Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/447/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu X. B. W. B., akciová spoločnosť, so sídlom v G., Z. X., IČO: 31 718 922, zast. JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanej M. L. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., Y. XX, zast. splnomocneným zástupcom R.. V. V. Z. W., bytom v N., Z. XXX/X, o zaplatenie 33,- € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku -106 z 1.3.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu o zaplatenie poštovného vo výške 1,80 € a vo výroku o náhrade trov konania.

O d m i e t a odvolanie žalovanej.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 33,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie poštovného vo výške 1,80 € žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 33,- €, súdny poplatok 16,50 € a poštovné vo výške 1,80 € a náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom žalobcu dňa 20.1.2011 a nevedela sa preukázať platným cestovným lístkom. Uviedol, že v zmysle až 14 je povinná zaplatiť úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatku a zliav za každé cestovné bez cestovného lístka. V zmysle je žalovaná povinná zaplatiť úhradu prvého dňa po tom, čo o plnenie žalobca požiadal. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila ani napriek výzve - faktúre, a tak mu vznikol nárok na zaplatenie úhrady a nákladov, ktoré mu s uplatnením tohto nároku vznikli - poštovného za doručenie upomienky. Po vydaní platobného rozkazu a podaní odporu žalovanou, súd vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec právne posúdil v zmysle („OZ“), , , , , , , , o doprave na dráhach v platnom znení. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná dňa 20.1.2011 cestovala ako cestujúca dopravným prostriedkom žalobcu, a to trolejbusovou linkou č. 1, pričom pri vykonávanej kontrole sa nepreukázala kontrolnej pracovníčke platným cestovným lístkom a na svoju obranu uviedla, že nemala dostatok času na označenie cestovného lístka, ktorý mala zakúpený, ale nie je označený. Uviedla, že nie je čiernou pasažierkou, nikdy necestovala „na čierno“, a že keď si označila cestovný lístok pri ceste tam, určite by ho bola označila, najmä keď ho mala zakúpený, aj pri ceste naspäť, lebo nepoužitý cestovný lístok by jej k ničomu nebol. Pokiaľ sa jedná o časový priestor na označenie cestovného lístka, v konaní mal súd preukázané výpoveďami svedkov - kontrolných pracovníkov, že v čase, keď jeden z nich dal pokyn na zablokovanie označených zariadení, žiaden cestujúci nejavil znaky toho, že by si chcel, resp. sa chystal označiť cestovný lístok. Záznamom z palubného počítača dopravného prostriedku trolejbusu č. 1 bolo preukázané, že od otvorenia dverí dopravného prostriedku do ich zatvorenia na zastávke „Dopravný podnik“ ubehlo 12 sekúnd a od zablokovania dverí do zablokovania označených zariadení ubehlo 22 sekúnd, to je minimálne 22 sekúnd mala žalovaná od zatvorenia dverí, prípade 34 sekúnd od nastúpenia do dopravného prostriedku na to, aby si označila cestovný lístok, resp. aby tak urobil jej spolucestujúci, ktorý ju sprevádzal, keďže si takto zadelili úlohy. V argumentácii žalovanej, že cestovala s batožinou, že mala na rukách rukavice nie je možné prihliadnuť ako k ospravedlňujúcemu liberačnému dôvodu, pre ktorý si nestihla včas označiť cestovný lístok, lebo vychádzajúc z tarify a prepravného poriadku žalobcu, bola povinná bezprostredne, resp. ihneď po nastúpení do vozidla označiť si cestovný lístok. Žalovaná tak neurobila, čím porušila ako Tarifu, tak aj Prepravný poriadok a cestovala s neoznačeným, a teda neplatným cestovným lístkom, čím porušila aj povinnosť ustanovenú v a o doprave na dráhach, z čoho jej vznikla povinnosť podľa ustanovenia a čl. 1 ods. 6 Tarifa žalobcu zaplatiť žalobcovi prirážku k cestovnému, resp. úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je vo výške 33,- €. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie poštovného vo výške 1,80 €, ako náklady, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s uplatnením jeho nároku

- doručovaním upomienky žalovanej. Žalobca, ale nepreukázal zaplatenie uplatneného poštovného, preto v tejto časti súd žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré prihliadol, považoval zdravotný stav žalovanej, keďže je držiteľkou preukazu ZŤP osoby a ako uplatnila na svoju obranu voči nároku samotnému je onkologickou pacientkou. V súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom, súd dôvodne predpokladal i nepriaznivu sociálnu ekonomickú situáciu žalovanej a z toho dôvodu rozhodol v zmysle .

