Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8Cpr-1-2013.pdf
PDF · 128.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcu Reedukačné centrum S. Kollára 51, Čerenčany proti žalovanej P.. T. Ž., A. XX.XX.XXXX, S. W. Q. J.. N. XXX/ X ,občianke SR, zastúpenej JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, AK so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec o zaplatenie sumy 986,29 Eur takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 986,29 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave súdny poplatok vo výške 59 Eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX VS: 6341406813 KS: 0308 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca doručil súdu návrh na vydanie platobného rozkazu ktorým žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 986,29 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Dohodu o absolvovaní rozširujúceho štúdia pedagogiky mentálne postihnutých (ďalej Dohoda), v ktorej sa zaviazala, že po ukončení štúdia odpracuje u neho 5 rokov. Dohodu uzavreli 15.08.2018 a žalovaná skončila pracovný pomer u žalobcu dohodou dňa 31.08.2011.
Žalobca tvrdil, že po predčasnom skončení pracovného pomeru žalovanou vznikla žalovanej povinnosť nahradiť mu náklady vzniknuté so štúdiom o čom uzavrel so žalovanou Dohodu o splátkach I. dňa 30.08.2011 v ktorej uznala do dôvodu a výšky, že dlhuje náklady v sume 1392,38 Eur. Zaviazala sa ich platiť v mesačných splátkach splatných v roku 2011 (3 x 85 Eur a 87,11 Eur, spolu 342,11 Eur) a zostatok dlžnej sumy 1050,27 Eur v mesačných splátkach po 52,50 Eur splatných vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci. Splátok malo byť 19 a posledná splátka v sume 52,77 Eur. Dňa 05.01.2012 uzavreli so žalovanou Dodatok č. 1 k Dohode o splátkach zo dňa 30.08.2011 v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi 3 celkovej sumy, t.j. 1044,29 Eur v 36 mesačných splátkach po 29 Eur. Zaplatila 2 splátky 14.02.2012 a 14.03.2012. Ďalšie splátky nezaplatila, nereagovala ani na písomnú výzvu zo dňa 07.06.2012. Navrhol vypočuť svedkyňu P. X., trovy konania si neuplatnil.
Súd vydal Platobný rozkaz č.k. 21Ro/358/2012-21 dňa 03.12.2012 ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu. Proti nemu podala žalovaná včas odpor v ktorom ňom tvrdila, že Dohodu z dôvodu, že v nej nie je vyčíslená konkrétna výška nákladov, ani koľko by mala platiť pri jej nedodržaní považuje za neplatnú. Nebola si vedomá, že by zamestnávateľ mohol od nej niečo
žiadať, lebo s ňou nemal žiadne náklady, celé školné vo výške 1500 Eur platila sama. Zamestnávateľ jej nič nevyplatil zo sociálneho fondu, neuhradil jej žiadne finančné náklady a tým nedodržal podmienky ku ktorým sa zaviazal v Dohode. Tvrdila tiež, že jej v priebehu zvyšovania kvalifikácie neposkytoval pracovné voľno a náhrady mzdy v stanovenom rozsahu, nečerpala ani zákonom stanovené študijné voľno pred skúškami ani počas prípravy záverečnej práce. Ku skončeniu pracovného pomeru ju donútila rodinná situácia, ale aj výhodnejšie pracovné miesto, ktoré si našla. Dohodu o splátkach I. podpísala pod nátlakom, aby mohla skončiť pracovný pomer. Neskôr v konaní tvrdila, že pokiaľ by v dôsledku neplatnosti Dohody od nej žalobca žiadal zaplatiť bezdôvodné obohatenie, tak žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce (ďalej ZP). Dve splátky zaplatila preto, lebo nechcela ísť do sporu, neskôr po právnej porade sa rozhodla, že žalovanú sumu platiť nebude, lebo žalobca nemá na ňu nárok.
