Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/489/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, práv. zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovanej A. I., K.. XX. XX. XXXX, O. F. V. XXX, v konaní o zaplatenie 584,25 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 99,- Eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 494,25 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 30. 12. 2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 156,16 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 584,25 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 584,25 Eur od 30. 12. 2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 99,- Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 05. 2011 bola medzi ním a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420111193 na čiastku 500,- Eur, za odplatu 190,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkom sumu 690,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to tak, že prvé tri mesačné splátky vo výške 2,50 Eur a zvyšných 10 splátok vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej pohľadávky. Žalovaná uhradila celkom sumu 105,75 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 20,- Eur bola uhradená dňa 02. 01. 2012. Keďže žalovaná neuhrádzala splátky riadne a včas, bola vyzvaná predžalobnou upomienkou zo dňa 08. 11. 2011 na úhradu dlžnej sumy. Dňa 10. 01. 2012 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu ku dňu 29. 12. 2011. Po zosplatnení dlhu bola uhradená splátka žalovanou vo výške 20,- Eur. Dlžná suma predstavovala výšku 584,25 Eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 690,- Eur a vykonanou úhradou 105,75 Eur). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou uzavretej zmluvy, sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Dohodnutá mesačná pokuta je tak vo výške 16,50 Eur za každý mesiac omeškania (3,30

% z istiny, ktorá je 500,- Eur). Zmluvnú pokutu si uplatnil žalobca za 6 mesiace, od decembra 2011 do mája 2012, v celkovej výške 99,- Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením úveru, uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania do výšky zákonného úroku v zmysle ust. Nariadenia vlády č.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval v celom rozsahu na podanej žalobe, aj na dôvodoch uvedených v žalobe. K odplate za úver uviedol, že sa jedná o sumu, ktorá je tvorená z úrokov z úveru vo výške 190,- Eur, s poukazom na znenie zmluvy a výšku dohodnutého úroku z úveru pri 13 mesačných splátkach. Žalobca zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty v celom rozsahu.

V rozsahu späťvzatia súd konanie zastavil, podľa ust. , , so súhlasom žalovanej.

Žalovaná potvrdila, že je bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ktorú sumu potrebovali na zabezpečenie naliehavej situácie, v súvislosti so zlým zdravotným stavom a liečbou manžela. V zmluve bolo dojednaných 13 mesačných splátok a rovnako aj úver vo výške 20 %. Po podpísaní zmluvy a prevzatí peňazí následne doma prepočítala, či skutočne ten úrok zodpovedá odplate a zistila, že 20 % úrok zo sumy 500,- Eur predstavuje sumu 100 Eur, a nie 190,- Eur. Na čo bola použitá zvyšujúca suma 90,- Eur, nevedela povedať. Pri podpisovaní zmluvy jej bol daný na podpis tzv. domáci servis a bolo jej vysvetlené, že je to prospešné pre klienta. Po čase zistila, že to bolo prospešné len pre žalobcu, pretože zaplatila sumu 204,- Eur, ktorá bola úplne zbytočná. Navrhla, aby súd preskúmal výšku odplaty v sume 190,- Eur, pretože tá nezodpovedá 20 % úroku alebo 38 % úroku. Žalovaná uviedla, že je ochotná akceptovať dohodnutý úrok vo výške 20 %, nesúhlasila však so zaplatením odplaty vo výške 90,- Eur, pretože nie je zrejmé, čo tvorí túto sumu a z akého titulu má žalovaná túto sumu uhradiť.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420111193 zo dňa 20. 05. 2011 súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľke poskytnutý úver vo výške 500,- Eur. Žalovaná bola okrem toho povinná zaplatiť odplatu vo výške 190,- Eur, podľa časti II. Zmluvy. Výška úroku z úveru bola obsiahnutá v čl. I. Zmluvy a táto výška sa stanovila podľa dĺžky mesiacov splatnosti úveru. V tomto prípade bol úver rozpísaný na 13 mesiacov, pri tejto dĺžke splatnosti úveru bol najvyšší úrok z úveru 20 %. Sumu 690,- Eur mala vrátiť žalovaná v 13 mesačných splátkach, pričom tri splátky mala platiť vo výške 2,50 Eur a ďalších 10 splátok vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 46,56 %. Súčasťou textu zmluvy bola odmena, ktorú si veriteľ účtuje za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny. V bode 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny úveru poskytnutého na 13 mesiacov za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia, veriteľ je zároveň oprávnený účtovať dlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur. V zmysle bodu 8, veriteľ povedie u dlžníka záznamy o platbách v splátkovom kalendári, ktorý ich bol povinný predložiť k nahliadnutiu pri platbe, alebo na vyžiadanie veriteľa a rovnako bol povinný uschovať tento záznam po celú dobu trvania záväzku a neuskutočňovať v zázname žiadne zmeny a doplnky, inak by sa vystavil postihu.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.11.2011 bola žalovaná upozornená žalobcom na povinnosť riadne a včas platiť dohodnuté odplaty, s tým že ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky, bola neuhradená čiastka vo výške 126,50 Eur. žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie tejto dlžnej sumy do 5 dní od obdržania tejto výzvy. V prípade nedodržania lehoty, bola upozornená žalobcom, že po uplynutí 15 dňovej lehoty, bude žalobca žiadať o zaplatenie celej pohľadávky vrátane zmluvne dojednaných sankcií.

Žalovaná bola oboznámená o zosplatnení záväzku listom zo dňa 10. 01. 2012, pričom úver bol zosplatnený ku dňu 29. 12. 2011, v súlade s oznámením uvedeným v predžalobnej upomienke.

Žalobca poskytol pre účely konania prehľad splátok, z ktorých vyplynulo, že žalovaná zaplatila mesačné splátky v dohodnutej výške po 2,50 Eur v dňoch 20. 05. 2011. 23. 06. 2011 a 22. 07. 2011. Dňa 26. 08. 2011 uhradila žalovaná sumu 68,25 Eur, dňa 17. 10. 2011 sumu 10,- Eur a 02. 01. 2011 sumu 20,- Eur. Celkove zaplatila sumu 105,75 Eur. Od 27. 10. 2011 až do 24. 05. 2012 neboli zaznamenané žiadne úhrady.

Žalovaná uzavrela dňa 20. 05. 2011 aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu spočívajúcu v poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta.

Uvedený vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako fyzickou osobu - nepodnikateľkou. Z toho dôvodu súd aplikoval na uvedený vzťah príslušné ustanovenia , v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.) uvedeného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V zmysle ust. (ďalej len „“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4 písm. a) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa odseku 9 uvedeného ustanovenia, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ust. , o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

Súd konštatuje, že každá zmluva môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, tzv. formulárovej, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy sú v našom právnom poriadku upravené Zákonom o ochrane spotrebiteľa a .

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420111193 dňa 20. 05. 2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, za odplatu 190,- Eur. Žalovaná potvrdila príjem uvedených peňažných prostriedkov, na úhradu úveru zaplatila celkovo sumu 105,75 Eur.

Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať neprijateľné podmienky vyskytujúce sa v spotrebiteľských zmluvách, a v tejto súvislosti súd aj skúmal, do akej miery je možné hodnotiť zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere ako rovnovážne podmienky vo vzťahu k obom zmluvným stranám. Z hľadiska formy a obsahu zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania, je bez akýchkoľvek pochybností, že sa jedná o zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca pripravenú a do tejto predtlače sa zapisovali len údaje týkajúce sa žalovanej. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v čase pred uzavretím zmluvy, boli jej poskytnuté len všeobecné informácie o počte a výške jednotlivých splátok.

Z obsahu zmluvy je zrejmé, že úver mal byť poskytnutý za určitú odplatu, ktorá však nebola bližšie špecifikovaná, pričom v zmysle ustanovenia je zrejmé, že nerovnomernosť v právach a povinnostiach sa posudzuje aj z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti zmluvných podmienok. Je nepochybné, že v zmysle kritéria odplatnosti, je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za predmet plnenia spravidla predstavujú úroky, ktoré sa zvyčajne zahŕňajú pod cenu úveru. Ak teda žalobca naformuloval zmluvu tak, že nie je jasné, čo tvorí odplatu, v akej výške sú splátky istiny, v akej výške splátky úrokov, konal tak v rozpore so zákonnými ustanoveniami, a to konkrétne ust. , v zmysle ktorého informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej forme alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Všetky dodatočné informácie iné ako v odseku 1 poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v samostatnom dokumente.

V danom prípade súd konštatuje nedostatočnú informovanosť v časti zmluvy, ktorá zaznamenala „odplatu vo výške 190,- Eur“. Podľa názoru súdu, táto časť nie je konkrétne identifikovaná. Napokon z výpovede žalovanej vyplynulo, že presne nevedela, čo má tvoriť odplatu, až po uzavretí zmluvy, doma, po prepočte zistila, že táto suma nezodpovedá ani úroku z úveru vo výške 20 %. Za danej situácie súd konštatuje, že odplata nebola riadne identifikovaná a dostatočne objasnená žalovanej. Za predpokladu, že súčasťou tejto odplaty mal byť úrok z úveru, súd konštatuje, že v tomto prípade bol uvedený najvyšší úrok vzťahujúci k úhrade úveru v 13 mesačných splátkach vo výške 20 %. Žalovaná vo svojej výpovedi súhlasila s úrokom z úveru vo výške 20 %. Z toho vyplýva, že úrok z úveru pri poskytnutom úvere vo výške 500,- Eur, predstavoval sumu 100,- Eur. Celková odplata však bola zaznamenaná v zmluve v sume 190,- Eur. Zjavne do odplaty bola zahrnutá aj odmena, ktorú si účtoval žalobca vo výške 18 % za poskytnutie úveru (90,- Eur). Žalobca však právne relevantným spôsobom nevysvetlil dôvodnosť takejto odmeny. Pokiaľ si teda žalobca uplatňoval nejakú odmenu za poskytnutie úveru, súd považuje uvedené konanie žalobcu za postup v rozpore s dobrými mravmi, pretože za situácie, že žalovaná by bola zaplatila 20 % úrok z úveru a aj bližšie neidentifikovanú odmenu, celkový náklad spojený s úverom by zaťažil žalovanú v rozsahu 38 % , čo súd považuje za neprimerané navýšenie. Z toho titulu súd takto koncipované zmluvné podmienky, čo sa týka odmeny, považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu.

Po zohľadnení uvedenej skutočnosti, súd prepočítal, v akom rozsahu je nárok žalobcu dôvodný a zistil, že pri akceptovaní 20 % úroku z úveru, žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 600,- Eur (500 + 100). Z tejto sumy uhradila 105,75 Eur na splátky úveru, domáci servis súd nezapočítal, pretože ten bol uzavretý na základe osobitnej dohody. Celkový nárok žalobcu predstavoval sumu 494,25 Eur (600-105,75), ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi.

Žalovaná sa dostala nepochybne do omeškania s plnením vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. , .

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Prvým dňom omeškania v danom prípade bol deň 30. 12. 2011, to znamená nasledujúci deň po zosplatnení úveru. Oznámenie o zosplatnení úveru síce bolo doručované listom zo dňa 10. 01. 2012, avšak už z predžalobnej upomienky zo dňa 08. 11. 2011 vyplynuli presné lehoty, do ktorých mala žalovaná zaplatiť a v prípade že sa tak nestane, bola uvedená aj lehota, v ktorej si žalobca uplatnil zosplatnenie pohľadávky. Táto lehota zodpovedala 29. 12. 2011. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 494,25 Eur, spolu s uplatneným zákonným úrokom z omeškania z uvedenej sumy. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len v rozsahu 72 %, žalovaná 28 %, z čoho vyplýva, že konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 44 %.