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žalobného návrhu o zaplatenie poštovného vo výške 1,80 € a vo výroku o náhrade trov konania. Navrhoval napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o zaplatenie poštovného a vo výroku o náhrade trov konania a priznať žalobcovi poštovné a náhradu trov konania tak ako boli uplatnené v žalobe. Žalobca uviedol, že ešte pred podaním žaloby poštou zaslal žalovanej faktúru, ktorú do dnešného dňa žalovaná neuhradila, a preto mu vznikli trovy vo výške poštovného. Faktúra na úhradu dlžnej sumy je zasielaná poštou a poštovné žalobca musí uhradiť. Ak by zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu prepravného poriadku a necestovala by bez platného cestovného lístka, nevznikli by žalovanej ani trovy, ktoré sú zákonné a neprevyšujú niekoľkonásobne žalovanú sumu. Poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zo dňa 29.10.2012, ako aj Krajského súdu v Prešove, sp.zn. , kde v odôvodnení odvolací súd konštatuje, že nevidí dôvody na krátenie trov konania pri drobných sporoch, aby neplnenie povinnosti vytváralo precedensy na znižovanie povinnosti čiernych pasažierov v súdnom konaní len s poukazom na , že sa jedná o drobný spor. Bolo by v rozpore so všeobecnou morálkou nepostihovať porušenie povinnosti platiť cestovný lístok pri cestovaní mestskou dopravou, a preto v tom nevidel odvolací súd dôvod na znižovanie trov nepriznaním odmeny právnemu zástupcovi žalobcu. Dôvodová správa k , ktorá sa týka drobných sporov poukazuje na to, že ak trovy konania niekoľkonásobne prevyšujú predmet sporu, trovy je potrebné priznať iba v časti, alebo vôbec ich nepriznať, pričom predmetom sporu v tomto konaní činí suma 33,- € a trovy konania neprevyšujú niekoľkonásobne žalovanú sumu.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že konaním prepravných kontrolórov sa cítila dotknutá a ich konaním bol spáchaný trestný čin obmedzovania osobnej slobody, pričom poukazovala na články a žiadala vec prejednať a rozhodnúť spravodlivo.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná prostredníctvom zástupcu, bez odôvodnenia. Uznesením zo 4.6.2013, č.k. -123 súd vyzval žalovanú v zmysle na doplnenie odvolania, pod následkom odmietnutia odvolania v zmysle . Žalovaná v určenej lehote odvolanie nedoplnila.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v , za dodržania podmienok podľa , keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že rozsudok vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu o zaplatenie poštovného vo výške 1,80 € a vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho podľa potvrdil. Odvolanie žalovanej odmietol podľa , keďže žalovaná na uznesenie súdu zo dňa 4.6.2013, č.k. -123 nereagovala a podané odvolanie nedoplnila, aj keď bola poučená v zmysle a , a .

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových, či právnych záverov súdu prvého stupňa. V odvolaní žalobcu uvádza, že ešte pred podaním žaloby poštou zaslal žalovanej faktúru, ktorú do dnešného dňa žalovaná neuhradila, čím žalobcovi vznikli trovy vo výške poštovného, pričom faktúra na úhradu dlžnej sumy je zasielaná poštou a poštovné žalobca musí uhradiť. Žalobca si zrejme dostatočne neuvedomil, že žalobou uplatnený nárok na poštovné 1,80 € odôvodnil zaplatením poštovného za doručenie upomienky (pozri žalobu) a nie za doručenie upomienky žalovanej. Súd prvého stupňa preto správne zisťoval, či žalobca dokladoval zaplatenie poštovného za doručenie UPOMIENKY, a nie za doručenie FAKTÚRY. Keďže doklad o doručovaní upomienky z 10.5.2011 žalovanej prostredníctvom pošty v konaní nepredložil, súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ pre nepreukázanie vzniku nároku na poštovné vo výške 1,80 € žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením prejednávacej zásady stanovuje, že je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení; pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Teda účastník je povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho tvrdenia. Tvrdenie žalobcu o doručení upomienky poštou nebolo preukázané, preto muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech o nároku na zaplatenie poštovného 1,80 €.

Ani námietky žalobcu smerujúce proti výroku o náhrade trov konania neobstoja, lebo súd o náhrade trov konania nerozhodol v zmysle ako to uvádza žalobca v podanom odvolaní, ale v zmysle .

Podľa ustálenej súdnej praxe aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie na rozhodnutie o trovách konania podľa všeobecných zásad náhrady trov konania, súd nemusí náhradu trov konania účastníkovi, ktorý má vo veci úspech priznať, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa . Aplikácia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť veci môže spočívať v okolnostiach prípadu, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov, v osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníka, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom je nutné zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. Okrem toho pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde, ako aj ich postoj v konaní, najmä tiež okolnosti, či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril ( ). Súd vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodol v zmysle majúc za to, že v danom prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré prihliadol, a to predovšetkým na zdravotný stav žalovanej, ktorá je držiteľkou preukazu ZŤP osoby a je onkologickou pacientkou a v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom je možné dôvodne predpokladať i nepriaznivú sociálno - ekonomickú situáciu. V danom prípade dôvody výnimočnosti veci spočívali v okolnostiach na strane žalovanej, a to v jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, na ktoré súd prihliadol ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a podľa správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, aj keď by inač prichádzala do úvahy aplikácia a úspech žalobcu v tomto konaní.

O trovách odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania (, ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.