Po právnej porade doručila žalobcovi žiadosť o odstúpenie od zmluvy bez dátumu (v znení ako sa nachádza na č.l. 40 spisu) preto, lebo Dohoda nespĺňala náležitosti podľa § 155 ods. 1 ZP. Vytýkala žalobcovi, že Dohoda neobsahuje vyčíslenie nákladov spojených so štúdiom, ktoré vznikli poskytovaním pracovných úľav. Tie nie sú terminologicky ani numerologicky vyčíslené, čo je v rozpore s § 140 ods. 3 ZP. Tvrdila tiež, že žalobca sa zaviazal uhradiť je náklady za štúdium zo sociálneho fondu, čo nesplnil. Spochybnila výšku vyčíslených nákladov žalobcom tvrdiac, že žalobca má nárok len na pomernú časť nákladov, spravidla to býva 3.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, Dohody o absolvovaní rozširujúceho štúdia pedagogiky mentálne postihnutých z 15.09.2009, Dohodu o splátkach I. z 30.08.2011, Dodatku č. 1 k dohode o splátkach z 30.08.2011, z 05.01.2012, z výpisu z účtu o zaplatení dvoch splátok žalovanou, upomienky zo dňa 07.06.2012, zriaďovacej listiny žalobcu, odporu žalovanej z 13.12.2012, vyjadrenia žalobcu k odporu, žiadosti žalovanej z 02.06.2011 o študijné voľno v šk. roku 2011/2012, žiadosti o príspevok sociálnej pomoci z 29.10.2010, žiadosti o poskytnutie sociálnej výpomoci z prostriedkov ZSP v zmysle zák. č. 77/2008 Z.z. z 18.03.2011, žiadosti žalovanej o skončenie pracovného pomeru dohodou, dohody o rozviazaní pracovného pomeru z 30.08.2011, odstúpenia od zmluvy žalovanou, odpovede žalobcu z 05.12.2011, vyčíslenia nároku z 10.05.2013 a 09.08.2013, mzdových listov žalovanej, oznámenia o prijatí na rozširujúce štúdium z 02.09.2009, pozvánok na štúdium z 07.07.2009, 20.10.2009, 14.01.2010, 09.10.2010 spolu s rozvrhom hodín a potvrdením o účasti žalovanej, opravenej Dohody, výsluchom účastníkov konania, svedkyne P. X., a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní preukázal zriaďovaciu listinu z 30.05.1996 vydanú Školskou správou II., Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica číslo 1067/1996-OR 30.05.1996 o tom, že je rozpočtovou organizáciou, ktorá bola zriadená s účinnosťou od 01.07.1996 na dobu neurčitú. Toto školské zariadenie vystupuje v právnych vzťahoch ako právnická osoba vo svojom mene. Štatutárnym orgánom organizácie je riaditeľ, ktorý bol opätovne vymenovaný do funkcie s účinnosťou od 01.09.2012 (č.l. 11 spisu).
Výsluchom účastníkov konania mal súd preukázané, že žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu. Z inzerátu sa dozvedela, že potrebujú učiteľku. Po vzniku pracovného pomeru, keďže mala pracovať v zariadení v ktorom boli umiestnené deti s poruchami, musela študovať špeciálnu pedagogiku mentálne postihnutých, čo bola podmienka zamestnávateľa - žalobcu. Hneď v septembri 2009 sa prihlásila na štúdium na Univerzitu Komenského v Bratislave Pedagogickú fakultu a dňa 02.09.2009 jej bolo oznámené, že v akademickom roku 2009/2010 je prijatá na 2-ročné rozširujúce štúdium Učiteľstvo pre špeciálne školy v špecializácii: Pedagogika mentálne postihnutých (č.l. 95 spisu). Dňa 07.09.2009 písomne požiadala žalobcu o súhlas so štúdiom (č.l. 94), žalobca so štúdiom súhlasil. Žalovaná v konaní potvrdila, že v čase, keď sa prihlásila na štúdiu a potom, ako bola prijatá, nevedela akým spôsobom bude štúdium prebiehať, aké náklady jej budú vznikať.
Výsluchom žalobcu bolo zistené, a žalovaná to nepoprela, že žalobca mal záujem na tom, aby študovala a preto už dňa 15.09.2009 uzavreli prvú dohodu o absolvovaní rozširujúceho štúdia pedagogiky mentálne postihnutých s tým istým obsahom (č.l. 110 spisu) ako Dohodu na č.l. 3 spisu až na bod f) v ktorom sa žalovaná zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu 2 roky po skončení štúdia. Toto
dojednanie bolo neskôr zmenené tak, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov od ukončenia štúdia.
