Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-119-2013.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/119/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. C., dieťa rodičov M. N., bytom S. S. XXX, zastúpenej A.. B. E., so sídlom S. C., R. XXX/X a Z. N., bytom S. S. XXX, zastúpeného A.. M. M., B., so sídlom S. C., E. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. augusta 2013, č.k. 8P/67/2012-135, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6P/30/2008-15 zo dňa 12.06.2008, a to tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. zo sumy 76,35 Eur na 115 Eur mesačne, ktoré výživné je otec maloletého povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 01.07.2012. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného vyčíslil vo výške 734,35 Eur za obdobie od 01.07.2012 do 12.08.2013 s tým, že otec je povinný nedoplatok zaplatiť k rukám matky, do 15.12.2013. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodol v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa 11.04.2013, č.k. 19CoP/112/2012-56 zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.08.2012, č.k. 8P/67/2012-29 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie opätovným výsluchom rodičov, svedkov F. D., Z. Z., D. Q., K. C. a G. N., oboznámil sa s daňovým priznaním spoločnosti otca, správou zamestnávateľa matky o jej príjme, dôkazmi o dovolenkách otca, správami Sociálnej poisťovne zo dňa 15.07.2013, správami VŠZP zo dňa 08.07.2013, správami Slovenskej sporiteľne zo dňa 08.07.2013, správami OR PZ, DI C. a z vykonaného dokazovania, vrátane doplneného dokazovania mal za preukázanú predovšetkým zmenu pomerov na strane mal. S., ktorá odôvodňuje zvýšiť doteraz určené výživné, pretože posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom súdu zo dňa 12.06.2008, č.k. 6P/30/2008-15, keď súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.07.2008 na 2.300,- Sk mesačne (76,35 Eur). Súd prvého stupňa poukázal na to, že čo sa týka zmeny pomerov na strane mal. S., súd poukazuje na to, že od poslednej úpravy výživného prešlo viac ako 5 rokov, kedy mal. S. mal len XX rokov, je vyšší o 15 cm, meria 180 cm, nohu má č. 48, je hlavne telesne vyspelejší, pričom má sklon k obezite, váži možno viac ako 90 kg. Treba mu kupovať šaty a oblečenie ako dospelému človeku, pričom takéto oblečenie je nepochybne drahšie ako oblečenie, ktoré sa kupuje XX-ročným deťom zvlášť. Taktiež medzičasom došlo k nárastu výdavkov na školské aj mimoškolské aktivity mal. S.. Uviedol, že je nepochybné, že v XX-tich rokoch je už mal. S. blízko veku dospelého muža a jeho nároky na kultúrne a spoločenské vyžitie sú nepochybne nákladnejšie ako v minulosti. Okrem toho S. je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,
má vyosený bedrový kĺb, ktorý nie je možné riešiť radikálne, ale len úpravou pohybových aktivít. Keďže má kratšiu nohu, s týmto jeho zdravotným postihnutím sú zvýšené výdavky v tom, že matka mu musí nakupovať neustále vložky do topánok, a to každý druhý mesiac v cene 5 Eur. Taktiež mu musí kupovať kvalitnejšie topánky, pretože syn sa hanbí za zvýšenú vložku, rieši to tak, že tieto dáva u obuvníka vždy našiť, aby sa mu z nich nevysúvali a nebolo to vidieť. Potrebuje mať preto špeciálne upravené pohybové aktivity (plaváreň, bicykel), čo všetko nepochybne predstavuje zvýšené výdavky. Tiež má S. špeciálne upravený diétny režim, čo predstavuje ďalšie zvýšené výdavky. Okrem toho mesačne synovi prispieva na cestovné sumou 15 Eur. Otec uvedené nespochybňoval. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmena pomerov nastala v pozitívnom slova zmysle aj u matky, pretože v čase poslednej úpravy jej príjem bol 310,63 Eur, v súčasnosti podľa správy zamestnávateľa jej príjem je 458 Eur, ale vzhľadom na zvýšené potreby dieťaťa nielen v súvislosti so zdravotným stavom, ale aj v súvislosti s tým, že je starší, má mimoškolské aktivity, uvedený príjem matke neumožňuje, aby mohla v plnej miere pokryť náklady na zvýšené výdavky maloletého S.. Konštatoval zmenu pomerov aj na strane otca, keď tento v čase pôvodného rozhodovania pracoval ako stavebný robotník a podľa vlastného vyjadrenia jeho príjem predstavoval sumu 13.000,- Sk (431,52 Eur). Považoval za nerozumné, ak sa otec rozhodol ukončiť pôvodný pracovný pomer a založil spol. Z. v ktorej