Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1Co-234-2013.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/234/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č.5, Bratislava, zast. JUDr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č.5, Bratislava proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX/XX, B. K. I., o zaplatenie 361,20 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/317/2012-36 z 28.01.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/317/2012-66 z 25.09.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok a dopĺňací rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 361,20 Eur s prísl. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka. Žalovaná v priebehu súdneho konania vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávky, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vyporiadať a vzhľadom na vyššie uvedené súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej neposudzoval s prihliadnutím na premlčaciu dobu dohodnutú v úverovej zmluve. Žalobca si svoj nárok v konaní uplatnil z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní a z toho, že žalovaná v tomto dokumente vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade, ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval.
Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 08.09.2010. V zmysle úverovej zmluvy mala žalovaná úver splatiť formou mesačných splátok za obdobie 11 mesiacov s tým, že splatnosť prvej splátky bola dňa 26.09.2008 a poslednej splátky dňa 26.07-2009. Z platobnej histórie je však zrejmé, že pre neplnenie povinnosti žalovanou právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu dňa 02.06.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase, keď ešte nebol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 03.06.2009 a pri všeobecnej 3-ročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 03.06.2012 a dohoda o uznaní dlhu bola z jej strany podpísaná dňa 08.09.2010.
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa alebo jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky, či iným spôsobom upozorňovaný alebo zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše, keď samotná dohoda je písaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom možno mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predloženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak z výpovede žalovanej vyplýva, že zamestnanec žalobcu nijako nevysvetľoval žalovanej obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníkov za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala zo spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovanej, že význam obsahu formulára, ktorý podpísala jej nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Za týchto okolností začala plynúť premlčacia doba 03.06.2009, ktorá uplynula 03.06.2012, no žalobca podal žalobu 26.10.2012, teda až po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 142 ods.1O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
Poukázal na to, že obsahom predmetnej dohody je aj uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutie premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stála bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. V nadväznosti na to nie je nelogické a ani vylúčené, že žalovaná, keďže si je vedomá svojho existujúceho voči veriteľovi v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť.
Súd prvého stupňa sa stotožnil iba s vyjadrením žalovanej, že o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemala vedomosť napriek tomu, že žalobca v konaní predložil relevantný jednoznačný dôkaz, že žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi a zároveň aj potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uzná čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka).
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 54 ods.1, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že vzťah účastníkov tohto konania je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský ako to správne konštatuje aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nakoľko ide o vzťah z poskytnutého úveru založený pôvodnou zmluvou pod č. 01017808 o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorú uzavrela spoločnosť GE MONEY so žalovanou dňa 26.08.2008 a následne pohľadávka vyplývajúca z tejto zmluvy bola postúpená žalobcovi ako postupníkovi zo zmluvy o postúpení pohľadávok.
Správne preto konštatuje súd prvého stupňa, že za týchto okolností je potrebné v predmetnej veci aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v otázke dĺžky a plynutia premlčacej lehoty, pretože tieto ustanovenia sú na rozdiel od Obchodného zákonníka pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie, čo nesporne vyplýva z ust.§ 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.
V závislosti od toho súd prvého stupňa upriamil pozornosť na to, či pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní nemôže byť premlčaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a správne dospel k záveru, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko splatnosť dlhu nastala 02.06.2009, koniec premlčacej lehoty nastal 03.06.2012, pričom žaloba v predmetnej veci bola podaná 26.10.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka.
Správne súd prvého stupňa neprihliadol na dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári, ktorá je pripojená k spisu, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania poukazujú na to, že obsah tejto zmluvy nebol žalovanej náležite vysvetlený hlavne pokiaľ ide o právne dôsledky uznania dlhu vyplývajúce z ust.§ 558 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust.§ 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka teda v podobe predĺženia premlčacej lehoty. Naviac ide o dohodu, ktorá je formulovaná na predtlačenom formulári a ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľka žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom si ani nebola vedomá toho, že podpisom takejto dohody dochádza k predĺženiu premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetnému dlhu. Cieľom žalovanej i ďalších spotrebiteľov je predovšetkým dosiahnuť úhradu pohľadávky v splátkach a žalovaná si neuvedomila, že podpisom takejto dohody zároveň dochádza k predĺženiu premlčacej lehoty.