Žalobca oprávnenosť svojho nároku odôvodňoval z Dohody uzavretej dňa 15.09.2009 v ktorej sa so žalovanou dohodli okrem iného na predmete plnenia tak, že žalovaná sa zaviazala takto: a/ obsah štúdia
- štúdium pedagogiky mentálne postihnutých, b/ dĺžka štúdia 2 roky, c/ začiatok štúdia 01.09.2009, d/ koniec štúdia 31.08.2011, e/ pracovník sa zaväzuje absolvovať štúdium v plnom rozsahu podľa učebného plánu, f/ pracovník sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere v RC Čerenčany 5 rokov po skončení štúdia, g/ zamestnanec sa zaväzuje uhradiť náklady, ktoré za neho zaplatila organizácia, v prípade ak štúdium neukončí, alebo odíde zo školských služieb. Súčasne sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej a) pracovné úľavy podľa Vyhl. č. 140/1968 Zb., b) uhradiť finančné náklady štúdia zo sociálneho fondu v zmysle KZ. Dohoda bola uzatvorená na roky 2009-2014.
Žalobca nespochybňoval, že žalovaná študovala a o štúdiu mu pravidelne doručovala pozvánky na sústredenia ktorých sa počas štúdia zúčastňovala. Zápis a prvé sústredenie sa konalo v dňoch 13.-16.10.2009 s rozvrhom hodín na pozvánke (č.l. 96 spisu). Žalovaná sa zúčastnila sústredenia o čom doručila žalobcovi potvrdenie zo dňa 13.10.2009. V dňoch 23.-27.11.2009 sa uskutočnilo druhé sústredenie s rozvrhom hodín na pozvánke z 20.10.2009 (č.l. 98 spisu), v dňoch 22.-25.02.2010 sa uskutočnilo tretie sústredenie s rozvrhom hodín na pozvánke zo 14.01.2010 (č.l. 101 spisu), v dňoch 13.-16.04.2010 sa uskutočnilo štvrté sústredenie s rozvrhom hodín na pozvánke z 09.03.2010 (č.l. 102-103) spisu. Štúdium ukončila dňa 19.10.2011 (č.l. 32 spisu), čiže po skončení pracovného pomeru u žalobcu.
V konaní nebolo spochybnené, že žalovaná si plnila študijné povinnosti. V priebehu štúdia žalobca zaslal odsúhlasenú žiadosť žalovanej z 29.10.2010 o príspevok na doplnkové štúdium združenému sociálnemu fondu, ďalšiu žiadosť z 22.03.2011 tiež o súhlas o príspevok na doplnkové štúdium žalovanej o poskytnutie sociálnej výpomoci z prostriedkov ZSF v zmysle zák. č. 77/2008 Z.z. o sociálnom fonde (správne zák. č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde) a Zásad pre poskytovanie príspevkov zo združeného sociálneho fondu. Sám žalobca potvrdil, že príspevok žalovanej poskytnutý nebol. Na prvú žiadosť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a na druhú žiadosť z dôvodu delimitácie a zmeny stanov, v ktorých už nárok na refundáciu tohto príspevku nebol.
Spor vznikol potom, ako žalovaná doručila žalobcovi žiadosť dňa 30.08.2011 o skončenie pracovného pomeru dohodou k 01.09.2011 (č.l. 38 spisu). Žalobca s rozviazaním pracovného pomeru dohodou súhlasil a pracovný pomer skončil dňa 31.08.2011 (č.l. 39 spisu). Žalovaná tvrdila, že o skončenie pracovného pomeru žiadala z rodinných dôvodov a tiež preto, že si našla výhodnejšie miesto. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovanej nezostať u neho pracovať bol zaskočený aj preto, že začínal ďalší školský rok. Súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou a tvrdil, že hneď upozornil žalovanú, že má voči nemu záväzky v súvislosti so štúdiom, ktoré bude potrebné, aby uhradila.