Žalobca si uplatnil náhradu trov za tri úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia dňa 04. 04. 2013, podanie žaloby na súd dňa 19. 08. 2013, účasť na výsluchu dňa 17. 12. 2013). Súd pri prepočte náhrady trov vychádzal z pôvodne žalovanej sumy, tzn. zo sumy 683,- Eur, pretože až v priebehu konania bola žaloba čiastočne vzatá späť, tzn. že v tomto rozsahu žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko späťvzatie nebolo odôvodňované tým, že by bolo poskytnuté zo strany žalovanej nejaké plnenie.

Náhradu trov právneho zastúpenia tvoria tri úkony právnej pomoci. Hodnota úkonu z celkovej hodnoty predmetu konania (683,- Eur) vypočítaná podľa ust. vyhlášky č. predstavovala sumu 51,45 Eur, spolu za tri úkony 154,35 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný paušál v súlade s ust. uvedenej vyhlášky vo výške 7, Eur za každý úkon vykonaný v roku 2013, spolu vo výške 23, Eur. Spolu odmena a režijný paušál predstavovali výšku 177,78 Eur. K uvedenej sume bola pripočítaná DPH vo výške 20 %, ktorá predstavovala sumu 35,56 Eur, keďže právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH. Spolu odmena, režijný paušál vrátane DPH predstavovali výšku 213,34 Eur.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil cestovné vykonané dňa 17. 12. 2013 z O. P. Y. a späť osobným motorovým vozidlom značky Honda, evidenčné číslo O. XXX D.. Počet kilometrov predstavoval 666 km, kde základná náhrada za 1 km predstavovala sumu 0,183 Eur, priemerná spotreba na 100 km - 0,06 lit./1 km a cena za pohonné hmoty bola vo výške 1,507 Eur/1 lit. Cestovné predstavovalo spolu sumu 182,10 Eur /(666 km x 0,183 Eur/1 km) + ( 666 x 0,06 lit./1 km x 1,507 Eur/1 lit. paliva)/.

Okrem toho si uplatnil právny zástupca žalobcu náhradu za stratu času v zmysle ust. § 15 písm. b.) a ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Strata času predstavovala celkom 16 polhodín. Výška náhrady za stratu času predstavovala 1/60 - inu výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Právny zástupca si uplatnil za jednu polhodinu sumu 12,72 Eur (napriek tomu, že náhrada za stratu času v roku 2013 predstavovala sumu 13,01 Eur), súd priznal žalobcom uplatnený nárok, tzn. náhradu vo výške 203,52 Eur (16x12,72 Eur). K uvedenej náhrade súd priznal DPH vo výške 20 % v sume 40,70 Eur, spolu náhrada za stratu času predstavovala sumu 244,22 Eur vrátane DPH.

Cestovné a náhrada za stratu času boli uplatnené žalobcom za účasť na pojednávaní dňa 17. 12. 2013, pričom v uvedený deň sa zúčastnil právny zástupca žalobcu na dvoch pojednávaniach vo veci a . Okrem toho právny zástupca žalobcu požiadal súd o možnosť výsluchu z dôvodov hospodárnosti v ďalších dvoch veciach, ktoré boli vytýčené na ďalší deň, tzn. na 18. 12. 2013, aby sa tak zbytočne predišlo duplicitným nákladom spočívajúcim v náhrade cestovného a v náhrade za stratu času. Z týchto dôvodov bol právny zástupca žalobcu vypočutý k ďalším dvom konaniam, a to

a v tomto konkrétnom konaní sp.zn. . Z toho teda vyplýva, že z hľadiska nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času, súd v tomto konaní priznal žalobcovi náhradu týchto trov výlučne v rozsahu 1/4 - iny nákladov, tzn. v sume 106,58 Eur.

Celková náhrada trov by predstavovala sumu 354,92 Eur, vrátane zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,- Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu celkového úspechu v konaní, tzn. 44 %, čo predstavuje sumu 156,16 Eur. V tomto rozsahu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, podľa ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.