Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-254-2011.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/254/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa E. H., bytom Y., Obecný úrad Y., zastúpeného E.. C. H., advokátkou, so sídlom L., I. XX proti odporcovi H. Y., bytom G., J. XXX/X, o zaplatenie 11.361,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. mája 2011, č.k. 16C/13/2011-52, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.361,24 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.361,24 Eur od 28.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2.004,07 Eur, k rukám E.. C. H., advokátky, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 24.11.2009 uzavreli navrhovateľ v postavení predávajúceho a odporca v postavení kupujúceho kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. G.. Na základe uvedenej zmluvy vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v zmluvne dohodnutom čase a v zmluvne dohodnutej výške kúpnu cenu. V zmysle čl. III uzavretej zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena v celkovej výške 13.277,57 Eur, pričom časť kúpnej ceny v sume 12.273,24 Eur mala byť zaplatená v hotovosti do 27.11.2009. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca do uvedeného času zostatok kúpnej ceny neuhradil. Po telefonických urgenciách sa účastníci v období mesiacov december 2009 a január 2010 trikrát stretli, pričom pri týchto stretnutiach odporca navrhovateľovi vyplatil 850 Eur, 22 Eur, 40 Eur, teda celkovo 912 Eur. Odporca tvrdil, že celý doplatok kúpnej ceny bol vyplatený včas, v hotovosti, bez svedkov a vydania potvrdenia o zaplatení, a to v aute v G.. Uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonať na podporu tohto tvrdenia žiadne dôkazy. Odporca síce uviedol mená osôb, ktoré o týchto skutočnostiach mali vedieť, avšak neuviedol ani adresy týchto osôb a ani ich výslovne nežiadal v konaní vypočuť ako svedkov. Okresný súd konštatoval, že odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že jeho dlh voči navrhovateľovi zanikol splnením. Keďže odporca riadne neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojho tvrdenia, súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi doplatok kúpnej ceny vo výške 11.361,24 Eur (po vykonaní čiastočných úhrad v celkovej výške 912 Eur). Keďže odporca súdu nepreukázal splnenie dlhu v tejto časti, okresný súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.361,24 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej istiny za obdobie od 28.11.2009 do zaplatenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 588, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Podľa jeho názoru z výkladu § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ on ako dlžník nezaplatil zvyšnú časť kúpnej sumy navrhovateľovi, tento mohol bezodkladne sa domáhať odstúpenia od kúpnej zmluvy. Podľa jeho názoru z ust. § 518 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí toto oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá, ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje. Mal za to, že navrhovateľ porušil toto ustanovenie zákona, čo okresný súd nezohľadnil a vec nesprávne právne posúdil. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nevyužil zákonnú možnosť, ktorú mu dáva katastrálny zákon v § 31b písm. b), v zmysle ktorého konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpi od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Ďalej uviedol, že zvyšná časť kúpnej sumy mala byť vyplatená predávajúcemu do troch dní od podpisu predmetnej kúpnej zmluvy a katastrálny zákon umožňoval navrhovateľovi prerušiť konanie o návrhu na vklad, keďže v tom čase nebolo o vklade vlastníckeho práva rozhodnuté. Vyslovil názor, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne právne vec posúdil tým, že neposúdil situáciu podľa § 569 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie. Dôvodil, že navrhovateľ mu pri prevzatí kúpnej sumy potvrdenie nevydal, a preto nie je povinný riadiť sa rozhodnutím okresného súdu a vyplatiť mu údajný nedoplatok kúpnej ceny. Poukázal na skutočnosť, ktorú okresný súd takisto nezohľadnil, že E.. A. J. ako nestranná osoba, advokát mu dobrovoľne vydal vyhotovenie kúpnej zmluvy, pričom sa jedná o osobu znalú práva, ktorá by mu listiny nevydala za okolností uvedených v odôvodnení rozhodnutia, teda bez vedomia navrhovateľa a nepoškodil by tým svoje dobré meno a dobré meno advokácie. Mal za to, že navrhovateľ sa pokúša o zneužitie vzniknutej situácie, uvedenie súdu do omylu a neoprávnené obohatenie. Z tohto dôvodu mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že svoj výrok neopiera o žiaden relevantný dôkaz, jednoznačne potvrdzujúci navrhovateľove tvrdenia.