Výsluchom svedkyne P. X. mal súd preukázané, že spísala so žalovanou Dohodu dňa 15.09.2009, ale aj dohodu o splátkach I. dňa 30.08.2011 t.j. vtedy, keď žalovaná požiadala o skončenie pracovného pomeru. Preto bola vyhotovená „narýchlo“ a v nej vyčíslené náklady spojené so štúdiom v celkovej sume 1392,38 Eur (t.j. čistá mzda 983,56 Eur, zamestnanecké fondy 408,82 Eur v čase študijného voľna za rok 2009 9 dní, v roku 2010 19 dní, v roku 2011 9 dní, celkove 37 dní) vznikli z dôvodu, že žalovaná nedodržala Dohodu a neodpracovala u žalobcu 5 rokov po skončení štúdia. V bode 2 bolo uvedené, že dlžník svoj záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a ďalšie podmienky splatnosti zaplatenia vyplývali z bodu 3, 4, 5 dohody o splátkach I. Žalovaná v konaní tvrdila, že Dohodu podpísala pod nátlakom, nebola si vedomá toho, že žalobcovi niečo dlhuje. Svedkyňa tvrdila, že v čase keď spisovala Dohodu postupovala podľa vzoru z internetu. V minulosti už takéto dohody písala Podľa nej názov školy bol uvedený v žiadosti o štúdium, ktorú doručila žalovaná. V bode pod g/ svedkyňa uvažovala o nákladoch ktoré vzniknú žalobcovi preto, lebo žalovanú bude potrebné zastupovať. Keď už študovala vedeli o tom, že bude potrebovať pracovné voľno a to z Dohody podľa svedkyne vyplývalo. Keď žalovaná končila pracovný pomer a uzatvárali s ňou dohodu o splátkach I., tak už žalobca vedel koľko dní chýbala na
pracovisku, kto ju zastupoval, aké mzdové a odvodové náklady v súvislosti s neúčasťou žalovanej vznikli, lebo mal pozvánky na sústredenia.
Zhodným tvrdením účastníkov konania bolo preukázané, že po skončení pracovného pomeru, žalovaná doručila dňa 18.11.2011 žalobcovi „Žiadosť o odstúpenie od zmluvy“ (č.l. 40 spisu), na ktorú reagoval žalobca písomne dňa 05.12.2011 (č.l. 41 spisu) tak, že naďalej trval na úhrade vynaložených nákladov na štúdium žalovanej, ktoré následne tým, že dňa 05.01.2012 vyhotovil Dodatok č. I. k dohode o splátkach zo dňa 30.08.2011 (č.l. 6 spisu) znížil na 3 v sume 1044,29 Eur. Žalovaná ich mala zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 29 Eur. Dodatok č. 1 poslal žalovanej poštou, podpísala ho a žalobcovi vrátila dňa 19.01.2012. Žalovaná mu na jeho základe zaplatila 2 splátky dňa 14.02.2012 a 14.03.2012. Ďalšie splátky nezaplatila a nereagovala ani na jeho výzvu zo dňa 07.06.2012.
Svedkyňa tvrdila, že náklady vzniknuté so štúdiom žalovanej vyčíslila dňa 10.05.2013 a 09.08.2013 (č.l. 53-67 spisu) spolu so mzdovou účtovníčkou zo mzdových listov žalovanej tak, že zistili, kedy mala študijné voľno s náhradou mzdy a na vyčíslení nákladov tak, ako ich súdu žalobca doručil trvala. Žalobca v konaní preukázal vyčíslenie žalovanej sumy takto: žalovanej poskytol na študijné voľno (ďalej ŠV) v roku 2009:
ŠV 13.-16.10.2009 4 dni príjem 640,50 Eur, mzda počas študijného voľna 116,45 Eur,
ŠV 23.-27.11.2009 5 dní príjem 671,15 Eur, mzda počas študijného voľna 152,50 Eur,
v roku 2010:
ŠV 22.-25.02.2010 5 dní príjem 673,83 Eur, mzda počas študijného voľna 163,25 Eur,
ŠV 13.-16.04.2010 4 dní príjem 684,25 Eur, mzda počas študijného voľna 148,41 Eur,
ŠV 20.-24.09.2010 5 dní príjem 684,25 Eur, mzda počas študijného voľna 148,41 Eur,
ŠV 13.-17.12.2010 5 dní príjem 671,57 Eur, mzda počas študijného voľna 149,89 Eur,
v roku 2011:
ŠV 17.-21.01.2011 5 dní príjem 695,50 Eur, mzda počas študijného voľna 165,60 Eur,
ŠV 30.-31.03.2011 2 dni príjem 750,97 Eur, mzda počas študijného voľna 60,48 Eur,
ŠV 01.-01.04.2011 1 deň príjem 717,69 Eur, mzda počas študijného voľna 33,11 Eur,
ŠV 27.-27.05.2011 1 deň príjem 717,69 Eur, mzda počas študijného voľna 31,62 Eur.
