Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-2-2013.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2013, v trestnej veci obžalovaného L. I., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu SvidníkuHhHHHHhh sp. zn. 2T 101/2010 zo dňa 18.10.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. L. I. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného L. I. za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- ako obchodný zástupca spoločnosti MEDIVIT, s.r.o. Žilina, ktorá má so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany uzatvorenú zmluvu o zastúpení v súvislosti s uzavieraním úverových zmlúv č. XXXX medzi zastúpeným Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany a predávajúcim Medivit, s.r.o. Žilina, umožnil teraz už odsúdenému T. X., v mene jeho matky T. X., dňa 26.9.2009 v obci R., okr. U., požiadať spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, o poskytnutie úveru na nákup 2 ortopedických matracov, a to tak, že po jeho upozornení, že ako nezamestnaný nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru, a potom, čo to sám ako obchodný zástupca navrhol, s menovaným v žiadosti, ako žiadateľa o poskytnutie úveru označili matku T. X., T. X., a okrem jej príjmu z dôchodku, uviedli v žiadosti aj príjem jej partnera vo výške 600,- eur, hoci menovaná žiadneho partnera nemá a T. X., opäť na jeho návrh, túto žiadosť za menovanú bez jej vedomia podpísal, na základe čoho spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, uzatvorila s T. X. dňa 28.9.2009 úverovú zmluvu č. 3909091964 na sumu 1 050,50 eur, aj keď ona o tom nemala žiadnu vedomosť a o žiadny tovar nežiadala, pričom dohodnutý tovar prevzal odsúdený T. X., tento mal byť splatený v dvadsiatich piatich mesačných splátkach po 42,02 eur, avšak zaplatil iba jednu splátku a potom úver prestal splácať, čím spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, spôsobil škodu vo výške 1 050,50 Eur. Za to mu súd podľa § 222 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a súčasne podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na dva a pol roka. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť, aby spoločne a nerozdielne s už odsúdeným T. X. nahradil poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, Winterova 7, IČO 36 234 176 škodu vo výške 1 050,50 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie, ktoré bližšie nezdôvodnil.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovným záverom.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie na hlavnom pojednávaní poprel.
Obžalovaný však nepoprel, že sa ako obchodný zástupca spoločnosti Medivit s.r.o. Žilina stretol na prezentácii výrobkov s teraz už odsúdeným T. X., ktorý prejavil záujem o prezentovaný tovar, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov, preto T. X. navrhol, aby bola zmluva napísaná na jeho matku T. X.. Obžalovaný potvrdil, že on osobne pani T. X., ktorá bola v zmluve uvedená ako kupujúca a žiadateľka o úver, nestretol, údaje na základe ktorých on (obžalovaný I.) kúpnu zmluvu ako aj návrh na uzavretie úverovej zmluvy vypísal, mu poskytol T. X., ktorý išiel domov, aby návrh úverovej zmluvy, ako aj kúpnej zmluvy podpísala jeho matka, T. X.. Obžalovaný poprel, aby on navádzal manželov X., aby ako žiadateľku o kúpu tovaru a o úver uviedli T. X.. Taktiež poprel, aby bol riadne poučený a oboznámený s povinnosťami obchodných zástupcov Home Credit Slovakia a.s.
Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, však obžalovaného usvedčujú svedkovia T. X. a N. X.. Títo svedkovia uviedli, že na prezentácii tovaru v rodinnom dome X. prejavili záujem o zdravotné matrace, pričom obžalovaného L. I. oboznámili s tým, že T. X. je nezamestnaný a N. X. je na materskej dovolenke, pričom sám obžalovaný im navrhol, že môžu ako žiadateľa o úver a kupujúceho uviesť niekoho z príbuzných. Obžalovaný T. X. uviedol, že všetky zmluvy podpísal pred obžalovaným I. on sám a to v prítomnosti manželky, manželov X. a ich syna s nevestou. Z domu, kde sa konala prezentácia výrobkov odišiel T. X. len raz a to pre občiansky preukaz svojej matky T. X..
Svedkovia T. X., ako aj V. X. potvrdili, že T. X. a N. X. sa zúčastnili v ich dome prezentácie tovaru, pričom potvrdili aj to, že X. prejavili záujem o kúpu matracov, ako aj že obžalovanému uviedli, že nemajú dostatočný príjem. Svedkovia potvrdili aj to, že to bol práve obžalovaný, kto navrhol, aby bola zmluva napísaná na inú osobu. Nevedeli sa však vyjadriť k tomu, kto podpísal kúpnu zmluvu ako aj návrh na schválenie úveru. Svedok T. X. navyše dodal, že obžalovaného I. upozornil, že T. X. má veľa dlhov a že s tým „bude bieda“.
Svedkovia T. X. a svedok P. X., ktorí boli taktiež prítomní pri prezentácii tovaru dňa 26.9.2009 uviedli, že T. X. odišiel z miestnosti pre občiansky preukaz len raz, nepamätali si, či odišiel aj druhý raz. Svedok P. X. navyše uviedol, že si je istý, že T. X. pri prezentácii tovaru aj niečo podpisoval.
Svedok T. J., splnomocnenec poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. uviedol, že bolo povinnosťou spoločnosti Medivit s.r.o. poučiť jej obchodných zástupcov o postupe pri uzatváraní kúpnych zmlúv a návrhov na poskytnutie úveru, pričom je povinnosťou predávajúceho vypĺňať formulár v prítomnosti klienta a obchodný zástupca je povinný overiť totožnosť klienta podľa občianskeho preukazu a druhého dokladu totožnosti.
Svedkyňa Y. O., manažérka predaja spoločnosti Medivit, s.r.o. uviedla, že obchodných zástupcov spoločnosti poučujú o tom, ako majú postupovať pri ponuke tovaru tak, ako im to ukladá zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Medivit s.r.o. Žilina a spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s.
Svedok P. G. uviedol, že on rozvážal tovar spoločnosti Medivit s.r.o., pričom neoveroval totožnosť zákazníkov, ale tovar dodával na základe pokynov fakturantiek, ktoré oboznámili zákazníkov vopred, kedy bude tovar dovezený, zákazníci ich už vopred čakali, preto nebol dôvod ich totožnosť overovať pri odovzdávaní tovaru.
Zo zmluvy o obchodnom zastúpení číslo DC/01/09/10063/10342 uzavretej dňa 1.1.2009 medzi spoločnosťou Medivit s.r.o. Žilina a obžalovaným z bodu IV.2.j) vyplýva, že obchodný zástupca sa zaväzuje uzatvárať obchody len za obchodných podmienok stanovených zastúpeným a len s takými zákazníkmi, o ktorých bonite a solventnosti niet pochýb a u ktorých sú predpoklady na riadne plnenie záväzkov.
Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel aj odvolací súd k záveru, že tak obžalovaný, ako aj svedkovia N. X., T. X., T. X., V. X., T. X. a P. X. zhodne uviedli, že dňa 26.9.2009 sa konala prezentácia tovaru v rodinnom dome X., kde o kúpu tovaru prejavil záujem T. X., ktorý sám priznal, že nemá dostatočný príjem, ako aj že dostatočný príjem na poskytnutie úveru nemá ani jeho manželka N. X.. Taktiež odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý navrhol, aby kúpna zmluva, ako aj zmluva o úvere bola uzavretá s iným členom domácnosti, ktorým v tomto prípade bola T. X., matka T. X.. Rovnako je nepochybné, že T. X. nebola osobne prítomná v dome X., ako aj že obžalovaný L. I. sa osobne s touto nestretol. Niet pochýb ani o tom, že tak kúpnu zmluvu, ako aj zmluvu o úvere nepodpísala T. X., ale že túto podpísal jej syn, teraz odsúdený T. X.. Podľa názoru krajského súdu nebolo ani vykonaným rozsiahlym dokazovaním preukázané, či T. X. podpísal zmluvy v prítomnosti obžalovaného. Avšak ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že to bol práve obžalovaný L. I., kto umožnil získať úver tomu, o kom vedel, že nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru, keď do žiadosti o poskytnutie úveru ako príjem partnera vdovy T. X. uviedol príjem jej nevesty N. X., a to za situácie, keď mu T. X. oznámil, že rodina X. má finančné problémy, dlhujú ľuďom v dedine peniaze. Obžalovanému pritom povinnosť overiť osobne totožnosť žiadateľa ako aj povinnosť uzatvárať obchody len s takými zákazníkmi o solventnosti ktorých niet pochýb vyplývala priamo zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje v celom rozsahu aj na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa.
Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď obžalovaného uznal vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zák.. Obžalovaný pritom konal vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák., pretože vedel, že uvedením nepravdivých údajov o bonite žiadateľa o úver, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky pre jeho poskytnutie, a prípad, že dôjde k následku predpokladanému zákonom, bol s tým uzrozumený.
Prvostupňový súd správne postupoval aj pri ukladaní trestu, keď vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nedopustil sa ani priestupku a tak v mieste bydliska ako aj v zamestnaní bol hodnotený pozitívne. Správne preto súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. V súlade s ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. bolo teda pri ukladaní trestu vychádzať zo základnej trestnej sadzby, ktorá v prípade § 222 ods.2 Tr. zák. je v rozmedzí od dvoch do piatich rokov, ktorej hornú hranicu bolo treba znížiť o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby, teda v tomto prípade bolo možné uložiť obžalovanému trest v rozmedzí od dvoch do štyroch rokov odňatia slobody.
Aj krajský súd bol toho názoru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude, tak pre nápravu obžalovaného, ako aj pre spoločnosť dostatočný trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere dvoch rokov. Prvostupňový súd správne potom odložil výkon trestu na skúšobnú dobu dva a pol roka.
Rovnako správne prvostupňový súd rozhodol aj o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu poškodenej spoločnosti, spôsobenú trestným činom, ktorú si poškodená spoločnosť riadne a včas uplatnila.
Z uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.