Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-84-2013.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 18. decembra 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša prejednal odvolanie obžalovaného P. M. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 27. 5. 2013, sp. zn. 3T 27/13 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Zvolen z 27. 5. 2013, sp. zn. 3T 27/13 vo výroku o treste. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný P. M. o d s u d z u j e podľa § 157 ods. 2 za použitia § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere 1 200,- (tisícdvesto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zmarený sa mu u k l a d á náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obž. P. M. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21. 12. 2011 v čase medzi 15.45 h až 16.00 h v obci E. - M. P. XXX, ako majiteľ psa rasy Rotweiler porušil § 22 ods. 6 zák. č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, nakoľko nevykonal opatrenia zabezpečujúce zabráneniu jeho úteku, následkom čoho umožnil útek jeho psa rasy Rotweiler na ulicu, kde sa v tom čase nachádzala poškodená P.. P. P., nar. XX. X. XXXX na prechádzke spoločne s jej synom C. P., nar. XX. X. XXXX, kde pes po prekonaní dreveného plota začal na nich ceriť zuby a obiehať okolo nich, následne na ňu zaútočil a to tak, že ju začal hrýzť do obidvoch spodných končatín, následne ju strhol na zem a ťahal ju v zahryznutí po zemi, pričom ona svojím telom kryla pred útokom svojho syna C. P., v tom po ulici prichádzalo osobné motorové vozidlo, ktorého posádka psa odohnala, pričom takýmto konaním spôsobil pes obvineného P. M. poškodenej P.. P. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. XX/X, N. X., početné hryzné rany na oboch predkoleniach s početnými modrinami, následkom týchto zranení musela podstúpiť operačný zákrok a to artroskopiu pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 12 týždňov. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodeným P.. P. P., trvale bytom N. X. z titulu bolestného 2 605,75 eur a z titulu straty na zárobku 1 018,43 eur, Centru voľného času - TREND so sídlom v Detve 40,14 eur, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava 4 610,23 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen 1 948,10 eur. So zvyškom náhrady škody poškodenú P.. P. P. odkázal na náhradu škody na občianskosúdne konanie.
Proti rozsudku zahlásil odvolanie po vyhlásení obžalovaný, čo do výroku o vine a treste, pričom svoje odvolanie aj písomne prostredníctvom svojho obhajcu zdôvodnil. Mal za to, že okresný súd nesprávne
ustálil skutkový stav veci v náväznosti na to konanie obžalovaného kvalifikoval a uložil mu aj neprimeraný trest. Obžalovaný nemohol predvídať porušenie a ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom teda, že sa stane skutok a to tak, že jeho pes ujde z voliéry a napadne poškodenú P.. P. P.. Obžalovaný tvrdil, že riadne zabezpečil psa proti tomu, aby tento mohol ujsť a nevedel si sám vysvetliť ako je možné, že pes sa dostal na cestu, kde napadol poškodenú. Domáhal sa potom v prvom rade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., prípadne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, pochybil jedine v tom smere, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.
Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na P. M. obžalobu dňa 1. 2. 2013 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák. Samosudca okresného súdu vo veci vydal trestný rozkaz dňa 22. 2. 2013, ktorým obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Ohľadom náhrady škody rozhodol tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodeným P.. P. P., trvale bytom N. X. z titulu bolestného 2 605,75 eur a z titulu straty na zárobku 1 018,43 eur, Centru voľného času - TREND so sídlom v Detve 40,14 eur, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava 4 610,23 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen 1 948,10 eur a so zvyškom nároku náhradu škody poškodenú P.. P. P. odkázal na občianskosúdne konanie.
Keďže v zákonnej lehote podal obžalovaný odpor proti trestnému rozkazu okresný súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný P. M., poškodená P.. P. P., otec obžalovaného svedok P.. P. M., ďalší svedkovia S. A., S. A., O. W. a N. T.. Zápisnice o výsluchu ďalších svedkov boli prečítané so súhlasom oprávnených strán a taktiež bol prečítaný aj znalecký posudok P.. P. V., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia - chirurgia.
Aj keď obžalovaný popieral svoje zavinenie na spáchaní skutku, keď tvrdil, že vykonal všetky opatrenia k tomu, aby mu pes z voliéry neušiel, bol jednoznačne usvedčovaný výpoveďou samotnej poškodenej P.. P. P., ktorá popísala ako bola na prechádzke so synom mal. C. P., nar. XX. X. XXXX, keď ju pes napadol, začal hrýzť do obidvoch končatín, strhol ju na zem a ťahal ju po zahryznutí po zemi. Túto skutočnosť a stav zhodne popisujú aj svedkovia S. A., S. A., O. W. a N. T., ktorí boli na mieste činu a videli útok psa na poškodenú. V tomto smere okresný súd správne poukazuje na to, že obžalovaný konal v rozpore s ust. § 22 ods. 6 zák. č. 39/2007 Z. z. o veterinárskej starostlivosti, nakoľko nevykonal všetky opatrenia, ktoré mali zabezpečiť úteku psa, v dôsledku čoho došlo k napadnutiu a pohryzeniu poškodenej P.. P. P. a spôsobeniu jej početných hryzných rán na oboch predkoleniach, ktoré si vyžiadali operačný zákrok s PN v trvaní 12 týždňov.
Nad rámec zdôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na zákon č. 282/2002 Z. z. zo 16. 5. 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a konkrétne na ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.
Obžalovaný teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák.
Jediné pochybenie vidí krajský súd v tom, že obžalovanému bol uložený trest, ktorý je v rozpore s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.
Podľa tohto ustanovenia trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd dostatočne neprihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný, je kladne hodnotený. Od začiatku trestného stíhania bol nápomocný orgán činným v trestnom konaní a za tohto stavu nie je potrebné vplývať na jeho prevýchovu uložením takého druhu trestu, ako to mal na mysli okresný súd, pretože uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov je trestom neprimerane prísnym. Postačí preto na jeho prevýchovu pôsobiť uložením peňažného trestu, ktorý tak isto zabezpečí jeho prevýchovu výstižnejšie ako trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám, keď obžalovanému uložil za použitia § 36 písm. j) Tr. zák., teda za použitia poľahčujúcej okolnosti, pretože obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1 200,- eur. Súčasne podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad nevymožiteľnosti tohto trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.
Odvolanie obžalovaného bolo len sčasti dôvodné, preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.