Na štúdium bolo žalovanej poskytnuté 37 dní plateného voľna s hrubým príjmom 1169,72 Eur, v čistom 983,56 Eur + fondy 408,82 Eur, spolu 1392,38 Eur z čoho 3 je dlžná suma 1044,29 Eur. Z nej žalovaná zaplatila dvakrát 29 Eur, spolu 58 Eur, zostala dlhovať sumu 986,29 Eur.
Žalobca vyčíslený nárok preukazoval fotokópiou knihy zastupovania - 11 listov, zo mzdových listov žalovanej za roky 2009, 2010 a 2011 a tým, že dňa 13.08.2013 doručil súdu doplnenie podkladov v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná čerpala študijné voľno v dňoch 26. a 27.11.2009 (v zariadení bola karanténa), nevyučovalo sa, avšak žalovaná v práci nebola, mala študijné voľno. V dňoch 22.-25.02.2010 boli jarné prázdniny. Žalovaná čerpala študijné voľno, ostatní učitelia v tom čase čerpali dovolenku. K čerpaniu študijného voľna v roku 2010 v dobe od 13.-17.12-2010 doplnil, že išlo o 5 dní, vypočítaná náhrada je z funkčného platu 149,89 Eur, v roku 2011 t.j. od 17.-21.01.2011 5 dní ŠV vypočítaná náhrada z funkčného platu 165,60 Eur, v dňoch 30.-31.03.2011 2 dni ŠV vypočítaná náhrada z funkčného platu 60,48 Eur, dňa 01.04.2011 1 deň ŠV vypočítaná náhrada z funkčného platu 35,11 Eur a dňa 27.05.2011 1 deň ŠV vypočítaná náhrada z funkčného platu 31,62 Eur. Výšku nároku žalovaná nespochybnila, spochybňovala základ nároku tvrdiac, že Dohoda je absolútne neplatný právny úkon a preto žalobcovi nič nedlhuje.
Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) mal súd preukázané, že spor medzi účastníkmi konania vyplýva z Dohody, keďže žalovaná nedodržala svoj záväzok a po ukončení štúdia nezotrvala u žalobcu v pracovnom pomere 5 rokov.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej ZP) ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej OZ).
Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 16 ods. 1 ZP na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa § 18 ZP mluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa § 19 ods. 1 ZP (odstúpenie od zmluvy) účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
Podľa § 155 ods. 1, 2, 3 a 6 ZP zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať
a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
b) študijný odbor a označenie školy,
c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak
a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,
c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),
d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,
e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa§ 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
S problematikou zvyšovania kvalifikácie bezprostredne súvisí otázka možnosti uzavrieť medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodu o zvýšení kvalifikácie. Táto dohoda je typickým dvojstranným právnym úkonom a vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia upravujúce problematiku právnych úkonov, a to tak ustanovenia ZP (§ 15 až 19), ako aj ustanovenia OZ (§ 34-51), ak zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak (§ 1 ods. 4 ZP). Obsah dohody o zvýšení kvalifikácie tvoria navzájom si korešpondujúce práva a povinnosti jej účastníkov. To znamená, že záväzok jedného z účastníkov zakladá oprávnenie druhého z nich a naopak, oprávnenie jedného sa podmieňuje záväzkom druhého účastníka dohody. Zásadne nejde o povinnosť zamestnávateľa uzavrieť dohodu o zvýšení kvalifikácie. Vo vzájomnom kontexte ustanovení § 140 ods. 3 a § 155 by poskytnutie pracovného voľna a súvisiacich finančných plnení malo byť pre oboch účastníkov výhodné (t.j. tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa). Ak sa teda zamestnancovi popri výkone práce, v zásade v rámci neho, umožní získať vyššiu úroveň vzdelania, a tým si rozšíriť priestor pre uplatnenie svojej pracovnej sily na pracovnom trhu s následnou možnosťou dosiahnuť aj vyššiu úroveň ohodnotenia svojej práce vrátane poskytnutia hmotného zabezpečenia