je jediným spoločníkom, konateľom aj zamestnancom, čo malo za následok zníženie jeho príjmov. Dôvodil, že ak bolo v možnostiach a schopnostiach otca zarábať v roku 2008 431,52 Eur mesačne a teraz má príjem necelých 90 Eur netto, je zrejmé, že podcenil zmenu zamestnania a mal by sa starať o to, aby zarobil viacej, keď vie, že má vyživovacie povinnosti k deťom aj manželke. Pokiaľ otec nevyužíva svoje možnosti a schopnosti v plnej miere na to, aby zabezpečil pre seba príjem, ktorý by zodpovedal jeho kvalifikácii a potrebám, uvedené nemôže byť na ťarchu jeho mal. syna, voči ktorému má tiež vyživovaciu povinnosť. Otec si musí uvedomiť, že napriek tomu, že už so synom nežije v jednej domácnosti, je stále zodpovedný za výživu syna, čo znamená, že pokiaľ mu jeho príjem nestačí, mal by sa snažiť nájsť si zamestnanie s dostatočným príjmom, aby mohol aj svojmu synovi zabezpečiť dostatočnú životnú úroveň. Zároveň súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na to, že otcom deklarovaný príjem ani s pripočítaním invalidného dôchodku jeho manželky rozhodne nemôže postačovať na pokrytie výdavkov, ktoré otec uvádzal. Keďže dokazovaním - výsluchom svedkov nebolo preukázané, že by im jeho rodičia a rodičia jeho manželky pravidelne finančne prispievali na ich nevyhnutné platby v mesiaci (ako sú náklady za plyn, elektrinu, telefón, stravné pre deti...), ktoré sú mesačne vyššie, než je otcom deklarovaný príjem do rodiny, je nesporné, že otec maloletého musí disponovať financiami v takej výške, aby mohol nielen zabezpečiť pravidelné platby, ale aj náklady na stravu celej rodiny, na denno- denný dovoz detí do a zo školy autom a pod. Pokiaľ by dostatok financií nemal, nemohol by si napr. dovoliť voziť deti do školy autom, ale by použili MHD, čo je rozhodne lacnejšie. Súd prvého stupňa mal za dostatočne preukázané, že otec disponuje majetkom, ktorý jemu a jeho terajšej rodine poskytuje veľmi slušný životný štandard. Tiež vlastní motorové vozidlo Fiat Ducato, hoci jeho firma, v ktorej je jediným spoločníkom, zamestnancom aj konateľom, tiež vlastní auto - Hyundai Santa Fe, teda jednoznačne obe autá využíva len otec maloletého, a preto sa súdu javí, že pre potreby otca maloletého a jeho rodiny, ako aj firmy súčasne, by postačovalo jedno motorové vozidlo, keďže nemá zamestnancov a nik iný, než on, firemné auto nepoužíva. Znamená to teda, že druhé auto je v tomto smere nadštandard, zvlášť, keď jeho manželka má svoje auto (Nissan Primera), získané darom od matky. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že pokiaľ by skutočne príjem do rodiny spolu bol cca 260 Eur, tak rozhodne by rodina otca nemala na základné životné potreby, preto považuje za nepravdepodobné a nelogické, aby za takejto finančnej situácie rodiny otca mal. S., matka jeho manželky im opakovane, 2 roky po sebe, zaplatila dovolenky v Egypte, keď rodina jej dcéry by určite potrebovala skôr iné dary, ktoré by umožnili pokryť každodenné výdavky. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal, že z výpovedí otcovej matky i jeho svokry vyplynulo, že zlá hospodárska situácia je len v poslednej, obe zhodne vypovedali, že otec až posledné tri mesiace nemá robotu. Okrem toho aj z hospodárskych výsledkov firmy Z. je zrejmé, že v roku 2011 firma dosiahla vyšší zisk a zisk mala aj v roku 2012, hoci nižší. Súd prvého stupňa preto ustálil, že napriek skutočnosti, že nebol preukázaný vyšší príjem otca maloletého, než ktorý je potvrdený externou ekonómkou, životná úroveň otcovej domácnosti rozhodne nemôže byť dosahovaná len z príjmov, ktoré uviedol (teda vyplatený podiel na zisku jeho firmy, plat). Odvolací súd nespochybnil záver tamojšieho súdu, keď v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že je nemysliteľné, aby z príjmu, ktorý otec dokladoval, zabezpečil starostlivosť pre seba, svoje deti a manželku a ešte aj riadne platil výživné na syna S.. Skutočné príjmy, ktoré otec dosahoval, a ktoré dosahuje, prípadne jeho úspory, sa nepochybne prejavili v otcovej životnej úrovni, ktorú súd prvého stupňa hodnotil ako štandardnú, bez znakov finančnej nedostatočnosti. Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, považoval za nespravodlivé akceptovať stav, keď na jednej strane otec svojim deťom z manželstva môže dopriať
