Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Co-82-2013.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., toho času na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou D. H., pracovníčkou OS H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie 1.770,49 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13.02.2013 č.k. 21 C 56/2012-170 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Priznáva náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 106,96 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 427,22 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená dňa 11.06.2004 zmluva o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.327,75 Eur. Zaviazal sa ho splácať v 60 -tich mesačných splátkach po 33,64 Eur, zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu schválenia úveru vo výške 17,90 % ročne s tým, že ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 9,84 %. Celkové náklady dlžníka a teda budúca hodnota spotrebného úveru bola dohodnutá v sume 2.123,20 Eur a výška úrokov s poplatkami bola dohodnutá vo výške 795,44 Eur. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu k 20.06.2005 s dátumom splatnosti úveru ku dňu 25.07.2005. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že dňa 18.04.2009 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú súd prvého stupňa preskúmal, zistil, že ide o typicky formulované ošetrenie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásení o vedomosti premlčania dlhu. Túto dohodu súd prvého stupňa vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súd prvého stupňa na daný právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zdôraznil, že umiestnenie textu v dohode o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, tak aby zodpovedala čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti činnosti dodávateľa. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku preto súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatnú. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, túto námietku súd prvého stupňa vyhodnotil ako dôvodnú a preto žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to aj pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania žalobca poukazuje na obsah dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorý bol podpísaný účastníkmi konania dňa 18.04.2009. Má za to, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Úprava obsiahnutá v § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný sám žiadal možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, čo mu žalobca umožnil. Je preto absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa uzavretím tejto dohody, keďže išlo o prejav slobodnej vôle žalovaného, ktorý si je vedomý svojho záväzku uzavrieť so žalobcom predmetnú dohodu a svoj záväzok aj postupne splácať v dohodnutých splátkach. Žalobca predložil teda dôkaz, že žalovaný uznal svoj zväzok. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa, ktorá vedie k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu zo strany súdu bola poskytnutá ochrana. Ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 veta druhá OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10- ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojim podpisom existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť o premlčaním pohľadávky. Žalobca tiež nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Zastáva názor, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukazuje v tomto smere aj na dôvodovú správu k zákonu č. 284/2008 Z.z. Zdôrazňuje, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania. Združenie teda nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Viaceré procesné podania vedľajší účastník nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Poukazuje v tejto súvislosti na rozhodovaciu prax iných krajských súdov v pôsobnosti SR. Upriamuje pozornosť na § 142 O.s.p., zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa teda neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj s odôvodnením predtým vydaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 29.11.2012 a naďalej pokiaľ ide o vec samú, zotrváva na právnej argumentácii prezentovanej v jeho doterajších
podaniach. Taktiež považuje za správne rozhodnutie súdu aj pokiaľ ide o trovy konania priznané vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi s tým, že argumentuje, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá. Nerozumie, prečo by neúspešné spory žalobcu mali byť dotované z prostriedkov štátu, prípadne z prostriedkov zrušenia a čím by si mal žalobca zaslúžiť takúto ochranu svojich záujmov. Súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 100 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak by bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 18.04.2009 uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (č.l. 38), ktorá je podpísaná žalovaným, pričom táto dohoda má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej dlžníci nemohli ovplyvniť. Obsahom tejto zmluvy je spomínané uznanie záväzku v rozsahu istiny 1.211,87 Eur s prísl. s tým, že prehlásenie dlžníkov o vedomosti o premlčaní dlhu je zakomponované do ustanovenia bodu 3 bod 3.1 tejto dohody a to v časti dohody o splátkach. Z dohody nie je zrejmé, aby dlžník bol poučený o právnych dôsledkoch takejto dohody, ktorá zároveň obsahuje aj formu splnenia záväzku, rozhodcovskú doložku a v prípade riešenia sporov aj záverečné ustanovenia.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz (článok 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS).
Predmetná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky predpoklady preto, aby bola podriadená pod spomínaný článok 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, keďže ide o typickú predformulovanú štandardnú zmluvu a nebolo preukázané, že by jednotlivé podmienky uvedené v takejto zmluve boli so spotrebiteľmi - žalovanými individuálne dohodnuté. Nebolo preukázané, že by žalovaný vedel o premlčaní dlhu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo žalobca v konaní nepreukázal. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.
Nepochybne podpisom takejto dohody došlo k predĺženiu premlčacej lehoty z pôvodnej doby 3 rokov na 10-ročnú premlčaciu lehotu uvedenú v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to evidentne bez objektívnej vedomosti žalovaného ako spotrebiteľa o zmene tohto právneho režimu premlčania dlhu, na čo zo strany zástupcu žalobcu nebol upozornený a takáto zmena je zjavne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Správne preto súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie je treba hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého sa obchodná praktika považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Predloženie premlčacej lehoty je zjavne nevýhodné vo vzťahu k žalovanému ako k spotrebiteľovi, ide o konanie, ktoré smeruje k spôsobeniu nerovnováhy vo vzťahoch medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pokiaľ sa podpis takejto dohody nesprevádza s riadnym vysvetlením a poučením zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, aké právne následky má podpis spornej dohody. To platí aj v situácii, pokiaľ by predmetný dlh ešte eventuálne premlčaný nebol. Toto dohodu nemožno uznať ako platný právny úkon a to s poukazom na nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola voči žalovanému ako spotrebiteľovi aplikovaná zo strany zástupcu žalobcu pri uzatváraní tejto dohody. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je skutočne naformulovaná takým spôsobom, že navodzuje síce informáciu o tom, že ide o splátkový kalendár a len nevýznamným spôsobom uvádza informáciu o vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu. Súd prvého stupňa napokon správne posúdil nárok žalobcu v nadväznosti na uplatnenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka po zistení, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 25.07.2005, pričom žaloba žalobcu bola na príslušnom súde prvého stupňa podaná až dňa 14.11.2011, a teda nepochybne po uplynutí zákonom určenej trojročnej premlčacej doby.
Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a trovách konania vedľajšieho účastníka, a to v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní vzniklo žalovanému právo na náhradu trov, avšak tento trovy neuplatňoval a rovnako vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalovaného má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Takto vzniknuté trovy na strane vedľajšieho účastníka je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy na bránenie práva žalovaného, ktorého v konaní podporoval. Nedá sa stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka z dôvodu, že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. V konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., pričom tento právny predpis v ustanovení § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí a takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nemala byť priznaná v tomto konaní zistené neboli a ich existencia nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa napokon správne postupoval aj pri zisťovaní výšky a rozsahu takto vzniknutých trov konania vedľajšieho účastníka.
Poukazujúc na všetky tieto dôvody, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
trovy v tomto štádiu konania nevznikli. V zmysle zásady úspechu v odvolacom konaní patrí náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si ich uplatnil za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, keď tento úkon bol realizovaný dňa 24.04.2013. Za tento úkon právnej pomoci patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál v sume 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhl.) a 20 % DPH v sume 17,82 Eur. Celková výška trov odvolacieho konania tak dosahuje sumu 106,96 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.