Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-673-2013.pdf
PDF · 90.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/673/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa N. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. X., F. F. proti odporkyni Y. Q., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X., F. F., v konaní o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/75/2013-37 zo dňa 13. 08. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne mesačne sumou 180 Eur od augusta 2013, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/109/2011-86 zo dňa 20. 12. 2011 o určení príspevku na rozvedeného manžela; navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 180 Eur mesačne od 07. 06. 2011 s vyčíslením zročného výživného, povoleného splácať. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 01. 2012. V čase rozhodovania o tomto nároku bola odporkyňa na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 190,10 Eur, bývala v podnájme v byte na ul. H. XX v F. F. spolu s maloletými deťmi, na ktoré bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť výživné rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/130/2011-37 zo dňa 24. 06. 2011 spolu vo výške 240 Eur. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný v N. s príjmom 520 L. Po ukončení rodičovskej dovolenky sa dňa 11. 02. 2013 odporkyňa zamestnala v spoločnosti XAMER, s. r. o. ako asistentka konateľov spoločnosti s pracovným pomerom na dobu neurčitú, kde môže odpracovať 50 hodín a dosiahnuť príjem 150 Eur brutto. Aj keď odporkyňa tvrdila, žiadnym spôsobom nepreukázala ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, že nemá možnosť zamestnať sa na plný pracovný úväzok. Argumentovala len osobnou starostlivosťou o dve maloleté deti, ktoré však podľa názoru okresného súdu už nie sú odkázané na jej celodennú starostlivosť, keďže staršia dcéra navštevuje základnú a mladšia materskú školu. Odporkyňa má možnosť vykonávať prácu na plný pracovný úväzok, nebránia jej v tom zdravotné alebo iné vážne dôvody. Na strane navrhovateľa sa pomery nezmenili: stále má dve vyživovacie povinnosti a jeho príjem sa nezmenil. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na nezáujem navrhovateľa voči maloletým deťom a na to, že platí len výživné, stanovené súdom, táto otázka nie je predmetom v konaní o príspevku na rozvedeného manžela, resp. v konaní o jeho zrušenie. Keďže navrhovateľ pôvodne žiadal zrušiť príspevok na rozvedeného manžela od podania návrhu s nárokom na vrátenie preplatku, v priebehu konania upravil svoj návrh a súhlasil so zrušením tejto povinnosti od mesiaca august 2013 bez nároku na vrátenie preplatku. Súčasne sa ako úspešný účastník konania výslovne vzdal práva na náhradu trov konania, ktorá by mu prislúchala podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Rozsudok v celom rozsahu napadla odvolaním odporkyňa. Žiadala ho zrušiť a prikázať vec na opätovné prejednanie okresnému súdu. Prvostupňovému súdu vytkla, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie na rozhodnutie, pretože súd nezobral do úvahy, že je matkou dvoch maloletých detí, ktorým sa ona musí prispôsobiť, preto si nemôže nájsť adekvátne zamestnanie. Jej príjem vzhľadom na túto skutočnosť predstavuje len 130,62 Eur netto, dostáva výživné na maloleté deti vo výške 240 Eur a prídavky na dve maloleté deti spolu vo výške 45 Eur. Spolu s nimi žije v nájomnom byte, za ktorý platí 350 Eur mesačne. Vyjadrila pochybnosť o nezaujatosti sudkyne, pretože po vyhlásení rozsudku navrhovateľ zostal v pojednávacej miestnosti sám so sudkyňou i napriek tomu, že odporkyňa už odišla z pojednávacej miestnosti a tento postup považovala za neprimeraný, ktorý vyvolal v nej nedôveryhodnosť k celému pojednávaniu. Tiež súdu vytkla, že navrhovateľovi bolo vyhovené už na prvom pojednávaní, pričom keď sa konalo o určení príspevku na rozvedeného manžela na jej návrh, ktorý podala dňa 07. 06. 2011, prvé pojednávanie vo veci sa konalo až 20. 12. 2011 a konanie trvalo až 6 mesiacov. Zdôraznila, že navrhovateľ má určite stále veľmi dobre platené zamestnanie v N.. Inak by sám nepodal výpoveď na Slovensku v zamestnaní s príjmom okolo 1.000 Eur, keď v zahraničí má mať len 390 L.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok okresného súdu „schváliť, pretože odporkyňa je zamestnaná v realitnej kancelárii XAMER s. r. o. na dobu neurčitú od 11. 02. 2013 ako asistentka konateľov spoločnosti, má príjem, je schopná sama sa živiť. Je
