Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/301/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelová a Mgr. Fedor Benka v právnej veci navrhovateľky: K. C., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. H. XX/XX, N., zast: JUDr. Magdaléna Kuciaňová, advokátka, Nitrianska 5, Piešťany, proti odporcovi: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. H. XX/XX, N., zast: JUDr. Anetta Klestincová, advokátka, Mesačná 5, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému: K. C., nar. XX. S. XXXX, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 31. mája 2012 č. k. -200 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že odporca je povinný platiť maloletému pre čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa výživné v sume 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 27. júna 2012 do 31. decembra 2013 v sume 908 eur povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach po 25,30 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie so splnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným (rozumej len čiastočne napadnutým) rozsudkom prvostupňový súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 7.8.2010 a bližšie označené vo výroku; na čas po rozvode zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, odporcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 220 eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky; schválil dohodu rodičov týkajúcu sa úpravy styku tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým K.:

- do 31.10.2012 každú stredu v čase od 07.30 hod. do 10.30 hod., každý párny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 13.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti navrhovateľky

- od 01.11.2012 každú stredu v čase od 07.30 hod. do 10.30 hod., každý párny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti navrhovateľky tak, že si maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľky a na rovnakom mieste

ho po skončení styku navrhovateľke vráti a rozhodol tiež o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Napádaný rozsudok prvostupňový súd odôvodnil, pokiaľ šlo o vecné rozhodnutie o výživnom, právne ust. , , a , a , a Zák. o rodine ( v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal v časti výživného za to, že určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam výživou povinného odporcu a určil výšku výživného na maloletého K. v sume 220 eur mesačne. Vychádzal z objektívnych dôvodov na strane navrhovateľky (z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletého, s ktorým je na materskej dovolenke), ktorá má iba nízky príjem, takže spolu s rodičovským príspevkom a prídavkami na dieťa dosahuje cca 340 eur, z ktorých musí uspokojovať vlastné potreby a potreby maloletého v časti, v ktorej nebudú pokryté výživným od odporcu, pričom je to ona, kto zabezpečuje a bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. U odporcu bol podľa daňového priznania zistený v r. 2011 základ dane 2.976,54 eur (pri dosiahnutých príjmoch 29.117,89 eur a výdavkoch 26.141,35 eur) a okrem toho mal polovičný podiel na zisku zo spoločnosti DURANN, s.r.o., vo výške 541,50 eur, čo by po matematickom prepočte mesačne u odporcu predstavovalo priemerný čistý príjem za rok 2011 cca 293 eur (2.976,54 + 541,50 : 12). Je zrejmé, že túto sumu nemožno považovať za reálny čistý príjem odporcu, nakoľko nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy a nedokázal by z nej uspokojovať ani základné svoje potreby, nieto platiť výdavky, ktoré pred súdom prezentoval ako pravidelné, čiže možno dôvodne usudzovať, že ide o príjem, ktorý mu zostane po uhradení pravidelných mesačných platieb, s výnimkou stravy, ošatenia, drogérie, prípadne ďalších potrieb, s podnikaním nesúvisiacich. Je však nepochybné, že dosahuje príjem dostatočný na to, aby z neho platil 4 úvery v celkovej výške cca 497 eur mesačne, mimo toho ďalšie jeho výdavky na bývanie cca 120 eur a ostatné bežné výdavky, ktoré vyčíslil v sume cca 200 eur mesačne. Súd vyhodnotil odporcom prezentované náklady a zistil, že viaceré z nich nie je nevyhnutné vynaložiť v zmysle , Zákona o rodine, navyše odporca berie na seba neprimerané majetkové riziká (jeho obchodné spoločnosti sú stratové), pričom ako rodič si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, ktorú je povinný uspokojovať primerane svojim schopnostiam a možnostiam, čo v prípade sumy 40 eur, ktorou odporca na syna prispieva, tejto zásade nezodpovedá. Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého v preukázanej výške cca 350 eur mesačne aj s ohľadom na jeho vek, súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné v sume 220 eur s tým, že zvyšnú časť výživy zabezpečí navrhovateľka zo svojho príjmu a prídavku na dieťa.

Odporca napadol rozsudok (ako už bolo uvedené vyššie) len v časti výživného navrhujúc ho zmeniť uložením mu povinnosti na výživné sumou 80 eur mesačne. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na jasné a jednoznačné meritórne odôvodnené rozhodnutie, ktoré tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Napriek skonštatovaným, preukázaným a zo strany súdu prvého stupňa nespochybneným skutočnostiam na jeho strane, sa týmito dôsledne nezaoberal, tieto nesprávne posúdil a vyhodnotil, a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nereálnej sume 293 eur, ktorá mu údajne zostane po uhradení pravidelných mesačných platieb, s výnimkou stravy, ošatenia, drogérie a ďalších potrieb s podnikaním nesúvisiacich. Zároveň súd uviedol, že podľa neho je nepochybné, že dosahuje príjem dostatočný na to, aby z neho platil úvery v celkovej výške 497 eur a mimo toho ďalšie výdavky na bývanie 120 eur a ostatné bežné výdavky v sume cca 200 eur mesačne, kde však nezdôvodnil, na základe akých konkrétnych výpočtov dospel k úvahe o sume, ktorou má mesačne disponovať, ani ako dospel k tomu, že dosahuje dostatočný príjem na krytie všetkých jeho potrieb. Jeho hrubý príjem po odpočte výdavkov na materiál (látky a ostatný materiál k zhotoveniu športového oblečenia), po odpočte výdavkov na nákup športového tovaru (ktorý v rámci podnikateľskej činnosti odporca ďalej predáva) a po odpočte príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie, bol mesačne za rok 2010 vo výške cca 1.370 eur (v tejto sume nie je suma nedoplatku zo sociálneho poistenia, nedoplatku zo zdravotného poistenia, ktoré za odporcu uhradili jeho rodičia) a za rok 2011 vo výške 1.146 eur. Uvedené skutočnosti sú jednoznačne zrejmé z doložených daňových priznaní, výkazov majetku a strát. Z hrubého príjmu hradí jednak všetky režijné výdavky spojené s podnikaním, cca 500 eur mesačne (v roku 2010 - 700 eur mesačne), t.j. benzín, telefón, internet, nájom, účtovník, poštovné a balné, kancelárske potreby, platby krajčírke za zhotovenie oblečenia z nakúpeného materiálu. Tieto skutočnosti sú tiež zrejmé z predložených daňových priznaní. Po odpočte režijných výdavkov mu teda zostáva na jeho životné potreby suma cca 646 eur, z ktorej uhrádza všetky ostatné mesačné životné náklady spojené s bývaním, t.j. poplatky za byt (103,83 eur mesačne), elektriku (17,50 eur mesačne), UPC (11 eur mesačne), úvery prevzaté na kúpu bytu a rekonštrukciu bytu počas spolužitia s navrhovateľkou, spolu

vo výške 394,44 eur mesačne (hypotéka 220 eur, rekonštrukcia bytu 80 eur, úver na nákup kuchyne 94,44 eur) a tiež výživné (40 eur mesačne) ako aj iné vecné plnenia pre dieťa, napr. Nutrilon, spolu cca 30 eur mesačne a náklady vo výške cca 200 eur mesačne na stravu, ošatenie, drogériu a iné potreby. Po odpočte mesačných výdavkov je zrejmé, že je v pravidelnom debete vo výške od 50 eur do 150 eur (v závislosti od výšky ním vynaložených nákladov na vlastnú osobu, t.j. na ošatenie, stravu a pod.), preto bol nútený prevziať si spotrebný úver, ktorým kryje tento mesačný debet a z ktorého platí aj splátku tohto úveru. Často mu vypomáhajú rodičia, ktorí za neho uhradili aj dlžné sumy vymáhané exekučne, ako aj časť dlhu na nájomnom (čo bolo v konaní preukázané čestným vyhlásením rodičov odporcu). V súčasnosti je dlžníkom na sociálnom a zdravotnom poistení, ako aj na nájomnom, čo súdu predloženými dôkazmi tiež preukázal, avšak ten sa uvedenými a preukázanými skutočnosťami vôbec nezaoberal, nesprávne dospel k sume, ktorou odporca údajne mesačne disponuje a na základe tejto aj určil nesprávne výšku podielu odporcu na výživnom, pričom neuviedol o ktoré výdavky ide, neposúdil ich a nevyhodnotil, a taktiež neuviedol, ktoré majetkové riziká mal súd prvého stupňa na mysli, ktoré na seba berie, keď v tomto smere prvostupňový súd svoju úvahu nijak neodôvodnil. Prevzatie úveru na byt a na rekonštrukcie bytu boli nevyhnutnými výdavkami, ktorými si nie len zabezpečil svoje bývanie, ale aj slušné podmienky, v ktorých mala žiť jeho rodina, k čomu však z dôvodu konania navrhovateľky nedošlo. Platby zdravotného, sociálneho poistenia, nákladov súvisiacich s podnikaním, nájomného, elektriky, plynu, atď. sú nevyhnutné výdavky spojené s podnikaním a bývaním, ktorých výšku ani povinnosť platby odporca nevie ovplyvniť, a ktoré jednoznačne tiež slúžia k zabezpečeniu jeho príjmu i základných životných potrieb. Odporca musí taktiež jesť, piť a zabezpečovať si nevyhnutné ošatenie, či iné potreby, ktoré sú v sume cca 200 eur plne primerané, avšak na ktoré už odporca nemá dostatok finančných prostriedkov, pre čo si tiež musel prevziať spotrebný úver na preklenutie ťažkej finančnej situácie. Nie je teda zrejmé, ktoré výdavky vyhodnotil prvostupňový súd, ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné z jeho strany vynaložiť. Účasťou v spoločnostiach naopak využíva všetky svoje možnosti a schopnosti k tomu, aby jeho mesačný príjem bol čo najvyšší, pričom v súvislosti s prevádzkou týchto spoločností nevynakladá v súčasnosti žiadne vlastné finančné prostriedky, neposkytol týmto spoločnostiam úver, či pôžičku, avšak v prípade ich úspešnej činnosti by sa podieľal na ich zisku. Kvôli eliminácii rizík z podnikania, vyrába všetky výrobky len na zákazku, aby zamedzil možným stratám z podnikania. V čase vzniku predmetných spoločností nemal vedomosť o tom, že príde hospodárska kríza, ktorá bude mať katastrofálne následky na ich činnosť, preto nemôže zodpovedať za objektívny stav stratovosti týchto spoločností. Majetkové riziko nepredstavujú ani prevzaté úvery, nakoľko úverová suma pri ich prevzatí nepresahovala a ani v súčasnosti nepresahuje jeho dosahovaný príjem a navyše, tieto (úver na kúpu bytu) prevzal dávno pred tým, ako poznal navrhovateľku, dávno predtým, ako sa rozhodol založiť si rodinu a narodil sa mu syn (úver na rekonštrukciu), teda v čase, keď nemohol dôvodne predpokladať, že mu vznikne vyživovacia povinnosť. Úvery si neprevzal špekulatívne po tom, čo obdržal návrh na rozvod a určenie výšky výživného, ale tieto prevzal výlučne z dôvodu riešenia jeho bytovej otázky, na zabezpečenie jeho životnej potreby a dokonca na podnet navrhovateľky. Súd nemôže posudzovať majetkové riziko v súvislosti s výdavkami povinného smerom do minulosti, teda za obdobie 9 rokov pred podaním návrhu na určenie výživného zo strany navrhovateľky. Prvostupňový súd v uvedenom konaní rozhodol v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal len z majetkových pomerov odporcu, ako povinnej osoby, a tieto navyše aj nesprávne právne posúdil, pričom sa dôsledne nezaoberal majetkovými pomermi a životnou úrovňou druhého povinného rodiča, navrhovateľky, ktorá v konaní tvrdila, že jej príjem je len 340 eur mesačne (190 eur rodičovský príspevok, 22,01 eur prídavok na maloletého, 100, eur príjem zo zamestnania a 30 eur tringelty), avšak zároveň vo svojom podaní zo dňa 19.10.2011 uviedla, že na svoje potreby a potreby maloletého vynakladá mesačne sumu 923,03 eur (výdavky uvedené v podaní zo dňa 19.10.2011, z toho 605,60 eur na dieťa) + zdokladovala platbu 40 eur na poistku navrhovateľky, 20 eur na poistka dieťaťa, 10 eur telefón, 64,93 eur splátka úveru TB, 20 eur splátky ďalšieho úveru, pričom v týchto výdavkoch nie sú uvedené výdavky na drogériu, ošatenie, kultúru, stravu samotnej navrhovateľky, čo mesačne môže predstavovať cca 200 eur mesačne tak navrhovateľka, podľa jej tvrdenia uvedeného v predmetnom vyjadrení, míňa cca 1.123 eur čo, pri ňou uvedenom príjme 340 eur predstavuje rozdiel takmer 800 eur, ktorý rozdiel, nedokáže pokryť ani príjem jej rodičov, ktorí jej údajne pomáhajú (obaja rodičia totiž majú spolu 1.000 eur), pričom títo majú aj svoje vlastné osobné potreby a výdavky (úvery, náklady na bývanie, stravu, ošatenie, kozmetiku drogériu atď.), teda možno tu dôvodne pochybovať o tom, že celý svoj príjem míňajú na navrhovateľku a svojho vnuka. Pokiaľ navrhovateľka zároveň dáva rodičom, ako uvádza, sumu 150-200 eur a na vlastnú potrebu si ponechá 10-20 eur, tak jej príjem bol do 617,07 eur. Toto zistenie potvrdzuje i fakt, že navrhovateľka míňa na potreby maloletého sumy neprimerané v porovnaní s ňou tvrdenými majetkovými pomermi a dosahovaným príjmom. Napriek tvrdeniu navrhovateľky, že

oblečenie pre maloletého dostáva od kamarátok, tak sama na tento účel ešte mesačne údajne míňa spolu s hračkami sumu 66 eur (v jej vyjadrení zo dňa 19.10.2011 dokonca uvádza sumu spolu 120 eur/ mes.). Samostatnou položkou je plávanie, kde bez ohľadu na to, či možno tento výdavok považovať za odôvodnený alebo nie, navrhovateľka zbytočne vynakladá na tento účel sumu 98 eur mesačne + benzín do Hlohovca 64 eur, teda spolu 162 eur, čo si nemôžu dovoliť ani výrazne lepšie situovaní rodičia, navyše, ak dieťa takýto druh zábavy nepotrebuje zo zdravotných dôvodov, pričom rovnaké plávanie pre dieťa v Piešťanoch stoji 90 eur a na benzín by stačilo 8 eur, t.j. spolu 98 eur. V súlade s konštantnou judikatúrou je potrebné vykonať dôkazy a prihliadať na ne nie len v prospech jednej strany, aby nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, a tým k porušeniu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS ČR 376/2000). Prvostupňový súd v rozpore s ust. Zákona o rodine a tiež ust. , neskúmal a neposudzoval doklady o neprimerane vysokých výdavkoch navrhovateľky na potreby dieťaťa, a to ani na návrh odporcu, ktorý tieto ako dôkaz žiadal vykonať, teda nedokazoval, či boli tieto výdavky zo strany navrhovateľky vynaložené a neuviedol, ktoré z nich považoval za odôvodnené a ktoré nie. Sama navrhovateľka súdu vôbec nepreukázala, že vynakladá na dieťa výdavky v ňou uvedených sumách, tieto iba odhadom uvádzala vo svojich vyjadreniach. Sumu odôvodnených výdavkov súd ustálil na 350 eur mesačne, pričom nešpecifikoval, ktoré z nich považuje za odôvodnené, a ktoré považuje za neodôvodnené. Hoci navrhovateľka uviedla v jej podaní zo dňa 19.10.2011 sumu výdavkov na dieťa vo výške 605,60 eur, túto sumu na pojednávaní už znižovala a ustálila na spolu 407 až 480 eur, ktorá zahŕňala položky ako: 81 eur plienky, 40-70 eur Nutrilon, 50 eur bežná strava, kozmetika 10-15 eur, hračky a oblečenie 66 eur, plávanie v Hlohovci 98 eur, benzín 64 eur, poistka 20 eur, pričom stojí za povšimnutie, že sumu výdavkov matka v konaní 3 x menila. Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku zrejme vychádzal pri posudzovaní výdavkov na dieťa zo sumy 480 eur, vzhľadom k tomu, že sumu výdavkov ustálil na 350 eur, zrejme teda ako neodôvodnený výdavok považoval sumu vynakladanú na plávanie dieťaťa 98 eur a benzín s tým spojený (t.j. 344 km mesačne x spotreba x cena benzínu, cca 32 eur), nakoľko nejde o výdavok, ktorý treba nevyhnutne vynaložiť. Rozdiel medzi nákladmi uvedenými matkou v konaní a skutočnými nákladmi, ktoré boli doložené súdu podľa cenníkov je teda až vo výške 160 eur. Má za to, že navrhovateľka má výrazne vyšší, ako v súdnom konaní preukázaný príjem, pretože aktuálne navrhovateľka pracuje 3 dni v týždni, teda jej príjem musí byť vyšší ako 100 eur mesačne a tiež pochybuje aj o výške sumy tringeltov 30 eur, ktoré totiž z dôvodu, že navrhovateľka pracuje aj celé víkendy, kedy je počet hostí najvyšší a tiež obsluhuje na veľkých akciách, ako sú svadby a pod., musí dostávať v oveľa väčšej sume. Odvolací súd by mal vychádzať pri určení výživného iba z nevyhnutných nákladov na starostlivosť o maloletého a určiť výživné vo výške tak, ako to požadoval odporca na pojednávaní vo veci dňa 14.5.2012, teda vo výške 40 eur (doposiaľ poskytované výživné) + 40 eur (vecné plnenia), spolu 80 eur mesačne, ktorá pri úhrade rovnakej sumy zo strany matky vo výške 80 eur (ktorú si táto jednoznačne môže zo svojho príjmu dovoliť), spolu s rodinnými prídavkami (22,01 eur) a vecnými plneniami zo strany odporcu, bude na výchovu a výživu maloletého zabezpečená dostatočná suma, ktorá podľa názoru odporcu v plnom rozsahu postačuje na krytie odôvodnených výdavkov na 17 mesačné dieťa, dokonca za stavu, kedy navrhovateľke v blízkej dobe (vzhľadom k veku dieťaťa) odpadnú výdavky na plienky a Nutrilon, ktoré tvoria podstatnú zložku mesačných výdavkov, prípadne sa náklady na tieto výrazne znížia (vyšším vekom dieťa jednoznačne nosí menej plienok a aj umelé mlieko nepije viackrát denne, teda ich spotreba je nižšia).

Navrhovateľka navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny majúc za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov úplne zistil skutkový stav a následne správne posúdil možnosti a schopnosti odporcu. Dôvody, ktoré uvádzal odporca v odvolaní súvisiace najmä s jeho podnikateľskými aktivitami zjavne neúspešnými neobstoja, pretože odporca podniká od roku 1993 a skutočnosť, že obchodné spoločnosti, v ktorých je spoločníkom vykazujú stratu, príp. sú nefunkčné ho v žiadnom prípade nezbavujú povinnosti podieľať sa na výžive maloletého K.. Prvostupňový súd v tomto smere správne vyhodnotil podnikateľské aktivity odporcu, ako neprimerané riziko, ktoré na seba ako rodič berie, pričom by sa ako mladý zdravý muž mohol uplatniť aj v inej oblasti, napríklad stabilnom zamestnaní a zabezpečiť si tak príjem zo závislej činnosti. Argument odporcu, že si hľadal zamestnanie popri živnosti ktorú prevádzkuje, ale z časového hľadiska nebolo v jeho možnosti neobstojí, pretože sám súhlasil s rodičovskou dohodou v časti úpravy styku a to v stredu od 07.30 hod. do 10.30 a každý nepárny týždeň v piatok od 13.00 do 17.00, z čoho je zrejmé, že si svoj pracovný čas dokáže zorganizovať tak, aby stíhal prevádzkovať živnosť a aj stretávať sa so synom. Výdavky zo strany matky na potreby maloletého sú oprávnené a primerané jeho veku a potrebám.