slušný štandard (čoho prejavom je napr. to, že deti sú vozené do a zo školy autom) a na druhej strane mu uznať, že nie je schopný platiť zvýšené výživné na syna S.. Súd prvého stupňa neurčil výšku príjmu otca podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otec od vydania rozsudku, č.k. 8P/67/2012-29 preukázal súdu svoje príjmy, predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Výživné vo výške 115 Eur mesačne je podľa názoru súdu prvého stupňa v možnostiach a schopnostiach otca a zodpovedá tiež potrebám dieťaťa, o ktoré sa matka riadne stará a zo svojho príjmu mu zabezpečuje potreby minimálne v rovnakej výške.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zmeny výšky výživného na sumu 100 Eur mesačne. Súdu prvého stupňa vytýkal, že jeho majetkové pomery nesprávne vyhodnotil tak, že tieto odôvodňujú platiť zvýšené výživné vo výške 115 Eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho matka, ako aj svokra potvrdili, aká zlá hospodárska situácia je v rodine otca. Poukázal na to, že matka zarába 458,77 Eur a otec má netto príjem 87,67 Eur, nedarí sa mu v podnikaní, tak ako v predchádzajúcich rokoch, z ktorého dôvodu aj zmenil formu podnikania na spoločnosť s ručením obmedzeným. Nezamestnáva žiadneho zamestnanca, vlastní dve staré opotrebované vozidlá. Za najpodstatnejšiu zmenu považuje, že nedosahuje v roku 2011 až 2013 príjem, ktorý by odôvodňoval platiť súdom prvého stupňa určené výživné. Jeho manželka má dôchodok 167,10 Eur, obe deti z jeho druhého manželstva sú školopovinné a ich výživu, ošatenie zabezpečujú rodičia za pomoci starých rodičov.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie aj matka maloletého, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a určenia výživného na mal. S. vo výške 130 Eur. Poukazovala na tú skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého, ktorý k 30.06.2012 ukončil základné vzdelanie a nastúpil na Strednú odbornú školu v S. C.. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky. Uviedla, že súd prvého stupňa uskutočnil podrobné dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zisťovanie príjmu otca podľa jeho účtovných dokladov, v konaní boli vypočutí svedkovia, pričom kolízny opatrovník v konaní pred súdom prvého stupňa doporučoval zvýšiť výživné na 130 Eur mesačne, čo odôvodnil aj tým, že mal. S. je vysoký skoro ako jeho otec, teda pôsobí už ako dospelý muž. Náklady na ošatenie a obutie pre neho sú také veľké, ako na dospelú osobu, pričom má zdravotné problémy, ktoré boli v konaní preukazované, preto výška výživného 130 Eur by bola pre neho opodstatnená nielen podľa názoru matky, ale aj podľa názoru opatrovníka. Uviedla, že životné náklady, ktoré otec uvádzal v priebehu konania, nenasvedčujú tomu, že by jeho príjem bol taký, ako prezentoval. V tejto súvislosti poukazovala na výpoveď svokry otca maloletého, ktorá pri výsluchu potvrdila, že životná úroveň jej dcéry a zaťa, ich dvoch detí pochádzajúcich z druhého manželstva je dobrá, majú zariadený dom, autá, deti vozia do školy, deti majú všetko, čo potrebujú - oblečenie, hračky, bicykle a podobne, netrpia núdzou, prispievajú im v rámci možností, dcéra nikde nepracuje, je na čiastočnom invalidnom dôchodku, „nesťažujú sa, že nemajú peniaze“. Mala za to, že vznikol nepomer medzi životnou úrovňou otca a mal. S., nakoľko otec má prostriedky na to, aby so svojou terajšou rodinou chodieval na zahraničné dovolenky, rekonštruoval dom, zabezpečoval pre seba motorové vozidlá, tieto daroval ďalej. Nepamätá si ani, v akej výške si zobral úver v roku 2009, v akej výške ho spláca, na akú dobu bol poskytnutý, ako realizuje splácanie, či to bol úver do firmy alebo pre osobnú potrebu. Poukazovala na výsluch ekonómky K. C., z ktorej vyplynulo, že je všeobecná kríza, majú nižší obrat, ale stále vytvára firma otca zisk. Za prvých 7 mesiacov roka 2012 to bolo 5.018 Eur a za 7 mesiacov roka 2013 je zisk 2.784 Eur. Firma Z. je len otca, firma má majetok v rozsahu 44.425 Eur. Na firmu si otec platí telefóny pre členov svojej rodiny, pohonné hmoty a iné náklady, pričom niektoré fakturácie dosahujú cca 1.000.000 CZK a taktiež firma uskutočňuje sprostredkovateľskú činnosť, preto je otec väčšinu času doma a sprostredkováva obchody. Mala za to, že požadované výživné je otec schopný platiť, pretože sa nejedná o sumu, ktorú by nebol schopný zarobiť, a ktorá by ohrozila doterajšiu pomerne vysokú úroveň členov jeho rodiny. Uviedla, že jej príjem je cca 450 Eur, spolu s maloletým žije u svojich rodičov, kde im prispieva na chod domácnosti 100 Eur, mal. S. má individuálny výchovno- vzdelávací program v škole, navštevuje s ním Centrum špeciálneho pedagogického poradenstva, je držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby s doprovodom. Otec sa mu nevenuje, nekupuje mu žiadne darčeky, nikam ho so sebou nebráva. Ťažko psychicky znáša situáciu, keď vidí, že otec preferuje len dve deti pochádzajúce z terajšieho manželstva.
Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Otec v podanom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol zvýšenie výživného na 100 Eur mesačne. Uviedol, že tvrdenia v odvolaní matky sú založené na domnienkach matky maloletého, že schopnosti a možnosti otca sú dané. V tejto súvislosti uviedol, že najobjektívnejším dôkazom o jeho príjme boli predložené účtovné doklady a výsluch svedkyne účtovníčky K. C., kde ako konateľ má mzdu 100 Eur, aby ušetril na odvodoch, na ktoré by nemal, keďže v súčasnosti nemôže zohnať zákazku a je prakticky bez príjmu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaniach rodičmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky matky sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zníženie alebo zvýšenie zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu u povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti rodiča a podobne. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, teda odseku 1 sa musí vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V danom prípade okresný súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. S. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6P/30/2008-15 zo dňa 12.06.2008. Okresný súd správne vyhodnotil pomery na strane obidvoch rodičov, ako aj na strane maloletého. Preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci dôsledne, náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k mal. S. je potrebné zvýšiť tak, aby táto zodpovedala nielen možnostiam a schopnostiam osoby povinnej, v danom prípade otca, ale aj potrebám mal. S.. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov práve na strane mal. S., ktorý je v súčasnej dobe študentom strednej školy a náklady na uspokojovanie jeho základných potrieb sa primerane jeho veku a vyspelosti výrazne zvýšili. Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov a výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Aj mal. S. má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania jeho potrieb je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi jeho rodičov. Potrebné je zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči nezaopatreným deťom je prvoradá a jej splnenie má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a predtým, než rodičia budú uspokojovať svoje odôvodnené potreby a náklady na ich zabezpečenie. Schopnosti a možnosti povinného rodiča musí súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne a podobne. Majetkové pomery rodiča totiž nie je možné zohľadňovať a posudzovať len z vykazovaného príjmu, predovšetkým nie v prípade rodiča, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na to, že má vyživovaciu povinnosť aj k ďalším dvom deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva, odvolací súd zdôrazňuje, že väčší počet vyživovacích povinností kladie aj vyššie nároky na povinného v tom smere, že možno od neho vyžadovať, aby v rámci svojich schopností a možností vyvinul vyššie pracovné úsilie, než aké možno obvykle vyžadovať a práve preto si otec musí byť vedomý toho, že výdavky na výchovu a starostlivosť o všetky jeho maloleté deti sa s ohľadom na ich vek neustále zvyšujú a tieto nemôže v prevažnej miere znášať ohľadne mal. S. iba matka. Rovnako otec je povinný zvýšenou mierou podieľať sa na zvýšených nákladoch maloletého, nakoľko nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, s maloletým sa nekontaktuje. Odvolací súd však považoval s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam predovšetkým osoby povinnej platiť výživné, za dôvodné zvýšenie výživného na 115 Eur mesačne, tak ako rozhodol súd prvého stupňa. Takéto výživné je podľa názoru odvolacieho súdu primerané zisteným pomerom.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .