Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-281-2012.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/281/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky Q. B., N.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. N. L. N. Č.. X, proti odporcovi M.T. B., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu M. K. N. L. K.. Q. Č.. XX, toho času bývajúcemu M. N. F. XXX/X, v konaní o manželskom výživnom takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné od 12.12.2012 do budúcna vo výške po 70 € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 12.12.2012 do 31.12.2013 zo strany odporcu voči navrhovateľke vo výške 885,16 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 50,4 € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 12.12.2012 návrh, ktorým žiadala zaviazať odporcu platiť jej od mesiaca december 2012 výživné v sume 200 €, ktorý návrh odôvodňovala tým, že už bola na dôchodku, mala zdravotné problémy, bola čiastočne mobilne obmedzená, mala postihnutý nosný aparát, čakala na operáciu - výmenu totálnej endoprotézy kolenného kĺbu a bedrového kĺbu a zároveň mala herniu disku platničky v krížovej oblasti, pre ktoré zdravotné obtiaže potrebovala vo väčšej miere zabezpečiť pomoc pri zvládaní bežných denných k životu potrebných úkonov, odporca, t.j. manžel navrhovateľky, jej nebol nápomocný pri starostlivosti ani finančnej, preto často musela žiadať o pomoc cudzích ľudí, nedokázala zvládať a vykryť náklady na zabezpečovanie potrieb domácnosti, nákup stravy, liekov, keďže jej dôchodok predstavoval čiastku 301,60 € a odporca pracoval ako revízny technik plynových zariadení a v čase ňou podaného návrhu sa stal starobným dôchodcom, tvrdila, že si neplnil voči nej svoju vyživovaciu povinnosť ako k manželke, k návrhu pripojila fotokópiu sobášneho listu účastníkov.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní konanom dňa 4.12.2013 s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, udávajúc, že jeho starobný dôchodok je 591,30 €, nemá žiaden zisk
zo živnosti, pričom si vynakladá na lieky po mozgovo cievnej príhode, ktorú mal 8.5.2011, cca 70 € mesačne, hradí nájomné za byt M. V. F. 52,45 € mesačne, za elektrinu v tomto byte uhrádza 55 € mesačne, spláca pôžičky súvisiace s prestavbou holo bytu na „používateľný“ byt 200 € mesačne, na živobytie si vynakladá 214 € mesačne, tvrdil, že pri výplate jeho prvého dôchodku navrhovateľke daroval 1.000 €, túto vozieval na jej požiadanie k lekárom a poskytoval jej na jej žiadosť aj malé finančné podpory od 30 do 60 €, k čomu doplnil, že s navrhovateľkou nežijú spolu v spoločnej domácnosti 20 rokov, poukazoval, že po jeho odchode navrhovateľka mala predať bez jeho súhlasu byt na K.. Q. Č.. XX za 1.000.000 Sk, z čoho financovala vysokoškolské štúdia ich dcéry R. a 400.000 Sk údajne mala vložiť do BMG Investu, kde sa peniaze mali stratiť, on sám býval na E. L. X v byte po nebohom otcovi, ktorý následne predal, aby dcére R. pomohol ukončiť náklady na jej byt v obci T., tvrdil, že on sám financoval vysokoškolské štúdium ďalšej dcére účastníkov M. aj v čase keď býval v podnájme, navrhovateľka býva v rodinnom dome, kde užíva úžitkovú plochu 100 m2, byt má komfortne zariadený, má rozostavanú garáž a veľkú záhradu, tvrdil, že táto hrá divadlo pred ľuďmi, robí zo seba chuderu, ďalej poukázal na to, že 8.5.2011 on dostal mozgovo cievnu príhodu, následne bol práceneschopný 9 mesiacov, v čase tejto jeho choroby oňho navrhovateľka neprejavovala žiaden záujem, navrhovateľka odišla do predčasného dôchodku s vedomím, že bude mať dôchodok krátený, tvrdil, že návrh navrhovateľky je odvetou za ním podaný návrh na rozvod manželstva účastníkov, ďalej udával, že navrhovateľka si neustále vyberá pôžičky, k svojmu bývaniu uviedol, že išlo o pôvodný holobyt, ktorý získal za 2.750 €, ktoré si požičal a ktoré spláca od mája 2013, požičal si 9.000 € na dostavanie bytu a kúpu nábytku čo spláca od mája 2013 v splátkach po 200 € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo F. XX.X.XXXX, toto ich manželstvo doposiaľ právne trvá i keď súbežne s týmto konaním je vedené konanie o rozvode manželstva účastníkov na tunajšom súde pod sp. zn. 23P 249/2012, ktoré konanie je toho času prerušené.
Zo správ Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku, tento dôchodok jej bol v roku 2011 vyplácaný vo výške po 291,90 €, v roku 2012 vo výške po 301,60 € a od 1.1.2013 doposiaľ vo výške po 312,80 € mesačne.
Zo správ Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava súd zároveň zistil, že i odporca je poberateľom starobného dôchodku a to od 22.7.2010, tento dôchodok v roku 2012 mu bol vyplácaný v priemernej mesačnej výške 580 €, od 1.1.2013 doposiaľ je mu vyplácaný v mesačnej čistej výške 591,30 €.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že odporca má živnostenské oprávnenie pod obchodným menom M. B. - X..Z..T.., ktorú živnosť vykonáva od 19.11.2003. Navrhovateľka mala živnostenské oprávnenie v období od 26.8.1992 do 16.5.2004.
V obchodnom registri účastníci nie sú evidovaní.
Z daňového priznania podaného odporcom za rok 2011 vyplýva jeho hlavná prevažná činnosť oprava ostatných prístrojov, z ktorej činnosti vykázal v uvedenom roku príjmy 33.964,95 €, výdavky 23.965,58 €, základ dane 3.990,37 €, uhradil daň 83,61 €, z čoho vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem v roku 2011 z tejto činnosti 326,30 €. Z daňového priznania za rok 2012 vyplývajú jeho príjmy 39.236,14 € , výdavky 39.362,91 € a vykázaná daňová strata 126,77 €.
Zo správ Geodetického a kartografického ústavu súd zistil, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľností a to rodinného domu a záhrady v podiele 1 v okrese K. J., katastrálne územie K.B. a odporca je spoluvlastníkom nehnuteľností v okrese K. Y., katastrálne územie A. a to 1/24 ornej pôdy o výmere 2.769 m2, 1/24 ornej pôdy o výmere 5.388 m2, 1/8 ornej pôdy o výmere 5.388 m2, 1/24 ornej pôdy o výmere 1.900 m2, 1 ornej pôdy o výmere 1.219 m2 + 1.243 m2, 1/6 ornej pôdy o výmere 2.483
m2 + 2.511 m2, 1/24 ornej pôdy o výmere 4.150 m2, 1/24 ornej pôdy o výmere 5.852 + 2.433 m2, 1/24 ornej pôdy o výmere 11.891 m2, 1/3 ornej pôdy o výmere 5.654 m2 + 7.962 m2, 1/24 ornej pôdy o výmere 4.258 m2, 1 ornej pôdy o výmere 794 m2 + 1.068 m2, 1/8 ornej pôdy o výmere 5.361 m2 + 5.626 m2, 4/16 ornej pôdy o výmere 1.540 m2, 1 ornej pôdy o výmere 266 m2 + 3.057 m2, 4/16 ornej pôdy o výmere 4.954 m2, 2/8 ornej pôdy o výmere 4.552 m2 a 4/16 záhrady o výmere 904 m2, 1/6 ornej pôdy o výmere 5.836 m2, 1/6 trvalých trávnatých porastov o výmere 1.608 m2 + 478 m2, 22/2592 ornej pôdy o výmere 4.422 m2, 35/2592 trvalých trávnatých porastov o výmere 2.731 m2 + 3.045 m2 + 1.135 m2 a 1/3 trvalých trávnatých porastov o výmere 2.130 m2.
Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach súd zistil, že navrhovateľka ani odporca nie sú vedení ako držitelia či vlastníci motorových vozidiel.
Šetrením súdu bolo zistené, že odporca napriek prihláseniu k trvalému bydlisku v K. má reálny trvalý pobyt v obci V. F. na súpisnom čísle XXX/X od 15.12.2011.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred tunajším súdom dňa 11.9.2013 na podanom návrhu trvala, doplnila, že v čase priznania starobného dôchodku si zdroj svojich príjmov dopĺňala prácou ale následne utrpela úraz v dôsledku dopravnej nehody, z ktorej jej zostali zdravotné následky preto vo výkone prác už nemôže pokračovať a jej jediným príjmom je starobný dôchodok, ktorý jej nestačí na krytie jej výdavkov medzi ktoré uviedla úhradu inkasa vo výške cca 180 €, úhradu za internet a mobilný telefón 17,26 € mesačne, úhradu pôžičky mesačne po 210 €, ktorú pôžičku si vzala ešte v čase keď po rozchode účastníkov zostala žiť sama s ich v tom čase maloletými deťmi v rodičovskom dome, keďže dom si vyžadoval nevyhnutné opravy a rekonštrukcie, deti študovali a nemohli jej v tom čase finančne vypomôcť, na lieky si mesačne dopláca v priemere okolo 50 €, náklady na svoju domácnosť odhadla na sumu 80 € mesačne, na stravu si vynakladá okolo 5 € denne keďže má šetriacu diétu pre problémy so žalúdkom a pažerákom, nosí dioptrické okuliare, potrebuje ich výmenu, avšak pretože nemá finančné prostriedky na túto, túto nemôže realizovať, uviedla, že rozdiel medzi ňou uvedenými výdavkami a jej príjmami hradila v minulosti z pôžičiek od okolia, následne predala všetky svoje šperky a doposiaľ má mnohé neuhradené pôžičky, v máji 2013 jej z dôvodu ukončenia poistného pomeru bola vyplatená suma 854 €. Odporca na úhradu jej potrieb za sporné obdobie neprispel žiadnou formou.
Z výpovede odporcu na pojednávaní konanom dňa 4.12.2013 súd zistil, že odporca bol riadne zamestnaným ešte 4 roky po dosiahnutí dôchodkového veku, tvrdil, že byt účastníkov nachádzajúci sa pôvodne na ulici K.. Q. M. K. navrhovateľka predala z jeho pohľadu podvodným spôsobom, keďže ho presvedčila, aby prepísali byt na ich dcéru a následne predmetný byt predala, prostriedky vložila do BMG a o tieto peniaze následne prišla, poukazoval na svoje zdravotné problémy po prekonanej mozgovo
- cievnej príhode a s tým súvisiace zvýšené výdavky. Pokiaľ ide o jeho bytové pomery poukázal na to, že formou pôžičky získal 1 izbový byt M. V. F., ktorý nadobudol za 2.750 € pričom šlo v tom čase o holobyt, ktorý bolo potrebné ukončiť a upraviť, na čo si požičal od priateľa 9.000 €, ktorú pôžičku doposiaľ spláca, predmetný byt užíva od roku 2011, sumu 9.000 € si požičal od kamaráta v roku 2012, následne upresnil, že nadobúdaciu cenu bytu 2.750 € v roku 2011 uhradil zo svojich finančných prostriedkov, v byte býva sám, v súvislosti s bývaním v tomto hradí mesačné náklady 53,25 € a úhradu elektriny 55 €, na svoje lieky vynakladá mesačne okolo 70 €. Ďalej tvrdil, že v týchto dňoch robí úkony za účelom ukončenia jeho živnostenského oprávnenia, čo odôvodňoval tým, že pracoval ako revízny technik plynových a tlakových zariadení, ktorú činnosť vzhľadom na zdravotné problémy už toho času nevládze vykonávať.
Na uvedenom pojednávaní odporca upresnil svoje písomné podanie tým, že navrhovateľke mal sumu 1.000 € poskytnúť, túto voziť k lekárom a poskytnúť jej finančné podpory od 30 do 60 € ešte pred májom 2011.
Prítomná navrhovateľka k písomnému podaniu a k výpovedi odporcu upresnila, že byt na L. K.. Q. bol predaný ešte v roku 1998, k prevodu bytu došlo nie z dôvodov tvrdených odporcom, ale preto, že odporca mal v tom čase vysoké dlhy u svojho obchodného partnera a prevodom bytu sa chcel vyhnúť exekúcií, k predaju bytu pristúpila potom, podľa jej tvrdení, čo odporca opustil spoločnú domácnosť a ju nechal s maloletými deťmi bez pomoci, byt predala i z dôvodu, že nevládala platiť 2 inkasá a to inkaso za
uvedený byt a platby súvisiace s bývaním vo vyššie uvedenom rodinnom dome, ktorý bol a je nepredajný, keďže je spoluvlastníčkou tejto nehnuteľností so svojim bratom, z predaja bytu po úhrade nevyhnutných výdavkov, tvrdila, že zostalo 500.000 Sk z ktorých 100.000 Sk poskytla samotnému odporcovi, poprela, že by niekedy nejaké prostriedky vložila do BMG.
Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že súbežne prebieha konanie o náhradu školy začaté na návrh navrhovateľky, ktoré doposiaľ skončené nebolo.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 70 € mesačne, keďže dospel k záveru, že ňou podaný návrh je dôvodný, manželstvo účastníkov doposiaľ právne trvá, trvá i ich vzájomná vyživovacia povinnosť v súlade s citovaným ustanovením § 71 Zákona o rodine, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporca si túto povinnosť neplní dobrovoľne, preto súd určil rozsah tejto jeho povinnosti vo výroku uvedenej výške, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že súdom určené výživné je primerané ako k odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorými sú potreby súvisiace s jej bývaním, ošatením, stravovaní, po zohľadnení jej majetkových pomerov, spôsobu života i jej zdravotného stavu, tak zároveň
i k príjmovým, osobným a majetkovým pomerom odporcu, po zohľadnení i jeho spôsobu života a jeho zdravotných problémov, u oboch jednoznačne zohľadnil, že sú starobnými dôchodcami, že obaja majú zdravotné problémy z dôvodu ktorých, ako aj ich veku od žiadneho nemožno očakávať a ani vyžadovať, aby si svoje príjmy doplnili výkonom práce, zohľadnil to, že obaja vlastnia nehnuteľné majetky, majú výdavky primerané ich vyššie uvedeným potrebám, ale zároveň majú rozdielne výšky im vyplácaných starobných dôchodkov, preto je v súlade s citovaným zákonným ustanoveniami, aby odporca zo svojho vyššieho dôchodku platil výživné navrhovateľke tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Na splácanie pôžičiek na strane žiadneho z účastníkov súd neprihliadol, keďže finančné prostriedky, ktoré si požičali slúžili ich majetkovému prospechu v minulosti. Pokiaľ ide o príjmy na strane navrhovateľky, okrem jej vyplácaného starobného dôchodku súd zohľadnil i vyplatenú jej sumu poistného v máji 2013, ako to je uvedené vyššie.
Vzhľadom na uvedené v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol.
Za obdobie od 12.12.2012 do 31.12.2013 došlo na strane odporcu k vzniku dlžného výživného vo výške 885,16 € (t.j. pomerná časť súdom určeného výživného za december 2012 - t.j. 45,16 € a za 12 mesiacov po 70 €, t.j. 840 €), ktoré dlžné výživné zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 2 ods. 2 Z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa položky č. 8 a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu z. č. 71/1992 Zb., poplatok z návrhu na určenie výživného medzi manželmi je 2 % z ceny, najmenej 16,50 €.
Podľa ust. § 7 ods. 5 Z. č. 71/1992 Zb., ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) cit. zák., od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení, keďže navrhovateľka bola úspešná v tomto konaní a odporca nie je od platenia súdnych poplatkov oslobodený, keďže nespĺňa predpoklady tohto oslobodenia, súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka v konaní na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 50,4 € na účet tunajšieho súdu (ročné plnenie platenia výživného je vo výške 12 x 70 € = 840 €, trojnásobok ročného plnenia = 2.520 € a 2 % z tohto plnenia = 50,4 €).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže navrhovateľka ako úspešný účastník v konaní náhradu trov konania nežiadala, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).