012 do 31.12.2013 k vzniku dlžného výživného vo výške 580,60 € (t.j. pomerná časť výživného za mesiac október 2012 t.j. 20,6 € + 40 € x 14 mesiacov, t.j. spolu 560 €), ktoré dlžné výživné povolil odporcovi splácať v splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, predmetnú výšku splátok súd odporcovi povolil z dôvodu, ako už bolo uvedené vyššie, že odporca má vyživovaciu povinnosť voči spoločnej dcére účastníkov, ktorú vyživovaciu povinnosť plní v celom rozsahu nad rámec minimálneho zákonom stanoveného výživného, ktoré je povinná hradiť maloletej matka, t.j. navrhovateľka, ako aj s prihliadnutím na jeho majetkové, osobné a zárobkové pomery.
Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.
Podľa § 2 veta prvá, uvedeného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 7 ods. 5 uvedeného zákona, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.
Podľa položky 8 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou uvedeného zákona o súdnych poplatkoch, z návrhu na určenie výživného medzi manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela, vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými a z návrhu o ich zvýšenie je súdny poplatok 2 %.
Vzhľadom na uvedené odporca bol zaviazaný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 29 € (t.j. 40 € x 36 = 1.440 : 100 = 144 x 2).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Odporca toto odvolanie podať nemôže pretože práva podať ho sa účinne vzdal.