Tieto okolnosti nesporne vyplývajú z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa. Pokiaľ ide o právny názor žalobcu vyslovený v jeho odvolaní spočívajúci v tom, že je potrebné odlišovať uznanie dlhu v zmysle § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka od uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, s takýmto názorom nemožno súhlasiť, pretože ust.§ 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka formuluje situáciu uznania dlhu a dôsledky ktoré z tohto uznania vyplývajú pre otázku premlčacej lehoty, teda pre jej predĺženie na 10 rokov, pričom pochopiteľne právny úkon uznania dlhu čo do dôvodu a výšky má byť urobený podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Inými slovami ust.§ 110 ods.1 veta druhá Občianskeho zákonníka nezakladá osobitné uznanie práva odlišné od ust.§ 558 Občianskeho zákonníka.
Správne súd prvého stupňa poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä C-240/98, C-244/98, pričom táto smernica a nadväzujúca judikatúra smerujú k odstráneniu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Je potrebné konštatovať, že aj predmetná dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach sa musí podriadiť kritickému hodnoteniu vyplývajúcemu z predmetnej Smernice Rady č. 93/13/EHS a nadväzujúcej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, pretože sa týka spotrebiteľky, teda žalovanej a je potrebné konštatovať nekalosť formulácie uznania predmetného záväzku, pretože neobsahuje žiadne poučenie žalovanej ako spotrebiteľky v tom zmysle aké právne dôsledky má uznanie tohto záväzku najmä na otázku premlčania dlhu.
V bode 3, 4 predmetnej dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach sa nachádza formulácia podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pohľadávka, ktorá je v súčasnosti predmetom tohto konania v čase podpisu tejto dohody premlčaná nebola, takže takáto formulácia v predmetnej predtlačenej dohode nemá právny význam a nemožno ju považovať za vysvetlenie pozície žalovanej ako spotrebiteľky v tom slova zmysle, že podpisom tejto dohody a uznaním záväzku dochádza k predĺženiu premlčacej lehoty.
Na základe toho je potrebné konštatovať, že správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou v tomto konaní v priebehu konania, pretože dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nemožno považovať za platnú v dôsledku toho, že nebola podpísaná žalovanou ako informovanou spotrebiteľkou o právnych dôsledkoch uznania dlhu v podobne predlženia premlčacej lehoty.
Správne konštatuje aj súd prvého stupňa, že jediným cieľom žalovanej ako spotrebiteľky pri podpise tejto dohody bolo dosiahnutie splátok predmetného dlhu.
Za týchto okolností sa na predmetnú vec vzťahuje len 3-ročná premlčacia lehota uvedená v ust.§ 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 03.06.2012 v zmysle vyššie uvedeného a pokiaľ bola žaloba podaná 26.10.2012 na súd prvého stupňa, stalo sa tak po uplynutí tejto premlčacej lehoty.
Za týchto okolností nemožno súhlasiť s názorom vysloveným v odvolaní žalobcu, že nastali účinky plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade.
Súd prvého stupňa (a taktiež ani odvolací súd) nemajú dôvod sa nestotožniť s vyjadrením žalovanej v predmetnej veci, ktorá presvedčivo popísala priebeh uzavretia predmetnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pretože tieto rozhodujúce okolnosti nepochybne vyplývajú aj z textu tejto predtlačenej dohody a iné dôkazy žalobca v rovine preukázania, že túto dohodu podpisovala informovaná spotrebiteľka neponúkol.
Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobu zamietol a pretože správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods.1 O.s.p. rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil.
V ostatnom poukazuje odvolací súd v zmysle § 219 ods.2 O.s.p. na správne a presvedčivé dôvody nachádzajúce sa v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej žiadne preukázateľne trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.