Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-42-2013.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2013 v trestnej veci proti obžalovanému H. T. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 T 221/2011 zo dňa 11.03.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného H. T. vinným zo spáchania prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 01.10.2011 asi o 15.00 hod. v katastrálnom území obce D., okr. K., v lokalite zv. W. W., na parcele vedenej pod č. 698, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme Pieninského národného parku, označeného druhým stupňom ochrany, mimo lesného pôdneho fondu, zrezal 2 ks smrekovca opadavého, a to v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, čím takto spôsobil krádežou drevnej hmoty a jej vyrúbaním spoločenskú škodu v sume najmenej 4.301,92 eur.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prvostupňový súd upustil od potrestania obžalovaného.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného Slovenskú republiku zastúpenú Obvodným úradom životného prostredia v Kežmarku s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o treste, podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil všeobecné zásady pre ukladanie trestu, ktoré v prejednávanej veci neumožňujú použitie ust. § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. Upustenie od potrestania v prejednávane veci považuje za nezákonné, neprimerané povahe spáchaného trestného činu a neprimerané s poukazom na spôsobený následok, teda škodu vo výške 4.301,92 eur, pričom prvostupňový súd sa uspokojil len s tvrdením obžalovaného, že pripravuje dohodu ohľadom náhrady škody a keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal, dokazovanie nevykonával, čo znamená, že zástupca poškodenej strany sa k náhrade škody nevyjadril, a preto vyššie uvedené tvrdenie obžalovaného nie je možné považovať za účinnú snahu po náprave. V podstate z týchto navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo, aby vo veci rozhodol sám.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o treste. Plynie z neho, že prihliadal najmä na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku priznal, spáchanie trestnej činnosti oľutoval, prejavil aj účinnú snahu po náprave, keďže vyvíjal aktivity v smere náhrady škody formou fyzického odpracovania škody, pričom prvostupňový súd prihliadal aj na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného plynúcu z priaznivého hodnotenia jeho osoby v mieste jeho bydliska a negatívnych lustrácii v registri trestov a evidencii priestupkov. Na tomto podklade potom dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí prejednanie veci pred súdom, a preto od potrestania obžalovaného upustil.
Účelom trestu plynúcim z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. je ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že trest mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradenie iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. potom vyplývajú jednotlivé hľadiská ukladania trestu, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Z obsahu spisu, a to najmä zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.03.2013 vyplýva, že obžalovaný spáchanie prečinu priznal, jeho spáchanie ľutuje s tým, že ľútosť nad svojim konaním vyjadril už pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, a urobil tak aj na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku viedol riadny život, čo vyplýva jednak z jeho hodnotenia v mieste trvalého bydliska ale aj zo skutočnosti, že doposiaľ nemá žiaden záznam v registri trestov a ani v evidencii priestupkov, a preto prognózu jeho nápravy je nutné hodnotiť ako priaznivú a spáchanie prečinu z jeho strany je potrebné považovať len za ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu života. Súhlasiť je potrebné aj so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že obžalovaný prejavil aj účinnú snahu po náprave, keďže ani v čase od spáchania žalovaného trestného činu, ako to vyplýva z aktuálnych lustrácií, sa nedopustil žiadneho trestného činu a ani priestupku a krajský súd nemá vedomosť ani o tom, že by v súčasnosti bolo voči nemu vedené iné trestné stíhanie. Bez významu nezostáva ani skutočnosť, že obžalovaný deklaroval svoj úmysel spôsobenú škodu uhradiť, a to aj napriek obmedzeným svojim finančným možnostiam, keďže zabezpečuje starostlivosť o tri deti, z toho dvoch vysokoškolákov a jedného gymnazistu, formou vykonania prác, pričom doterajšiu neexistenciu dohody, ako to vyplýva z písomného vyjadrenia zástupcu poškodeného, ktoré si krajský súd vyžiadal, v tomto smere odôvodnil sťaženou komunikáciou s poškodeným v súvislosti s reorganizáciou všeobecnej štátnej správy, ku ktorej objektívne od 01.10.2013 došlo.
Pokiaľ okresný prokurátor namietal, že súd prvého stupňa prijal vyhlásenie o vine, a preto nevykonal žiadne dokazovanie, a to ani týkajúce sa výroku o náhrade škody, k tomu je potrebné uviesť, že trestný proces je v súčasnej dobe v zásade kontradiktórny, čo znamená, že dokazovanie vykonávajú v prvom rade strany v konaní pred súdom prvého stupňa a až v prípade ich nečinnosti, pokiaľ je to potrebné pre spravodlivé rozhodnutie, dokazovanie vykonáva súd, pričom vychádzajúc z ust. § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásenie o vine nie je prekážkou vykonávania dokazovania ohľadom výroku o náhrade škody, a preto stranám v konaní nič nebránilo, aby vykonanie dokazovania v namietanom smere navrhli a následne aj v konaní pred súdom prvého stupňa vykonali.
Podľa názoru krajského súdu ani výška spôsobenej škody nie je na prekážku upustenia od potrestania obžalovaného z hľadiska povahy spáchaného prečinu. Obžalovaný si síce každopádne bol vedomý toho, že pokiaľ vyrúbe stromy v ochrannom pásme Pieninského národného parku bez potrebných povolení, spôsobí takýmto svojím konaním škodu, aj podľa názoru krajského súdu však len ťažko mohol predpokladať, že výrubom dvoch stromov na pozemku vo vlastníctve svojej matky s jej súhlasom spôsobí škodu v tak vysokej výške a že do výšky škody bude nevyhnutné započítať spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín. Navyše hodnotiac motív konania obžalovaného, jeho pohnútku, podľa vyjadrenia obhajoby, pričom opak v konaní zistený nebol, obžalovaný výrubom sporných stromov sledoval zabezpečenie palivového dreva pre svoju 83 ročnú matku, teda k jeho konaniu ho neviedol zištný motív obohatiť sa na úkor spoločnosti.
Aj podľa názoru krajského súdu bolo potom prejednanie veci pred súdom na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačujúce, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď od potrestania obžalovaného upustil, keďže podmienky pre takýto postup boli, aj podľa názoru krajského súdu, splnené.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.