počas ďalšieho vzdelávania, a ak si zamestnávateľ poskytovaním pracovných úľav a krytím nákladov vytvára predpoklad na skvalitnenie plnenia svojich úloh prostredníctvom kvalifikovane pripravených zamestnancov, je celkom prirodzené, že s týmito skutočnosťami by mali korešpondovať isté protihodnoty z jednej aj z druhej strany vyjadrené rovnováhou navzájom zodpovedajúcich práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa. Záväzok zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi počas ďalšieho vzdelávania pracovné voľno a počas neho prípadne aj náhradu mzdy a súvisiacich nákladov korešponduje s povinnosťou zamestnávateľa v istom období využívať po určitý čas získanú kvalifikáciu zamestnanca, nesplnenie ktorej môže mať za následok zbavenie sa povinností zamestnanca splniť svoje záväzky podľa dohody, ako aj so záväzkom na strane zamestnanca vykonávať u zamestnávateľa po určitý čas prácu zodpovedajúcu nadobudnutej kvalifikácii alebo vrátiť zamestnávateľovi náklady ním vynaložené na zvýšenie kvalifikácie, resp. podľa pomeru odpracovaného času a času, ktorý sa zaviazal odpracovať, zodpovedajúcu časť týchto nákladov. Povinnosť zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa po určitý čas v pracovnom pomere alebo v prípade nedodržania tohto záväzku vrátiť náklady vynaložené na zvýšenie kvalifikácie, resp. ich časť, sa
kompenzuje záväzkom zamestnávateľa jednak poskytovať zamestnancovi počas ďalšieho vzdelávania pracovné voľno, prípadne aj náhradu mzdy a náhradu súvisiacich nákladov, a jednak záväzkom po úspešnom skončení ďalšieho vzdelávania využívať nadobudnutú kvalifikáciu zamestnanca. Neslnenie uvedených záväzkov zo strany zamestnávateľa je dôvodom zániku povinnosti zamestnanca na náhradu vynaložených nákladov (§ 155 ods. 6 písm. d/).
Inak však treba posudzovať situáciu, keď zamestnávateľ síce má v úmysle požadovať tzv. stabilizáciu zamestnanca alebo náhradu vynaložených nákladov v prípade, ak zamestnanec predčasne skončí pracovný pomer, ale tento svoj úmysel nevyjadrí formou predpísanou zákonníkom práce. V zmysle ust. § 17 ods. 2 sa za neplatný považuje právny úkon, ktorý sa neurobil predpísanou formou, len ak to zákonník práce výslovne ustanovuje. Výslovne predpísaná forma dohody o zvýšení kvalifikácie vyplýva z ust. § 155 ods. 1 druhá veta, podľa ktorého dohoda o zvýšení kvalifikácie sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Na základe uvedeného teda možno jednoznačne konštatovať, že za neplatnú treba považovať dohodu o zvýšení kvalifikácie uzavretú v akejkoľvek inej ako písomnej forme.
V náväznosti na uvedené vyššie súd posudzoval platnosť a zákonnosť Dohody, lebo žalovaná tvrdila, že neobsahuje podstatné obsahové náležitosti (chýba názov školy, nie sú konkretizované náklady pod písm. g/). V súlade s § 15 ZP a § 35 ods. 1 OZ na zistenie obsahu prejavu vôle slúži výklad právneho úkonu. Jeho účelom je zistenie skutočnej vôle jeho účastníkov, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu a nie formalistický výklad právneho úkonu. Súčasne je potrebné chrániť dobrú vieru druhého účastníka právneho úkonu, voči ktorému právny úkon smeroval.
Súd dokazovaním zistil, že účastníci konania mali skutočnú vôľu a spoločný zámer v čase uzavretia Dohody (žalobca umožní žalovanej zvýšiť si kvalifikáciu rozširujúcim štúdiom pedagogiky mentálne postihnutých a žalovaná zostane u žalobcu 5 rokov v pracovnom pomere po ukončení štúdia, ktorý by tak bol využil jej nadobudnutú kvalifikáciu). Ich vôľa bola vyjadrená v písomnom súhlas žalobcu dňa 15.09.2009 (č.l. 100 spisu) so štúdiom žalovanej na UK Bratislava Pedagogická fakulta - 2. ročné rozširujúce štúdium - pedagogika mentálne postihnutých v ktorom tiež uviedol: „Prílohou súhlasu je dohoda“. Išlo o Dohodu z 15.09.2009, čiže zmluvné strany dohodli, že obe listiny spolu súviseli a v súhlase uvedený názov školy tak možno v jeho prílohe - Dohode považovať za uvedený.
