Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/236/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne E. S., bývajúcej v J., G. Č.. XXX, zastúpenej I.. C. N., advokátkou, so sídlom kancelárie v T., C. Q. Č.. XX/A, proti žalovanej O. B. Ž. G., S..D.., so sídlom v T., N. Č.. X, zastúpenej JUDr. N. N., advokátom, so sídlom kancelárie v T., J. L. Č.. XX, o určenie poistného vzťahu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.6.2012, č.k. -414 a uzneseniu toho istého súdu zo dňa 27.7.2012, č.k. -411 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trov odvolacieho konania v sume 79,58 eura a tieto zaplatiť I.. C. N., advokátke do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 27.7.2012 č.k. -414.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5010200027 zo dňa 2.12.1996 trvá a účastníci sú zmluvou o poistení viazaní, uložil povinnosť žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 835,46 eura na účet jej právneho zástupcu a vzájomný návrh žalovanej vylúčil na samostatné konanie.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili dňa 2.2.1996 poistnú zmluvu o poistení osôb so začiatkom poistenia dňa 3.12.1996 a koncom poistenia dňa 3.12.2016 s dobou poistenia 20 rokov a dobou platenia poistného 15 rokov, pri výške mesačného poistného 309,- Sk. Žalovaná sa zaviazala vyplatiť pre prípad smrti žalobkyne sumu 70.000,- Sk a pre prípad dožitia 121.600,- Sk. Ďalej vychádzal zo zistenia, že listom zo dňa 22.4.2008 nazvaným Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu A.-T. žalovaná žalobkyni oznámila, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z poistenia, preto inkasované poistné bolo nižšie, ako malo byť podľa príslušných poistno- matematických metód a postupov. Žalobkyni predložila tri alternatívy, ako postupovať v zmluvnom vzťahu a to : a/ zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným žalovanou, t.j. nezvyšovanie poistného, b/ v udelení súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej L. J. D. a c/ neudelením súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a/ a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky L. najneskôr do deväťdesiatich dní od 15.5.2008. Žalovaná ďalej v liste uviedla, že ak do 10.5.2008 na priloženej návratke od žalobkyne neobdrží žiadnu reakciu, poistenie bude jednostranne zrušené k 15.5.2008. Následne listom zo dňa 15.5.2008 označeným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu A.-T. - odpoveď, jednotlivé alternatívy vyčíslil konkrétnymi sumami. Listom zo dňa 5.5.2008 žalobkyňa prejavila vôľu o zachovanie poistnej zmluvy podľa pôvodných podmienok a oznámila, že jej návrhy považuje za zavádzanie a obťažovanie klienta. Žalovaná reagovala listom zo dňa 20.6.2008, ktorým žalobkyni oznámila, že dňa 16.5.2008 o 00.00 hod. došlo na základe ustanovení v nadväznosti na jej list o prepočte pri produkte A.-T. ku zrušeniu poistnej zmluvy č. 5010200027 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa . Tvrdila, že týmto okamihom došlo k zániku poistenia podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie s tým, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú poistnou zmluvou kryté. Uviedla, že konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy je odbytné vo výške 28.112,- Sk a nespotrebované poistné 496,- Sk. Následne listom zo dňa 1.7.2008 žalobkyňa opakovane žiadala žalovanú o zachovanie poistnej zmluvy a upozornila žalovanú, že podľa ust. poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb, ako aj poukázal na obsah tlačových správ Národnej banky Slovenska zo dňa 22.5.2008 a dňa 30.4.2008.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že v konaní existuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že poistný vzťah založený označenou zmluvou trvá a účastníci sú touto zmluvou viazaní. Odôvodnil to tým, že takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, pretože z dôvodu konania poistiteľa je žalobkyňa v neistote ohľadom trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť mieru, do akej je chránená pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa a nevie, či v prípade poistnej udalosti je touto poistnou zmluvou chránená. Konštatoval, že poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaviazal v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne zhodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu uzavrel, že obsahom je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle pri tvorbe obsahu záväzkovo - právneho vzťahu a ide o výlučne súkromno- právny vzťah. Zároveň uzavretú zmluvu medzi účastníkmi konania hodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasledujúcich , ktorá má charakter adhéznej (typovej) zmluvy, pretože obdobné zmluvy o určitom rovnakom predmete plnenia sa štandardne a opakovane v praxi uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov a ich podstata spočíva v tom, že navrhovateľ zmluvy vo svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených formulároch) s tým, že ten z adresátov, ktorý má o uzavretie zmlúv záujem, môže návrh zmluvy buď prijať alebo ho neprijať a tak zmluvu neuzavrieť. Charakteristickým znakom je skutočnosť, že adresát návrhu nemá v podstate možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Do zmluvy je preto možné doplniť len niektoré nevyhnutné údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred vyplniť (napr. označenie zmluvných strán, dátum uzavretia zmluvy, množstvo, doba plnenia pod.). Ďalej konštatoval a vychádzal zo zistenia, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva a na základe tejto skutočnosti boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovanej od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne rozhodnutím C. V. D. O. č.j. XX/XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX, previerkou činnosti žalovanej orgánom dozoru (C. V. D. O. dňa XX.X.XXXX), pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky, kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po Ministerstve financií Slovenskej republiky, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva, či formálneho výkazníctva, dohľadom vykonávaným L. J. D. ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4.2007 do 21.2.2008, Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že kalkulačné vzorce uvedené v poistno- matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli A.-T., nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe A.-T. X. poistnej zmluvy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Uzavrel, že žalovaná sa v konaní snažila vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom - C. V. D. v roku 1995. Konštatoval, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistenia a zapracoval ju aj do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií a určením pravdepodobností, bola žalovaná a nie tretí subjekt. C. V. D. na podklade úplnej žiadosti žalovanej, obsahujúcej všetky zákonné náležitosti, vrátane ceny poistenia vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva. Na základe takéhoto konania dozorného orgánu však nie je možné uzavrieť, že cena poistenia bola určená treťou osobou. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktorý upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovanú o zrušenie poistenia nikdy nepožiadala, preto ustanovenie tohto článku na právny vzťah medzi účastníkmi konania nemožno aplikovať. Z obsahu vzájomnej korešpondencie vyplýva, že žalobkyňa prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu za nezmenených zmluvných podmienok. Jednostranný úkon žalovanej - oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach . Podľa názoru súdu ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú a nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, k skončeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo ani na základe iných dôvodov zániku poistenia upravených v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - a nasledujúcich . Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovanej spočívajúcou v tvrdení, že poistenie možno skončiť i inak, ako je uvedené v príslušných ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu. Dôvody zániku poistenia nemožno rozširovať spôsobom, ako to tvrdí žalovaná. Zákon pritom jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. K zrušeniu poistnej zmluvy nedošlo ani odstúpením od zmluvy, pretože takáto možnosť vyplýva zo zmluvy iba v lehote prvých dvoch mesiacov od jej uzavretia. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k dohode, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, keď bolo preukázané, že žalobkyňa neprijala žiadnu zo žalovanej ponúkaných zmien poistných podmienok. K zániku poistnej zmluvy nedošlo ani na základe dohody zmluvných strán o jej zrušení. Ohľadne otázky nemožnosti plnenia súd uviedol, že ide o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne (iba pre dlžníka, napr. jeho platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť pritom nezávisí na osobe dlžníka, ani na jeho vôli. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je pritom uvedené v ustanovení , ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, keď je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Súd mal za preukázané, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, pretože žalovaná sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, plnenie z poistnej zmluvy je teda v zmysle zákona možné. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami je irelevantná. Vzhľadom na charakter poistnej zmluvy, ako zmluvy spotrebiteľskej, poistená, t.j. žalobkyňa nemala reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah a bola nútená akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, v akom jej zo strany poisťovne boli predložené. Neboli preto zistené žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Poukázal na ust. , ktoré v čase uzavretia poistného vzťahu medzi účastníkmi konania ešte nebolo platné. Dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie jej prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobkyňa žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia zmenou obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 2.12.1996. V závere konštatoval, že na daný prípad nie je možné aplikovať výklad, že uzavretie predmetnej poistnej zmluvy by bolo neplatné pre chyby v počítaní, pretože význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Skutočnosť, že žalovaný uviedol matematicky chybné sumy poistných súm, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Zo strany žalobkyne nedošlo k žiadnemu takémuto konaniu, ktoré by naplnilo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, práve naopak, žalovaný používal v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania nekalé obchodné praktiky, ak uvádzal vecne nesprávne informácie ohľadom nemožnosti pokračovania v poistení a možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany. Zároveň konštatoval, že ani z hľadiska prípadnej absolútnej neplatnosti zmluvy o poistení nebol zistený žiaden dôvod prípadnej neplatnosti, pretože táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením , ani v rozpore iným zákonom platným v čase jej uzavretia a súd nezistil, aby táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala.

Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. tak, že ich náhradu priznal úspešnej žalobkyni a tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 835,46 eura.

Bez poukazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu vzájomný návrh žalovanej vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že o tomto nároku nemal dostatočne preukázaný skutkový stav.

Uznesením zo dňa 27.7.2012 súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 199,- euro (podľa položky 1 písm. a/ prílohy o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a uzneseniu prvostupňového súdu podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ustanovením , , a . Namietala, že záver súdu prvého stupňa o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení trvania poistného vzťahu považuje za nevyvážené, pretože ako účastník poistného vzťahu takisto ako žalobkyňa doňho vstupovala dobromyseľne a s cieľom poskytnúť žalobkyni zmluvne garantovanú poistnú ochranu. Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že všetky predložené dôkazy vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie a tieto vyhodnotil iba jednostranne a v jej neprospech a vôbec nevzal do úvahy, že bolo aj v jej záujme vyriešiť problematickú a výnimočne skutkovo vzniknutú situáciu po vykonaní dohľadu Národnou bankou Slovenska na prelome rokov 2007-2008. Tak ako aj v priebehu konania na súde prvého stupňa zdôrazňovala, že nebyť záverov o zistenom nedostatku v určení výšky poistného (schváleného predchádzajúcim štátnym orgánom vykonávajúcim dohľad na výkonom poisťovníctva) nikdy by svojvoľne neprikročila k navrhovaným alternatívam a následne k ukončeniu poistného vzťahu. V tejto súvislosti považovala za nosný dôkaz ten, ktorý by jednoznačne objasnil skutkové a právne závery kontroly zo strany Národnej banky Slovenska a jej odporúčania smerujúce k uloženiu povinnosti na odstránenie nedostatkov pod hrozbou vysokej sankcie až možného odobratia povolenia na výkon činnosti na trhu poistných produktov životného poistenia. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými právnymi predpismi v priebehu existujúceho právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nemali fakticky žiaden vplyv na existujúci poistný vzťah. Ďalej uviedla, že skutková situácia z roku 2007-2008 postihla právne vzťahy s novými poistníkmi, a to následkom kontrolných záverov tretieho subjektu, ktorý bol od žalovanej nezávislý, pričom však jeho kontrolnými závermi bol viazaný a tieto nemohol vôbec ovplyvniť a nemohol ich ani predvídať. Súd preto žalovanej nemôže pričítať vedomé porušenie povinnosti v právnom vzťahu so žalobkyňou. Opätovne zdôraznila, že v právnom vzťahu so žalobkyňou existujú atypické a výnimočné dôvody ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia. Podobný prípad slovenský právny poriadok výslovne neupravuje a nerieši. Je preto úlohou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne v súlade s pravidlami platiacimi v komunitárnom práve. Ak sa súd takýmto základovým výkladovým pravidlom neriadil, dospel popri neúplných skutkových zisteniach aj k nesprávnym právnym záverom. Celá sporová vec tak mala byť riešená jedným rozhodnutím vrátane vzájomného návrhu, ktoré by komplexne vyriešilo spornosť existujúcich vzťahov medzi účastníkmi konania. Uviedol, že k odvolaniu pripája aj listinný dôkaz, ktorý preukazuje opodstatnenosť tvrdenia, že cenu plnenia predpísal tým, že ju stanovil pre žalovanú záväznou vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo C. V. D. O.. Následkom tejto skutočnosti štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobkyne a tomu zodpovedajúceho práva žalovanej. Pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí, za situácie, keď žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl štátu spočívajúci v absolútnej neodbornosti postupe štátneho orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Po konštatovaní kontrolného orgánu, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, za situácie keď došlo k zmene právnych predpisov upravujúcich poistenie sa žalovaná snažila zosúladiť obsah poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak sa zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedosiahlo, bola nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať jeho zánik pre rozpor so zákonom. Absolútne zotrvanie na poistnom vzťahu s pôvodným obsahom by na jej strane viedlo k porušeniu noriem záväzných v oblasti verejného práva a na strane žalobkyne ku trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia do konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané skutočne uhradenej cene poistného. Uplatnenie neadekvátneho plnenia zo strany žalobkyne by tak mohlo byť posudzované za určitých okolností ako hraničiace s dobrými mravmi, alebo dokonca až s jej bezdôvodným obohatením. Prvostupňový rozsudok tak poskytol právnu ochranu v situácii, v ktorej žalovaná porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise a žalobkyňa si nárokuje plnenie vo výške, ktoré v skutočnosti nezaplatila. Potenciálne sa tak neustále zvyšuje riziko a nárast škody sa prenáša na štát, a to až kým posledný z poistných vzťahov nezanikne. Poukázala aj na príslušné ustanovenia v súčasnosti platného , ktoré neumožňujú v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jedno z podstatných obsahových náležitosti určil orgán verejnej moci.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovanej považuje za irelevantné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu považuje za správne. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že v konaní dostatočne preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že poistná zmluva je platná, zo strany žalovanej nebolo preukázané, aby nastala dodatočná právna a objektívna nemožnosť plnenia na strane žalovanej a v konaní nebola preukázaná ani tá skutočnosť, aby chybne určená cena poistného bola stanovená tretím subjektom. Zároveň poukázala na súdnu prax pri rozhodovaní o iných veciach pri určení platnosti poistných zmlúv, v ktorých sú riešené rovnakým spôsobom totožné otázky v právnych vzťahoch medzi žalovanou a jej klientmi.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že poistný vzťah trvá. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ).

