Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-590-2013.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Subarea
11CoP/590/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. Č., H.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: E. Č., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, Z., t.č. bytom XXX G. N., Y. L., P., a Z. Č., H.. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, Z., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.09.2013, č.k. 12P 386/2012-33, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 20.09.2013, č.k. 12P 386/2012-33 nariadil predbežné opatrenie, ktorým na čas do právoplatnosti rozhodnutia o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému zveril maloletého E. Č., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XX € mesačne od 20.09.2013.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s poukazom na potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov formou inštitútu predbežného opatrenia. Potrebu dočasnej úpravy mal preukázanú zistením, že matka maloletého žije v zahraničí - Í.u, trvá na tom, aby maloletý žil s ňou, maloletý však odmieta ísť za matkou, želá si žiť s otcom v prostredí, v ktorom vyrastal. Tým, že súd prvého stupňa do rozhodnutia vo veci samej dočasne zveril maloletého do starostlivosti otca, súčasne určil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého v nevyhnutnej miere, za ktorú považoval sumu XX € mesačne. Pokiaľ ide o rozporné tvrdenia rodičov, konštatoval, že predmetná úprava pomerov je len dočasná, vo veci sa bude vykonávať potrebné dokazovanie, na základe ktorého súd rozhodne, ktorý z rodičov bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého, vrátane zabezpečenia jeho potrieb, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ako aj zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
Proti tomuto uzneseniu podala vyjadrenie matka maloletého, ktoré podľa obsahu je odvolaním, vzťahujúcim sa k nariadenému predbežnému opatreniu. V zmysle uvedeného žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti. Namietala, že s otcom maloletého uzavreli dohodu, že maloletý bude žiť s ňou v Írsku, maloletému tam zabezpečila školu, bývanie. V júli 2013 priviezla maloletého na Slovensko na prázdniny, keď si ho prišla v auguste 2013 vziať, otec jej ho odmietol vydať. Nesúhlasila aby sa o maloletého staral otec, keďže žije v zlých životných podmienkach, dom v ktorom žije nie je v jeho vlastníctve, nemá žiadnu nájomnú zmluvu. V dome nie je kúrenie, na stenách a oknách je pleseň, syn je pritom alergik, má užívať lieky, otec mu ich nezabezpečil. Otec sa rovnako maloletému nevenuje, neučí sa s ním. Ona keď maloletý žil s ňou v Írsku sa s maloletým učila 2 aj 3 hodiny denne. V Írsku má maloletý zabezpečené oveľa lepšie podmienky, býva s priateľom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa v 5 izbovom rodinnom dome, kde má maloletý i svoju izbu. Rovnako
má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb syna na rozdiel od otca, ktorý je čiastočný invalidný dôchodca.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého a kolízny opatrovník maloletého.
Otec maloletého navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia matky o tom, že sa o syna nestará nie sú pravdivé, maloletému zakúpil všetko oblečenie, školské potreby, keďže jeho osobné a školské veci zostali v Írsku. Čo sa týka bývania, bývajú v riadnom rodinnom dome, v čistom prostredí, čo môžu potvrdiť aj sociálne pracovníčky, ktoré ich boli navštíviť. Dom je riadne skolaudovaný a je vyhovujúci. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého uviedol, že syn nebýva chorý, nakoľko sa mu venuje, spolu športujú a robia rôzne aktivity. Vzhľadom na jeho zdravotný stav sa dokáže o syna postarať. Pokiaľ ide o návrat maloletého do Í., maloletý prehlásil že nechce bývať v spoločnej domácnosti s matkou, po jeho návrate bol nútený navštíviť psychologickú poradňu z dôvodu psychických zmien v správaní maloletého. K vyjadreniu pripojil vyjadrenie základnej školy vo Vinosadoch ktorú maloletý navštevuje, takisto vyjadrenie B. E. vlastníčky rodinného domu v ktorom s maloletým bývajú, ktorá potvrdila, že otec s maloletým môžu bývať v jej rodinnom dome, je bezdetná, rada otcovi ako aj maloletému pomôže. Nemusia platiť nájom, všetky potraviny zo záhrady majú k dispozícii, kúrenie je v poriadku, majú pec s krbovou vložkou, ktorá vykúri celý dom, žiadna pleseň ani zima v rodinnom dome nie je. Čo sa týka maloletého, odkedy sa vrátil z Í. nebol chorý, je psychicky spokojný a šťastný.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol taktiež uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. S poukazom na skutočnosti, ktoré uviedla matka maloletého vo svojom odvolaní sa skontaktovali s otcom a maloletým, vykonali s maloletým pohovor, tento uviedol, že nechce ísť za mamou do Í., u otca mu je dobre, stará sa o neho, pomáha mu v príprave na vyučovanie, trávia spolu veľa času. U otca má samostatnú izbu, otec udržuje domácnosť v čistote, má veľa kamarátov, rozumie si so spolužiakmi aj pedagógmi, v škole sa mu darí. Uviedol, že za mamou do Í. nechce ísť, pretože ak by išiel, už by ho nepustila domov. Zdôraznil, že na Slovensku sa narodil, chce tu aj zostať, s mamou je v telefonickom kontakte asi 2 x do mesiaca, tiež cca 10 minút každú nedeľu cez skype. Od doby čo je u otca je zdravý, má len alergiu na peľ a orechy. Maloletý pri rozhovore bol uvoľnený, komunikatívny, pôsobil bezstarostne, o svojom presvedčení zostať s otcom vôbec nezapochyboval. Z obsahu vyjadrenia maloletého je zrejmé, že citové väzby rodičov k maloletému sú hlboké, maloletý sa pozitívne vyjadruje o otcovi aj o matke, ale v súčasnej dobe sú jeho citové väzby pevnejšie k otcovi, ktorý žije v prostredí v ktorom maloletý vyrastal, mal rodinu a kamarátov, v prostredí ktoré vníma ako svoj domov. V záujme maloletého dieťaťa, najmä stability jeho výchovného prostredia, zabezpečovania jeho denného režimu a kľudného výchovného prostredia, na ktoré má dieťa právo je, aby pomery boli dočasne upravené. Za tohto stavu pokiaľ súd prvého stupňa predbežné opatrenie nariadil, rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich môžno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby alebo do striedavej osobnej starostlivosti ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ).
V danej veci súd prvého stupňa s poukazom na charakter inštitútu predbežného opatrenia správne skúmal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom so záverom ku ktorému dospel sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.
Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletého spolu nežijú, matka sa odsťahovala do Í., žije s priateľom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa. Rodičia na starostlivosti o maloletého sa nevedia dohodnúť, keď obaja žiadajú dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Za tejto skutkovej situácie súd prvého stupňa správne rozhodol, keď predbežným opatrením dočasne zveril maloletého do starostlivosti otca, majúc preukázané, a to šetrením cestou kolízneho opatrovníka, že otec má vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletého. Rovnako z výsluchu maloletého cestou kolízneho opatrovníka mal preukázané, že maloletý chce zostať žiť s otcom, do Í. za matkou kde žil v jarných mesiacoch 2013 sa vrátiť nechce. Tým, že maloletý má 10 rokov a má právo vyjadriť svoj názor, odvolací súd nemá dôvod pochybovať o obsahu jeho vyjadrenia, ktoré vykonal súdom ustanovený kolízny opatrovník v neprítomnosti otca. Rovnako sa nemožno stotožniť s námietkami matky k starostlivosti otca o maloletého, či o podmienkach, v ktorých maloletý žije. Vlastníčka rodinného domu v ktorom otec s maloletým žije potvrdila, že otec s maloletým v predmetnom dome môžu bývať, podľa vlastníčky rodinného domu ako aj kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie pomerov v predmetnom rodinnom dome sa rovnako nepreukázali tvrdenia matky o nevhodnom životnom prostredí pre maloletého. Pokiaľ ide o študijné výsledky maloletého namietané matkou, odvolací súd poukazuje na správu základnej školy vo N., ktorú maloletý navštevuje. Z uvedenej správy vyplýva, že maloletý chodí na vyučovanie pripravený, s úlohami mu pomáha otec, je vždy vkusne čisto oblečený, každý deň má z domu desiatu, olovrant, má zaplatené obedy v školskej jedálni. Otec sa zúčastňuje všetkých schôdzok ZRPŠ, aj mimo nich sa zaujíma o prospech svojho syna.
S poukazom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.