V Dohode pod písm. g/ účastníci konania dohodli, že „zamestnanec sa zaväzuje uhradiť náklady, ktoré za neho zaplatila organizácia, v prípade ak štúdium neukončí, alebo odíde zo školských služieb“. V súvislosti s ustanovením § 155 ods. 2 písm. d) a § 140 ods. 3 ZP súd konštatuje, že žalobca dostatočne konkretizoval náklady, ktoré mu bude musieť žalovaná vrátiť, keď neukončí štúdium alebo odíde zo školských služieb (zrejme ukončí pracovný pomer pred uplynutím doby 5 rokov, čo sa aj stalo). Je nepochybné, že nákladmi žalobcu boli tie, ktoré vyčíslila svedkyňa P. X., v sume 986,29 Eur (poskytnuté ŠV s náhradou mzdy, zastupovanie žalovanej počas jej neprítomnosti, odvodové náklady). Ich výšku v konaní žalobca preukázal, keď vychádzal z pozvánok žalovanej na študijné sústredenia spolu s rozvrhom hodín, ktoré mu žalovaná pravidelne odovzdávala, čím preukazovala svoju neprítomnosť v zamestnaní. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že náklady, ktoré mala zaplatiť neboli špecifikované, nebol určený spôsob ich vyčíslenia súd poukazuje na R 10/1980 podľa ktorého najvyššiu celkovú sumu, do ktorej možno od zamestnanca požadovať náhradu nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie kvalifikácie, možno uviesť v dohode aj iným spôsobom než číselným vyjadrením určitej sumy. Stačí, ak je uvedená tak určito, že nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dohodnúť. Súčasťou nákladov, ktoré je zamestnanec povinný uhradiť v prípade nesplnenia záväzku, je náhrada mzdy, ktorá tvorí spravidla najväčšiu časť celkovo vynaložených nákladov zamestnávateľa (R 7/1984).
V danom prípade podľa názoru súdu v Dohode boli tieto náklady uvedené určito, treba ich vykladať s písm. e) v ktorom sa žalovaná zaviazala absolvovať štúdium podľa učebného plánu. Práve učebný plán = pozvánky na sústredenia s rozvrhom práce bol jedným z ospravedlniteľných dôvodov neprítomnosti žalovanej na pracovisku počas štúdia.
Súd nezistil splnenie zákonných predpokladov uvedených v ust. § 19 ods. 1 ZP (účastník konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, t.j. že žalovaná pri uzavretí Dohody konala v omyle a tento omyl musel byť žalobcovi známy) v súvislosti s odstúpením žalovanej od Dohody.
Žalovaná v konaní ničím nepreukázala, že Dohodu uzatvorila pod nátlakom, išlo len o jej tvrdenie, v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že žalobcovi predposledný deň prázdnin oznámila svoj zámer skončiť pracovný pomer, hoci žalobca s ňou dôvodne v stave zamestnancov počítal s blížiacim sa začiatkom školského roku. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne, v konaní uniesol dôkazné bremeno, preukázal, že splnil svoje povinnosti ku ktorým sa zaviazal v Dohode, čo naopak nemožno povedať o žalovanej. Nesplnením svojho záväzku - zaviazala sa zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu 5 rokov po ukončení štúdia, jej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi náklady na štúdium uvedené vo výroku rozsudku.
Pokiaľ sa žalobca v Dohode zaviazal poskytnúť žalovanej úľavy podľa vyhl. č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní (mimochodom neplatnej) a uhradiť jej finančné náklady štúdia zo sociálneho fondu v zmysle kolektívnej zmluvy nebolo v konaní dokazovaním preukázané, že by žalobca svoju povinnosť zanedbal. V konaní preukázal svoj postup ktorý na splnenie svojej povinnosti vykonal.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bol žalobca v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku a úspešný. Poplatková povinnosť prešla podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešnú žalovanú a tá je povinná zaplatiť Slovenskej republike
- na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok v sume 59 Eur podľa položky 1 a) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní úspešný, náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola neúspešná a svoje trovy si hradí sama.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny
výkon rozhodnutia.