Žalobkyňa v konaní pred s údom prvého stupňa sa domáhala určenia, že poistný vzťah na základe poistnej zmluvy zo dňa 2.12.1996 trvá. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o možnosť ukončenia poistenia a nepreukázala ani takú skutočnosť, ktorej následkom by bola neplatnosť poistnej zmluvy. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia nedošlo v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a rovnako správne konštatoval, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa .

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná aj v podanom odvolaní uvádza, že k zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo v dôsledku nemožnosti plnenia, odvolací súd na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu A.-T. so začiatkom poistenia 3.12.1996 a koncom poistenia 3.12.2016 s dobou platenia poistného 15 rokov a výškou poistného 309,- Sk mesačne. V zmluve dohodli poistnú sumu pre prípad smrti 70.000,- Sk a pre prípad dožitia 121.600,- Sk. Žalovaná listom zo dňa 20.6.2008 oznámila, že dňa 16.5.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a zároveň oznámila skutočnosť, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú poistnou zmluvou kryté. Konečný stav finančného plnenia upresnila a to odbytné vo výške 28.112,- Sk a nespotrebované poistné vo výške 496,- Sk.

Z obsahu preskúmavaného spisu, ako aj obsahu samotného odvolania žalovanej vyplýva záver, že žalovaná je toho názoru, že k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti jej plnenia podľa a to v dôsledku zmeny právneho predpisu ( o poisťovníctve), ktorý s účinnosťou od 1.5.2004 bol novelizovaný a ktorý v určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného plnenia na základe poistných matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V tejto súvislosti zároveň poukazovala na skutočnosť, že dokazovaním v konaní pred súdom prvého stupňa bolo spoľahlivo preukázané - Protokolom L. J. D. o vykonanom dohľade zo dňa 29.10.2007 - že v prípade poistného produktu A.- T. nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno- matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečila trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, a teda, že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť.

K uvedeným tvrdeniam žalovanej je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie o poisťovníctve stanovil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Práve naopak, ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla, v roku 1995 C. V. D. ako dozorný orgán nad poisťovníctvom schválilo kalkuláciu poistnej sadzby A.-T. v rámci obchodného plánu, Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999. Za správnu bola označená aj úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003. Žalovaná bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu A.-T., t.j. pri stanovení poistného postupovala v súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu ( dozoru) nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii žalovanej až dňa 21.2.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácií poistného došlo k poistno- matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Žalovaná má teda za to, že poistno- matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná má za to, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu, ale nesprávny úradný postup orgánov dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácii poistnej sadzby.

Skutočnosť, že žalovaná odvodzuje zánik zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia z dôvodu nesprávneho postupu orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ani z dôvodu zmeny právneho predpisu vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti, t.j. 30.5.1995, vtedy účinný o poisťovníctve neumožňoval určovať výšku poistného v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej činnosti udeľoval štát prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky, ktorým v zmysle bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby A.-T., nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobkyne významná. Je tomu tak preto, že ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej spoločnosti žalovanej by nemal za následok nemožnosť splnenia žalovanej podľa ustanovenia .

Podľa ustanovenia , , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t.j., či dlžník je povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať. Ak je však obsahom záväzku druhovo určený predmet - ako v danom prípade peniaze, nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Obsahom záväzku zo strany žalovanej je peňažné plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za objektívne nemožné, lebo ako to vyplýva aj z citovaného ustanovenia , plnenie nemožno považovať za nemožné, ak ho možno uskutočniť s väčšími nákladmi.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k zániku poistného vzťahu z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa nedošlo.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej o nevykonaní navrhnutých dôkazov odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ak nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. L. J. D., ktorým žalovaná chcela preukazovať skutočnosť, že Ministerstvo financií SR je zodpovedné za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu z poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať. Nevykonanie tohto dôkazu považuje odvolací súd za dôvodné, lebo súdna prax sa ustálila v tom, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska prejednávanej veci. Uvedené zistenie, ako to bolo vyššie uvedené, nemá právny význam vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobkyne.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešná žalobkyňa a to vo výške trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.9.2012 v sume 58,69 eura + režijný paušál v sume 7,63 eura a daň z pridanej hodnoty v sume 13,26 eura, spolu v sume 79,58 eura podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že na náhradu trov právneho zastúpenia zaviazal neúspešnú žalovanú k rukám zástupkyne žalobkyne podľa ust.

Zároveň ako správny odvolací súd potvrdil aj výrok uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 27.7.2012, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 199,- euro, pretože žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa je v konaní od zaplatenia súdneho poplatku osobne oslobodená podľa a/ v znení neskorších zmien a doplnkov a povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v takomto prípade vyplýva z ustanovenia prvá veta z označeného zákona, za situácie, keď žalovaná nie je osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.