Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-130-2013.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci navrhovateľa: N. M., nar. XX. G. XXXX, bytom C., I.. K. XXX/XX (právny nástupca po V. M., zomr. XX. N. XXXX), proti odporcovi: Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný odbor so sídlom v Prievidzi, 971 01, Mariánska ul. 6, za účasti: 1/ I.. V. M., nar. XX. N. XXXX, bytom I., O.. N. Y. č. XXXX/XX, 2/ V.. I. H., rod. M., nar. XX. I. XXXX, bytom H. - Y. D., Y. č. XXXX/XX, 3/ Z. M., nar. XX. I. XXXX, bytom H., časť S., U. ul. č. XXXX/XX, 4/ I. M., nar. XX. I. XXXX, bytom H., časť S., U. ul. č. XXXX/XX, 5/ N. G., rod. M., nar. XX. Q. XXXX, bytom H. - C., T.. R. č. XXXX/ X, 6/ V.. N. M. C.., nar. XX. Q. XXXX, bytom Y. - H., Y. č. XXXX/XX, 7/ J. Y., rod. M., nar. X. Z. XXXX, bytom H. - M. XXX XX, C. XX, 8/ J. M., nar. X. N. XXXX, bytom H. - C., R. č. XXXX/XX, 9/ N. I., rod. M., nar. XX. S. XXXX., bytom H. - Y. D., Ul. R. I. č. XXXX/XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo B.-XXX-XXXX/XXXX/XXX-C zo dňa 13. júna 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo B. zo dňa 13. júna 2013.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 10. júla 2013 žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo B.-XXX-XXXX/XXXX/ XXX-C zo dňa 13. júna 2013 z dôvodu nezákonnosti. Žiadal, aby v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov mu bola vydaná parc. č. Y. XXXX/XX v kat. úz. H.. Navrhovateľ žiadal, aby mu bolo priznané vlastnícke právo k uvedenému pozemku vo výmere XXX m2 a zvyšných XXX m2 má byť rozdelené medzi neho a jeho súrodencov.
Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľ V. M. splnil podmienky zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákon o pôde) ustanovené v § 6 ods. 1 písm. r/ - odňatie nehnuteľnosti postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že V. M., pôvodný vlastník parc. č. XXXX/XX v kat. úz. H., zomrel dňa 15. januára 2002. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde oprávnenými osobami sú deti zomrelého V. M.. V zmysle dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi po zomrelom V. M. (č.k. S D not XX/XX zo dňa 27. apríla 2005) oprávnenými osobami sú navrhovateľ a jeho súrodenci, s ktorými súd konal ako so zúčastnenými osobami v 1/ - 9/ rade.
Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal oprávneným osobám vlastnícke právo k pozemku v katastrálnom území H.: KN - E pč. XXXX/XX, záhrada, vo výmere XXX m2 pre prekážku vydania podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a d) zákona o pôde. Podľa citovaného ustanovenia nie je možné vrátiť vlastníctvo
k pozemkom, ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby, resp. ak je pozemok zastavaný stavbou, ktorá neslúži poľnohospodárskemu, alebo lesnému využitiu pozemku. Odporca priznal navrhovateľovi a zúčastneným osobám v 1/ - 9/ rade právo na náhradu za vyvlastnený pozemok vo výmere XXX m2 podľa § 11 ods. 2, alebo podľa § 16 zákona o pôde, ktorú si môžu rozdeliť podľa vlastného uváženia, ak o náhradu požiadajú Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Prievidza, v lehote do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; inak právo zanikne.
Odporca odôvodnil rozhodnutie tým, že V. M., ktorý bol považovaný za oprávnenú osobu podľa § 4 od. 1 zákona o pôde, požiadal v auguste 1992 o vrátenie pozemku parc. č. XXXX/X (v neskoršej korešpondencii označený ako parc. č. XXXX/XX) kat. úz. H., ktorý mu bol odňatý (vyvlastnený) spôsobom, ktorý odporoval zákonu a porušoval jeho práva vlastníka. Notárskou zápisnicou č. N XX/XX NZ XX/XX zo dňa 14. mája 1996 a notárskou zápisnicou č. N XXX/XX NZ XXX/XX zo dňa 14. mája 1973 preukázal, že spolu s manželkou N., rod. Y. nadobudli vlastnícke právo k časti parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2, ktorá bola vedená ako nepoľnohospodárska pôda a k časti parcele č. XXXX/XX vo o výmere XXXX m2, ktorá bola vedená ako poľnohospodárska pôda (záhrada). V. M. teda preukázal, že s manž. N. vlastnil parc. č. XXXX/XX kat. úz. H. o výmere XXXX m2, vlastníctvo bolo zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. H.. Rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor územného plánovania v C. č. ÚP XXXX/XX - II./Sv zo dňa 23. augusta 1982 v spojení s rozhodnutím Stredoslovenského krajského národného výboru, odbor územného plánovania v H. H. (ďalej S-Y.) č. ÚP XXXX/XX-Kch zo dňa 5. októbra 1982, bola vyvlastnená časť parcely č. XXXX/ XX o výmere XXX m2 (z pôvodnej výmery XXXX m2) v prospech československého štátu za účelom investičnej bytovej výstavby.
Predmetom správneho konania bolo posúdenie, či oprávnené osoby, resp. ich právni nástupcovia splnili podmienky podľa zákona o pôde na priznanie vlastníckeho práva, alebo práva na náhradu za vyvlastnenú časť parcely č. XXXX/XX, záhradu, vo výmere XXX m2. Odporca uzavrel, že postupom orgánov, ktoré rozhodli o vyvlastnení parcele č. XXXX/XX, došlo k porušeniu všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd v zmysle § 6 ods. 1/ písm. r), zákona o pôde, ktorý odkazuje na ust. § 2 ods. 3 prvá veta zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách. Z uvedeného vyplýva, že postupom vyvlastňovacích orgánov bolo necitlivo zasiahnuté do vlastníctva V. M. a jeho manželky N..
Odporca v prejednávanej veci poukázal na ust. § 113 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) platného v čase vyvlastnenia, podľa ktorého platil zákaz vyvlastniť pozemok majiteľovi, ktorý preukáže, že on sám, alebo jeho príbuzní v priamej línii, alebo jeho súrodenci, preukážu schopnosť vystavať rodinný dom v lehote a za podmienok určených v zozname pozemkov na výstavbu rodinných domov. Odporca dospel k záveru, že V. M. od počiatku vyvlastňovacieho konania tvrdil, že s manželkou kúpili pozemok pre seba a svoje deti za účelom výstavby rodinného domu pre seba a pre niektoré zo svojich XX detí. Vlastníci vyvlastnených pozemkov a zástupcovia štátu sa dňa 3. októbra 1969 dohodli (existenciu dohody potvrdzuje I. stupňové rozhodnutie č. ÚP XXXX/XX-II-Sv zo dňa 23. augusta 1982), že pozemky nebudú vyvlastnené a budú ponechané ako rezerva pre výstavbu rodinných domov pre majiteľov pozemkov a ich deti. Odvolací správny orgán S-KNV v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 5. októbra 1982 nevyhovel námietkam vlastníkov pozemkov s tým, že nepreukázali schopnosť vystavať rodinné domy v lehote a za podmienok určených v zozname pozemkov na výstavbu rodinných domov. Odporca uzavrel, že k vyvlastneniu pozemkov došlo po tom, ako vlastníci pozemkov nemohli splniť štátom účelovo nastavené podmienky na výstavbu rodinných domov, alebo ich mohli splniť len s veľkými ťažkosťami. V. M. s manželkou neprevzali finančnú náhradu za vyvlastnený pozemok v dôsledku pocitu krivdy, ktorá sa im udiala, a náhrada sa stala príjmom štátneho rozpočtu.
Navrhovateľ nesúhlasil s rozsahom priznanej náhrady za vyvlastnený pozemok. Uviedol, že na základe notárskych zápisníc nadobudli jeho rodičia pozemok vo výmere X.XXX m2, ale odporca priznal oprávneným osobám len náhradu za pozemok vo výmere XXX m2. Ďalej uviedol, že finančne prispel na kúpu pozemku, a preto mu otec ponechal z pozemku časť o výmere XXX m2 z celkovej výmery X.XXX m2. Skutočnosť, že existovali dve parcely, a to o výmere XXX m2 a o výmere XXX m2, potvrdzuje aj územné rozhodnutie Okresného národného výboru v Prievidzi zo dňa 1. júla 1975 a oznámenie strediska geodézie pre Okres Prievidza zo dňa 1. decembra 1972. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol, že má právo na náhradu pozemku vo výmere XXX m2 a ostatným právnym oprávneným
osobám, t.j. jeho súrodencom (v tomto konaní zúčastnené osoby v 1/ - 9/ rade) má byť priznaná náhrada vo výmere XXX m2.
Odporca v písomnom vyjadrení žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože bolo vydané v súlade so zákonom. Oprávneným osobám nebolo priznané právo na náhradu za pozemok v celkovej výmere X.XXX m2, pretože vyvlastnením prešlo do vlastníctva štátu XXX m2 z celkovej výmery parcely č. XXXX/XX. Navrhovateľovi nebola priznaná náhrada vo výmere XXX m2 z dôvodu, že v čase vyvlastnenia boli podľa relevantných listín evidovanými vlastníkmi predmetnej parcely právni predchodcovia navrhovateľa (rodičia), nie sám navrhovateľ. Odporca pripustil, že navrhovateľ finančne prispel svojim rodičom na kúpu pozemku, pretože v spise sa nachádza list (žiadosť) V. M. zo dňa 31. júla 1992 adresovaný Okresnej poľnohospodárskej správe v Prievidzi, v ktorom konštatuje, že jeho syn N. M. (v tomto konaní navrhovateľ) v r. 1972 kúpil časť parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Odporca nie je oprávnený prihliadnuť na túto okolnosť v konaní podľa zákona o pôde.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že rozhodnutím č. B.-XXX- XXXX/XXXX/XXX-C zo dňa 13. júna 2013 odporca nepriznal právnym nástupcom - deťom po zomretom V. M. (navrhovateľovi a zúčastneným osobám v 1/ - 9/ rade) vlastnícke právo k pozemku vo výmere XXX m2, nachádzajúcemu sa v kat. úz. H.: Y. pč. XXXX/XX pre prekážku vydania podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a d) zákona o pôde, ktorý bol pôvodnému vlastníkovi V. M. a jeho manželke N. M., r. Y. vyvlastnený rozhodnutím Okresného národného výboru v Prievidzi Rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor územného plánovania v Prievidzi č. ÚP XXXX/XX - II./Sv zo dňa 23. augusta 1982 v spojení s rozhodnutím Stredoslovenského krajského národného výboru, odbor územného plánovania v Banskej Bystrici (ďalej S-Y.) č. ÚP XXXX/XX-Kch zo dňa 5. októbra 1982. Odporca priznal právnym nástupcom náhradu v celosti vo výmere XXX m2 podľa § 11 ods. 2, alebo podľa § 16 zákona o pôde, ak o náhradu požiadajú Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Prievidza v lehote do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Inak právo zanikne.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu v časti navrhovateľom namietaného rozsahu priznanej náhrady za vyvlastnený pozemok. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že napadnutým rozhodnutím o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k pozemku, záhrade, p.č. XXXX/XX kat. úz. H. na štát vo výmere XXX m2 z celkovej výmery pozemku X.XXX m2. Pôvodným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol V. M. spolu s manželkou N. M., r. Y., ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4. júna 1960 a kúpnej zmluvy, o ktorej bola spísaná notárska zápisnica č. N XXX/XX NZ XXX/XX zo dňa 14. mája 1973. Na LV č. XXX boli evidovanými vlastníkmi uvedenej parcely V. M., spolu s manželkou M., r. Y. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. r) zákona č. 229/1991 Zb. o pôde - oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát, alebo inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie, alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy, alebo stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát, alebo iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 (pôvodný vlastník).
Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia zákona, ak pôvodný vlastník nežije, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi ČSFR a majú trvalý pobyt na jej území, deti a manžel pôvodného vlastníka, všetci rovným dielom; ak dieťa nežije, sú na jeho mieste jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), d) cit. zákona, pozemky, alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-229>, alebo pozemok bol po prechode, alebo prevode do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu, alebo lesnému využitiu pozemku.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad XXX m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.
Podľa § 16 ods. 1 veta prvá cit. zákona, náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát.
Pri rozhodovaní vychádzal krajský súd zo skutkového stavu zisteného odporcom (ust. § 250i O.s.p.). Správne odporca rozhodol o priznaní náhrady oprávneným osobám (navrhovateľovi a zúčastneným osobám v 1/ - 9/ rade) vo výmere XXX m2 v celosti za vyvlastnený pozemok, parcelu č. XXXX/XX. Vyvlastňujúcim rozhodnutím prešlo vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX na štát vo výmere XXX m2, v zostávajúcej časti - vo výmere XX m2 zostalo vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/X vo výmere XXX m2, nepoľnohospodárska pôda (zastavaná plocha), táto nebola predmetom vyvlastňovacieho konania, a preto nemôže byť predmetom reštitúcie podľa zákona o pôde. Naviac, podľa LV č. XXX sú už obidve parcely, parcela č. XXXX/X (XXX m2) a parcela č. XXXX/XX (XX m2) vo vlastníctve inej fyzickej osoby. Preto námietku navrhovateľa, aby bolo rozhodnuté o náhrade vo výmere X.XXX m2, považuje krajský súd za neopodstatnenú.
V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde sú oprávnenými osobami na uplatnenie náhrady za vyvlastnený pozemok právni nástupcovia pôvodného vlastníka. V tejto súvislosti poukazuje súd na list vlastníctva č. XXX, z ktorého vyplýva, že v čase vyvlastnenia boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti V. M. spolu s manželkou. Preto právnymi nástupcami podľa cit. zák. ust. sú navrhovateľ a zúčastnené osoby v 1/ - 9/ rade (dedičské rozhodnutie č. S D not XX/XX zo dňa 27. apríla 2005). Navrhovateľ ako jeden z oprávnených osôb si odvolaním uplatňuje nárok na náhradu vo výmere XXX m2 a zvyšnú časť navrhol priznať ďalším oprávneným, dôvodiac, že prispel na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Zúčastnená osoba v 7/ rade J. Y., sa na pojednávaní konanom dňa 18. decembra 2013 (čl. 26 spisu) vyjadrila v tom smere, že rozhodnutie odporcu považuje za správne. V konaní neboli predložené žiadne doklady o tom, že pozemok vo výmere XXX m2 bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Zúčastnené osoby v 1/, 4/, 5/, 6/, 8/ a 9/ rade súhlasili s vyjadrením J. Y.. Skutočnosť, že navrhovateľ finančne prispel rodičom na kúpu pozemku, nemala vplyv na rozhodnutie odporcu a súd na ňu v prejednávanej veci nemohol prihliadnuť, pretože nejde o dôvod, ktorý by spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vo veci správne rozhodol. Súd nemohol prihliadnuť na dôvody uvedené navrhovateľom v jeho odvolaní, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil za použitia § 250q ods. 2 O.s.p..
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.