na ňu vyhlásený malý konkurz (č. k. 2K 36/2011-91), ktorý sa v blízkej dobe skončí a výška príjmu do oddlženia musí byť aspoň vo výške minimálnej mzdy, t. j. 337 Eur podľa zákona. Ako príjem sa posudzuje každý príjem, ale výživné nie, preto predpokladá, že odporkyňa neuvádza pravdivé informácie o výške príjmu. Na navrhovateľa je rovnako vyhlásený malý konkurz pod č. k. 2K 8/2012, počas celej tejto doby je navrhovateľ chránený pred exekúciou a nárokmi veriteľov. V blízkej dobe malý konkurz skončí a navrhovateľ, ak mu bude umožnené, pôjde do oddlženia na tri roky, kde Okresný súd Banská Bystrica vyčísli splátky na 3 roky, ktorá skutočnosť ovplyvní jeho príjem.“
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zo zákonnej úpravy - § 72 ZR - možno vyvodiť podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nemá schopnosť sám sa živiť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, čo mu neumožňuje pokryť základné životné potreby. Súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela, umožňujúce príspevok priznať v zmysle kritérií § 75 ZR a meritórne rozhodne, ak to nie je v rozpore s dobrými mravmi a bývalí manželia sa nevedia o poskytnutí príspevku dohodnúť.
V prípade, že dôjde ku zmene pomerov, je možné pri zvážení všetkých vyššie uvedených kritérií, zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom (§ 78 ZR). K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách, podľa okolností môže ísť o subjektívne ale aj objektívne skutočnosti; ako zmenu pomerov je možné posúdiť aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi.
Po preskúmaní obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie; skutkový stav zistil úplne a správne, vyvodil z neho aj správny právny záver.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/47/2010-30 zo dňa 26. XX. 2010 právoplatným 08. 11. 2010, maloleté deti V., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX na základe rodičovskej dohody boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu V. 120 Eur a na U. 100 Eur mesačne. Súčasne sa rodičia dohodli aj ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi. Ešte za trvania manželstva odo dňa 18. 03. 2010 bola uložená navrhovateľovi povinnosť platiť odporkyni manželské výživné vo výške 236 Eur mesačne (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/41/2010-25 zo dňa 28. 04. 2010, právoplatný 09. 06. 2010) s vyčíslením zročného výživného od 18. 03. 2010 do 28. 04. 2010 vo výške 314,70 Eur, ktoré bol navrhovateľ povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Následne na návrh odporkyne Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 20C/109/2011-86 zo dňa 20. 12. 2011, právoplatným 14. 01. 2012, uložil povinnosť navrhovateľovi prispievať na výživu rozvedenej manželky 180 Eur mesačne od 07. 06. 2011 s vyčíslením zameškaného výživného od 07. 06. 2011 do 20. 12. 2011 vo výške 1.260 Eur, ktoré mu súd povolil splácať po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti, keďže odporkyňa žiadala priznať 300 Eur, bol jej návrh zamietnutý. V čase tohto rozhodovania bola odporkyňa na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur, výživné a rodinné prídavky na dve maloleté deti spolu vo výške 285 Eur. Navrhovateľov príjem v zahraničí predstavoval 520 L potom, čo na Slovensku ukončil pracovný pomer dohodou u zamestnávateľa, kde dosahoval príjem okolo 1.000 Eur. Súd prihliadol na všetky tieto skutočnosti už pri určení povinnosti navrhovateľovi platiť príspevok na rozvedeného manžela, keď konštatoval, že navrhovateľ v tomto konaní sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd vyhodnotil aj skutočnosť, že na obidvoch účastníkov bol vyhlásený osobný konkurz z dôvodu predĺženia s tým, že po vyporiadaní BSM bude plynúť obidvom trojročná lehota na oddlženie a teda budú uhrádzať dlhy len minimálnou sumou.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom (poštovými poukážkami o platbách príspevku na rozvedenú manželku, výplatnými páskami - č. l. 22, 23, 24 spisu), oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/130/2011-37 zo dňa 24. 06. 2011, potvrdením o príjme navrhovateľa zo zahraničia, oboznámením sa s pracovnou zmluvou odporkyne, odvolací súd mal za to, že okresný súd sa už vo svojom rozhodnutí riadne vyporiadal so všetkými tvrdeniami, namietanými odporkyňou v odvolaní. S týmto zdôvodnením okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a naň odkazuje. Situácia na strane obidvoch účastníkov je zmenená do takej miery, že je namieste zmena súdneho rozhodnutia o určení príspevku na rozvedeného manžela. Navrhovateľ a odporkyňa sú v súčasnosti po zamestnaní sa odporkyne približne na rovnakej príjmovej a majetkovej úrovni, pričom navrhovateľ si riadne plní vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Aj odvolací súd mal za to, že odporkyňa nie je v situácii, že by nebola schopná zabezpečiť si vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek a vzdelanie adekvátny príjem, keďže už nezabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté deti, ktoré sú staršie ako tri roky.
Odvolací súd nestotožnil s tvrdením odporkyne v odvolaní, že okresný súd vykonal len jednostranné dôkazy, ktoré vyhodnotil len v prospech navrhovateľa. Obsah spisu svedčí o opaku. Okresný súd neodmietol vykonať žiadne relevantné dôkazy (žiadne ďalšie dôkazy účastníkmi navrhnuté neboli), ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu, požadovaného ustanoveniami hmotného práva. Nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania ani k porušenia práva na spravodlivý proces (článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd - IV. ÚS 376/2000 - Ústavného súdu Českej republiky).
Tiež nemožno považovať za správne tvrdenie odporkyne v odvolaní, že zastavenie exekúcie na vymoženie výživného prebehlo nezákonným spôsobom. Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/109/2011 odvolací súd zistil, že na návrh odporkyne bola začatá exekúcia proti navrhovateľovi, ktorá bola uznesením č. k. 1Er/1238/2010-52 dňa 11. 07. 2011, právoplatného 13. 08. 2011, vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vzhľadom na skutočnosť, že v exekúcii bolo preukázané, že povinný si povinnosť, ktorá mala byť exekúciou vymožená, splnil.
Odporkyňa vo svojom odvolaní tvrdila, že navrhovateľ zostal v pojednávacej miestnosti sám so sudkyňou, ktorý postup považovala za neprimeraný a vyvolal v nej nedôveryhodnosť k celému pojednávaniu. Odvolací súd sa oboznámil s vyjadrením zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že účastníkov konania pozná len zo svojej rozhodovacej činnosti: o vyporiadanie BSM v rámci malého konkurzu, vo veci určenia príspevku na rozvedeného manžela a napokon vo veci o zrušenie povinnosti platiť príspevok na rozvedeného manžela. Nemá k nim žiadny vzťah, postup súdu porušený nebol. Toto tvrdenie odporkyne vyhodnotil odvolací súd ako odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), ale nepovažoval ho za dôvodne vznesený. I keby bolo pravdivé vyjadrenie odporkyne, že pojednávaciu miestnosť opustila skôr než navrhovateľ, nie je možné len z tejto skutočnosti vyvodiť, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), keď nie je zistené, či sa tak nestalo len pre rýchlosť odporkyne, že z vlastnej vôle nepočkala na navrhovateľa. Žiadny konkrétny vzťah sudkyne k veci ani účastníkom inak tvrdený nebol.
Okresný súd vzhľadom na dispozičný princíp a princíp oficiality, keďže ide o výlučne návrhové konanie, rešpektoval vôľu navrhovateľa a zrušil vyživovaciu povinnosť počnúc mesiacom august 2013 bez toho, aby rozhodoval o povinnosti odporkyne vrátiť preplatok na príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľovi. V tomto tiež odvolací súd nevidel pochybenie okresného súdu, i keď zásadne Občiansky súdny poriadok žiada akceptovať zmenu pomerov do takej miery, že ju prevezme do výroku svojho rozhodnutia (dátum zmeny pomerov = dátum zrušenia vyživovacej povinnosti).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potom za použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pretože dospel k záveru, že nebol dôvod na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 224 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.