Opatrovník navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal podľa a vec odvolania odporcu proti rozsudku v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti výživného (majúceho povahu čiastkového rozhodnutia s relatívne samostatným skutkovým základom, v danom prípade však pre povahu konania, zahájiteľného aj bez návrhu, bez toho, aby bol viazaný odvolacími návrhmi účastníkov) a to podľa na pojednávaní, doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky i odporcu, potvrdením úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9. októbra 2012, potvrdenie o príjme navrhovateľky od jej zamestnávateľa spoločnosti KURSALON s.r.o. - mzdový list za obdobie od januára 2013 do septembra 2013, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby W. C. za rok 2012, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti SPORTSTAR, s.r.o. za obdobie roka 2012, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby v spoločnosti RANN, s.r.o., daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby DURANN, s.r.o., daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby RANNEX, s.r.o., dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

Pokiaľ šlo o rozsudok, rozhodnutie o výživnom nebolo správnym, pretože súdom prvého stupňa určené výživné nezodpovedalo zisteným možnostiam, schopnostiam a pomerom výživou povinného odporcu (ako rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktorý má štandardne takýto nedostatok kompenzovať práve platením výživného), ale ani odôvodneným potrebám oprávneného, teda kritériám v tomto smere rozhodným (tu por. predovšetkým § 75 ods. 1 Zák. o rodine).

Odvolací súd poukazuje na jeden zo záverov svojej ustálenej judikatúry (od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebolo potrebné ustupovať), ktorým je to, že na výživné dieťaťu od jeho rodiča možno zásadne uvažovať (samozrejme s prípustnosťou rôznych modifikácií pravidla najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb) so sumami reprezentujúcimi 20 - 25% jeho príjmu. Ak potom v prejednávanej veci bolo vzhľadom na predložené listinné dôkazy preukazujúce dosahovanie príjmov odporcu z jeho podnikateľskej činnosti ustáliť, ako jeho čistý priemerný mesačný príjem sumou cca 650 eur, ktorá ako vyplynula z rozhodných období daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby W. C., ako aj daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb spoločnosti, v ktorých má odporca účasť, je použiteľnou pre účely výživného, tak z tejto na výživné použiteľnými sumami boli sumy v rozpätí 130 - 162,50 eur. Za takejto situácie jednak výživné určené napádaným rozsudkom v prejednávanej veci bolo nezodpovedajúce momentálnym možnostiam odporcu, ktorý napriek svojím aktivitám v oblasti podnikateľskej sféry, ako vyplynulo aj z daňových dokladov nebol schopný dosiahnuť vyšší príjem, čo však nie je možné považovať za branie na seba neprimeraných rizík, pretože tu nie je možné považovať výkon samostatne zárobkovej činnosti oproti výkonu závislej činnosti za kritérium, ktoré by odôvodňovalo takýto záver, preto odvolací súd ustálil rozsah na dolnej hranici spektra, v ktorom sa dalo pohybovať, keď tu bral do úvahy nie len momentálne schopnosti a možnosti výživou povinného rodiča, ale aj druhého rodiča, pri ktorom bral do úvahy aj jeho osobnú starostlivosť o maloletého, ale najmä potreby maloletého úmerné jeho veku, ktoré sú finančne pokryté nie len výživným od výživou povinného rodiča, ale čiastočne aj od rodiča, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti vrátane dávok (prídavok na dieťa, v sume 23,10 eur mesačne a taktiež rodičovský príspevok v sume 199,60 eur mesačne). Tu bolo treba argumentačne prisvedčiť odporcovi, že súdom prvého stupňa ustálené výdavky v súvislosti so zabezpečením životných potrieb maloletého neboli adekvátne jeho potrebám, ktoré naopak budú úmerne zvyšovaním sa jeho veku rásť, čo nevylučuje možnosť domáhania sa zmeny rozhodnutia v tomto smere v dôsledku zmeny pomerov.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného podľa zmenil spôsobom vyplývajúcim z prvej vety výroku tohto jeho rozsudku (odvolacieho súdu).

V závislosti na takomto rozhodnutí vznikla aj potreba rozhodnutia o zročnom výživnom - ktorá potreba je tu inak všeobecne pri každom konečnom rozhodovaní odvolacieho súdu o výživnom v tzv. rozvodovom konaní až potom, čo už rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť, ak je tu stav nezhody medzi výškou určeného a reálne plateného výživného, resp. ak sa výživné po rozvode neplatí dobrovoľne vôbec (pričom špecifičnosť opisovanej procesnej situácie je v tom, že je to výlučne rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý obsahuje výrok o zročnom výživnom a rozsudok súdu prvého stupňa takýto výrok - pre rozhodovanie ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode - logicky obsahovať nemôže).

Pri platení odporcom len súdom prvého stupňa určenej sumy výživného (ako to vyplynulo z prednesu navrhovateľky pred odvolacím súdom, ktoré odporca nepoprel) tak nedoplatok na už zročnom výživnom za 18 ucelených mesiacov počnúc júlom 2012 a končiac decembrom 2013 bol v sume 1.360 eur (18 x 50 eur rozdielu medzi výživným 80 eur a 130 eur), ku ktorej bolo treba pripočítať ešte pomernú časť zo sumy 50 eur za 5 dní mesiaca jún 2012 (nakoľko rozsudok v časti rozvodu manželstva rodičov maloletého nadobudol právoplatnosť dňom takémuto dňu predchádzajúcim), čiže sumu 1,60 eur (50 : 31), čo spolu činilo 908 eur. Povinnosť na zaplatenie takejto sumy bolo možné (a aj účelné) rozložiť na splátky v súlade s ust. a tým záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného, podľa ktorého je maloletému dieťaťu na prospech, ak sa mu bude dostávať na zročnom výživnom síce menších súm, zato však opakovane a po dlhší čas. Ak sa potom zročné výživné má (opäť podľa záverov ustálenej judikatúry, na ktorej nebol dôvod nič meniť) zaplatiť tak, aby podľa možnosti celý dlh bol vyrovnaný približne do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho povinnosť, všetkými práve opísanými úvahami odvolací súd dospel k záveru o výške splátky 25,30 eur (pri ktorej dôjde k zaplateniu celej sumy za 36 mesiacov) a preto rozhodol spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku.

O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia , za použitia ustanovenia , nakoľko predmetom odvolacieho konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne za podmienok v ňom určených, možno sa ich splnenia domáhať exekučne.