Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/346/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Z., P. č. X, R.: XX XXX XXX, zastúpeného G. N., M. so sídlom v Z., P. č. X, R.: XX XXX XXX proti odporkyni S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. O., H. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: E. I. K. so sídlom v B., O. č. XX, R.: XXX XX XXX, zastúpeného V.. F. W., F. so sídlom v M., I.. M. č. X, o zaplatenie 460,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. júna 2012, č.k. -53, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 94,01 Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu V.. F. W., F..

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu V.. F. W., F..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie vo veci. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh v sume 20,87 Eur, cestou Daňového úradu v Z.. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania písomným podaním zo dňa 13.06.2012 bez bližšieho dôvodu. Súd preto zastavil konanie podľa až 3 O trovách konania rozhodol podľa prvá veta , keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania. Odporkyni žiadne trovy v konaní nevznikli, preto jej ich súd nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne, čo vyplýva aj z uznesenia valného zhromaždenia združenia K. konaného dňa 28.10.2011, z ktorého vyplýva, že podpredsedom predstavenstva oprávneným konať za združenie je V.. R. O. - osoba s právnickým vzdelaním. V danom prípade teda pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nemožno považovať za účelné uplatnenie alebo bránenie práva.

Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách vedľajšieho účastníka konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že navrhovateľa zaviaže zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 94,01 Eur alebo pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka, konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré uviedol v odvolaní. Poukázal na to, že navrhovateľ s odstupom viacerých rokov uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom, ktorí sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. Vzniká tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť, napríklad aj vznesením námietky premlčania. Navrhovateľ je dobre informovaný o vstupoch vedľajšieho účastníka do týchto konaní, preto na súdoch „zatiahol ručnú brzdu“ v podobe masívnych späťvzatí množstva vecí, pričom nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach navrhovateľa vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, pretože navrhovateľ berie žaloby späť na súdoch, kde združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní. V množstve súdnych sporov preto už vstup vedľajšieho účastníka pôsobí na navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, berie svoj návrh na začatie konania späť a žiada konanie zastaviť, preto samotný vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom ako zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Pokiaľ by sa v praxi presadil názor upierajúci mu právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet jeho činnosti, prípadne vzhľadom k tomu, že jedna členka združenia má právnické vzdelanie, avšak právnu prax vôbec nevykonáva, potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi, napríklad sudcov, prokurátorov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád a iných osôb, ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom, ako aj s každodennou realitou. Poukázal ďalej na to, že táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali, pričom združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie ich činnosti prostredníctvom ochotným advokátskych kancelárii. Namietal, že súd prvého stupňa pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval aj v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukázal na článok 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 a článok 47 Charty základných práv EÚ, novelizované znenie , ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľov má právo na advokáta aj náhradu trov konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc odvodzoval z článku 47 ods. 2 SR. Svoje tvrdenia podporil i odkazom na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Mal za to, že súd má v danej veci jednoznačne aplikovať veta prvá

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý výrok prvostupňového súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu zmeniť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutých častí, t.j. výrokov, ktorým bolo konanie vo veci zastavené, odporkyni nebola priznaná náhrada trov a navrhovateľovi bol vrátený súdny poplatok, sa krajský súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť ( ).

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( ). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pri tom posudzuje len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že nejde o prípad druhej vety tohto zákonného ustanovenia, pretože procesne zavinil zastavenie konania. V prejednávanej veci nepochybne došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, pričom nebolo v konaní tvrdené a nevyplývajú ani zo spisu žiadne okolnosti, ktoré by dávali podklad pre rozhodovanie o trovách zastaveného konania podľa druhá veta Navrhovateľ je preto povinný podľa prvá veta hradiť trovy konania. Vedľajší účastník si vyčíslil trovy konania tak, že tieto spočívajú v odmene za dva úkony právnej služby po 31,54 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 12.03.2012 + 2x režijný paušál + 20 % DPH, spolu vo výške 94,01 Eur.

Súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania zrejme podľa ust. , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v danom prípade neaplikoval správne ustanovenie

Pri použití citovaného zákonného ustanovenia ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zo zodpovednosti za zavinenie a náhodu a je odôvodnené tam, kde by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Použitie tohto ustanovenia dopadá pritom na účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe prihliada na osobné, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecných ustanovení mala postihovať povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá. Zároveň možno uplatniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom vynaložené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené.

Preto odvolací súd podľa zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 94,01 Eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 460,93 Eur s prísl., preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnej služby, predstavuje sumu 31,54 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to: príprava a prevzatie zastúpenia ( citovanej vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu ( citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 78, Eur. Podľa ust. citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 Eur, t.j. spolu vo výške 15,26 Eur + právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí 20 % DPH z uvedených súm vo výške 15,67 Eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 94,01 Eur.

Odvolací súd však nevyhovel návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a požiadanie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci je podľa povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv únie, o platnosti a výklade faktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených Radou ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty Európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZF EU. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t.j., že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona, platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva preto musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po právnej stránke. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Otázky, s ktorými by sa mal podľa názoru vedľajšieho účastníka obrátiť súd na Súdny dvor Európskej únie, sa vo všeobecnosti týkajú ochrany záujmu spotrebiteľov, a preto nie sú pre rozhodnutie danej otázky (náhrada trov) relevantné, keďže spor po stránke právnej nedeterminujú. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, avšak v danom prípade k tomuto účelu otázky vedľajšieho účastníka nesmerujú.

Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že v danom prípade konanie bolo právoplatne zastavené (účastníci ani vedľajší účastník nepodali odvolanie proti výroku o zastavení konania), a preto prerušenie konania je pojmovo vylúčené.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19, Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 94,01 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa , , , vyhlášky č. , vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur, za podanie odvolania + 1x režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH v sume 3,19 Eur, t.j. spolu 19,12 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .