Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-301-2013.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/301/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : Bytový podnik mesta Košice, s. r. o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnému: 1. C. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. Č.. XX, L., X. L. Č.Á., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom tamtiež, pre vymoženie sumy 168,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/2071/2004-16 zo dňa 02. 04. 2013 takto
rozhodol:
Vracia vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, so sídlom Čajakova č. 1, 040 01 Košice, priznal trovy exekúcie vo výške 45,87 eur.
V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Košice II uznesením č. k. 39Er/2071/2004-11 zo dňa 25. 02. 2011 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a vykonaním exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice II č. k. 39Er/2071/2004 a na Exekútorskom úrade súdneho exekútora pod č. k. EX 594/2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci. Uviedol, že zaužívanou praxou súdov je, že rozhodovanie o trovách povereného súdneho exekútora buď priamo v uznesení o zmene súdneho exekútora, alebo samostatným uznesením po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné, aj napriek odôvodneniu svojho uznesenia zo dňa 25. 02. 2011, rozhodnúť o trovách pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana už v tomto štádiu exekučného konania.
Súd pritom vychádzal z vyčíslenia exekučných trov predložených súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom súdu dňa 21. 03. 201, ktorý si uplatnil trovy exekúcie vo výške 90,83 Eur s pripočítaním príslušnej sumy dane z pridanej hodnoty.
Následne súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 3, § 27a, § 14 ods. 1 až 3, § 15, § 22 ods. 1 a 2, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v platnom znení.
Po preskúmaní návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie, súd pôvodnému poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 45,87 eur.
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a) a ods. 2 citovanej vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v celkovej sume 19,92 eur, za 180 min. (3 hod.) = 3 x 6,64 eur, za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (mzda), za vypracovanie príkazu na začatie exekúcie (mzda), za vypracovanie exekučného príkazu (mzda). Exekútorovi súd ďalej priznal paušálnu odmenu určenú za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 citovanej vyhlášky, vykonané v zmysle taxatívneho výpočtu v ustanovení § 15 ods. 1 písm. a), c) a h) cit. vyhlášky (t. j. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie zamestnávateľa povinného), t. j. 3 x 3,32 eur = 9,96 eur. Ďalej mu súd priznal v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 cit. vyhlášky náhradu hotových výdavkov za poštovné (1x 1,00 eur + 3x 1,47 eur + 2x 1,47 eur), t. j. celkom vo výške 8,35 eur. Súd zároveň priznal exekútorovi náhradu 20 % DPH zo sumy, v akej mu bola priznaná výška trov exekúcie, a to (DPH vo výške 20 % zo sumy 38,23 eur) vo výške 7,64 eur.
Súd sa však nestotožnil s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súd totiž úkony ako sú spracovanie návrhu na začatie exekúcie, vypracovanie špecifikácie úkonov, vrátenie poverenia, archiváciu spisu, považoval iba za administratívne úkony, ktoré bezprostredne smerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, respektíve k vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Preto súd krátil súdnemu exekútorovi čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o 135 min.
Súd taktiež nepovažoval za účelne vynaložený čas 45 min. za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj čas 45 min. za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, a to z toho dôvodu, že v ustanovení § 15 citovanej vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení zákonodarca vyňal z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania s odmenou podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky.
Ďalej uviedol, že úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie).
Úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - nesporne v sebe zahŕňajú aj ich samotné spracovanie. Preto súd krátil súdnemu exekútorovi čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o ďalších 90 min. Súd sa rovnako nestotožnil s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom vo výške 1,66 eur za kancelárske potreby, pretože tieto výdavky považoval súd za administratívne náklady a výdavky, ktoré má znášať súdny exekútor a ktoré sú už v zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je ich možné priznať duplicitne. Preto súd krátil súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov o 1,66 eur. Rovnako súd z exekučného spisu exekútora nezistil, že by tento absolvoval pracovnú cestu, respektíve využil pri výkone svojej exekučnej činnosti motorové vozidlo. Preto súd súdnemu exekútorovi krátil náhradu použitia motorového vozidla vo výške 11,10 eur.
Pri posudzovaní toho, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie vychádzal súd z toho, že za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V zmysle ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, odmena pôvodného exekútora sa vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, teda podľa ustanovení § 14 a § 15 vyhlášky. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom ustanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Keďže v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie a v budúcnosti môže nastať situácia, za ktorej bude musieť uhrádzať trovy exekúcie oprávnený, súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku. Vzhľadom na uvedené, budú trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora uhradené z výťažku predmetnej exekúcie vedenej súdnym exekútorom povereným pokračovať vo výkone exekúcie č. EX 594/2004. Po tom, ako tento exekútor vymôže
príslušnú sumu zodpovedajúcu trovám exekúcie, priznaným pôvodnému súdnemu exekútorovi, bude povinný túto sumu poukázať pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi. Ak však bude v budúcnosti exekučný súd rozhodovať o zastavení exekúcie a trovy pôvodného exekútora ešte nebudú vymožené, rozhodne exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie aj o tom, kto je povinný zaplatiť trovy exekúcie pôvodného exekútora vo výške stanovenej týmto uznesením o zmene exekútora. Následne budú tieto trovy vymožené súdnym exekútorom povereným pokračovať vo výkone exekúcie č. EX 594/2004, niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie a poukázané pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi.
Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku) odvolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Namietal, že exekútorovi boli priznané trovy exekúcie v nesprávnej výške.
Oprávnený namietal priznanie poštovného vo výške 8,35 eur a uviedol, že zásielky si preberal osobne výlučne na pracovisku súdneho exekútora, a to konkrétne ide o upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28. 12. 2004 a exekučný príkaz zo dňa 07. 11. 2005.
S poukazom na uvedené žiadal preveriť, či predmetom uplatnenia náhrady trov za poštovné si uplatnil súdny exekútor aj pre doručovanie zásielok adresovaných oprávnenému a v akom rozsahu.
Ďalej namietal priznanie úkonu "vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie" vo výške 6,64 Eur, pretože takýto úkon nepozná ani Exekučný poriadok a ani vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. Uviedol, že ide o úkon, ktorý smeruje k dohode o zmluvnej odmene medzi oprávneným a súdnym exekútorom, ktorým sa dohodol so súdnym exekútorom na zložení preddavku a na odmene, ktorú platí. Nárok súdneho exekútora na odmenu podľa citovanej vyhlášky nie je dotknutý, ani keď sa dohodne s oprávneným o odmene. Preto má za to, že súdnemu exekútorovi nemala byť priznaná náhrada trov exekúcie za úkon, ktorým získava odmenu od oprávneného nad rámec priznaný mu vyhláškou. Odmena za vypracovanie zmluvy o výkone exekúcie by mala byť zahrnutá v odmene, podľa tejto zmluvy a nie priznaná podľa vyhlášky. Preto tento úkon nie je možné považovať za úkon potrebný a účelne vynaložený na exekúciu. Navyše uviedol, že ide o administratívny úkon vykonávaný podľa Kancelárskeho poriadku a ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.
Oprávnený tiež namietal priznanie úkonu - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (mzda) - 6,64 eur, nakoľko ide o totožný úkon, teda nadbytočný, vzhľadom na priznanie úkonu - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Namietal aj priznanie úkonu - vypracovanie príkazu na začatie exekúcie - 6,64 eur, nakoľko ide o úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou sumou 3,32 eur (súdny exekútor tento úkon iba inak pomenoval), ide o doručenie príkazu na začatie exekúcie podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky, teda exekútorovi patrí nanajvýš odmena vo výške 3,32 eur za úkon. Ďalej namietal aj priznanie úkonu - vypracovanie exekučného príkazu (mzda) - 6,64 eur, nakoľko ide o úkon, ktorý je odmeňovaný paušálne sumou 3,32 eur (súdny exekútor tento úkon taktiež iba inak pomenoval), ide o doručenie exekučného príkazu podľa § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky, preto exekútorovi patrí nanajvýš odmena vo výške 3,32 eur za tento úkon.
Poukázal na to, že pri čiastočnom zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa ustanovenia § 5 vyhlášky, t. j. 20 % zo základu na jej určenie.
V súvislosti s priznaním trov súdneho exekútora oprávnený tiež uviedol, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan poukázal k dnešnému dňu na jeho účet sumu 1.480 eur (a to v mesiaci 3/09 - 200,--
eur, 9/09 - 200,-- eur, 9/10 - 200,-- eur, 2/13 - 880,-- eur), pričom Sociálna poisťovňa poukázala zrážky z dôchodku povinných od dňa 28. 03. 2008. Oprávnený však nemá vedomosť o rozsahu skutočne vymoženého nároku (akú časť z vymožených prostriedkov doposiaľ zadržiava exekútor na svojom účte), keďže tento nepoukazuje vykonané zrážky z dôchodku pravidelne v zmysle ustanovenia § 81 EP riadne a včas, t. j. do 7 dní od prijatia zrážky.
Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený uviedol, že predpokladá, že si súdny exekútor ponechal z celkovej čiastky vymoženej sumy predčasne odmenu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 a preto má za to, že si súdny exekútor nemôže zároveň uplatniť odmenu aj podľa ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.
V závere navrhol, aby sudca preskúmal výšku trov uplatňovaných súdnym exekútorom a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
K odvolaniu sa v stanovenej lehote ani povinní a ani súdny exekútor nevyjadrili.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len "O. s. p."/) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania.
V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o trovách konania.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od dňa 01. 11. 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V zmysle prechodných ustanovení, a to ustanovenia § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31.októbra 2013, čo znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov konania prípustné je. Zároveň však podľa ustanovenia § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa ustanovenia § 374 ods.4 O. s. p. priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti takému rozhodnutiu bolo podané pred 1. novembrom 2013 (11. 04. 2013), pričom o ňom nerozhodol sudca súdu prvého stupňa. Preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.