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že okresný súd správne posúdil omeškanie odporcu v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že zo zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť mu doplatok kúpnej ceny vo výške 11.361,24 Eur, keďže odporca splnenie dlhu v tejto časti nepreukázal. Splatnosť doplatku kúpnej ceny bola dohodnutá na deň 27.11.2009 a od 28.11.2009 je odporca v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, a preto rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o úroky z omeškania, je správne. Zdôraznil, že nebolo jeho povinnosťou odstúpiť od kúpnej zmluvy, ako to tvrdí odporca v podanom odvolaní, nakoľko ide o jeho práva a nie o povinnosť veriteľa od zmluvy odstúpiť. Skutočnosť, že nevyužil právo odstúpiť od zmluvy, nemôže zbaviť odporcu povinnosti zaplatiť mu doplatok kúpnej ceny, keďže táto povinnosť mu nezanikla a jemu nemohlo zaniknúť právo domáhať sa zaplatenia doplatku kúpnej ceny, čo urobil podaným návrhom v danej veci. Za neopodstatnené považoval poukazovanie odporcom na § 518 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie nie je možné na danú vec aplikovať. Z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, ani z povahy veci nevyplýva, že by na oneskorenom plnení nemohol mať on ako veriteľ záujem. Okrem toho ešte pred podaním návrhu na začatie konania odporcu písomne vyzval na doplatenie kúpnej ceny výzvou zo dňa 04.05.2010, ktorú predložil súdu. Za celkom nezmyselné považuje tvrdenie odporcu, že nevyužil zákonnú možnosť podľa § 31b písm. b) katastrálneho zákona, v zmysle ktorého konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpi od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Zdôraznil, že odporca vedel, že nemá žiadnu možnosť docieliť zastavenie katastrálneho konania, keďže v čase podania návrhu na vklad, t. j. v čase, kedy by teoreticky mohol využiť možnosť odstúpiť od zmluvy a domáhať sa zastavenia katastrálneho konania, vôbec nemal vedomosť o tom, že kúpne zmluvy sa nachádzajú u odporcu, nakoľko bol v dobrej viere, že sa stále nachádzajú u advokáta E.. A. J.. Pokiaľ ide o ust. § 569 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré odporca poukazuje, že mu nevydal potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny, a preto nie je povinný riadiť sa rozhodnutím okresného súdu a vyplatiť mu doplatok kúpnej ceny, je toho
názoru, že v tomto prípade ide zo strany odporcu buď o úmyselnú dezinterpretáciu alebo nepochopenie predmetného ustanovenia. Zdôraznil, že odporca v podanom odvolaní nepodáva žiadne relevantné dôvody, o ktoré by svoje odvolanie oprel. Zdôraznil, že sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy v súlade so zákonom a žiadne zákonné ustanovenie neporušil. Nie je potom pravdou, že by okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že svoj výrok neopiera o žiaden relevantný dôkaz, keď jednoznačne preukázal skutočnosť, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, a že odporca mu zvyšnú časť kúpnej ceny nezaplatil. Považoval za správne konštatovanie súdu, že odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že jeho dlh voči nemu zanikol splnením, čo odporca nepreukázal, nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že zvyšnú časť kúpnej ceny mu zaplatil, nezúčastnil sa pojednávaní dňa 09.05.2011, pričom svoju účasť neospravedlnil a neodôvodnil svoju neúčasť. Pokiaľ advokát E.. J. ako osoba znalá práva vydal odporcovi bez jeho vedomia kúpne zmluvy, bolo tak len na základe tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľovi zaplatil zvyšnú časť kúpnej ceny, čo E.. J. potvrdil aj pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom PZ.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietky, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, resp. sa jedná o námietky právne bezvýznamné a zmätočné a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci je zrejmé, že odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť nemožno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a odporcom ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Z uvedených dôvodov odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. nebol daný.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. spočíva v takej skutočnosti, že ak účastník alebo jeho zástupca navrhol vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.
V danej veci odporca sa pojednávania v danej veci dňa 09.05.2011 napriek doručenému predvolaniu na pojednávanie nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Okresný súd z tohto dôvodu v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Je potom zrejmé, že odporca žiaden dôkaz, ktorý mal súd prvého stupňa vykonať, nenavrhol a ani neuvádza v podanom odvolaní, aký dôkaz nebol vykonaný, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.
Z tohto dôvodu odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nebol daný.
Odvolací dôvod, uplatnený navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
V danej veci okresný súd aplikoval ustanovenia hmotného práva - § 588 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., uvedené predpisy hmotného i procesného práva správne aplikoval, správne realizoval ich výklad, odvolací súd sa s jeho právnym posúdením danej veci v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nebol daný.
Záverom odvolací súd len konštatuje, že výklad ustanovení § 517 ods. 1, § 518 Občianskeho zákonníka, § 31b písm. b) zákona č. 162/1999 Z. z. - katastrálny zákon (správne 1995 Z. z.), § 569 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podaný odporcom, je nesprávny, nezodpovedá výkladu týchto právnych predpisov vyplývajúcemu z dlhodobej konštantnej judikatúry NS SR a súdnej praxi. Ich výklad odporcom bol jednoznačne mylný a právne neprípustný.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia za vyjadrenie jeho zástupkyne k odvolaniu odporcu. Zástupkyňa navrhovateľa, ktorý si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, si v zákonnej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu nesplnila svoju povinnosť vzniknuté trovy vyčísliť, a preto odvolací súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zo spisu žiadne iné trovy okrem trov právneho zastúpenia pre navrhovateľa nevyplývali.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .