Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/78/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : M-MARKET akciová spoločnosť, ul. Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 027 146, v konaní zast. advokátom JUDr. Alexandrom Filom, Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporcovi : PRISTA OIL SLOVAKIA, s.r.o., Stredná 7/3501, Komárno, IČO : 36 553 735, v konaní zast. advokátom JUDr. Árpádom Édesom, Františkánov 22, Komárno o zapl. 6.211,71 eur s prísl.

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 3.773,37 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti zaplatenia istiny v sume 2.438,34 eur, ako aj 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.788,89 eur od 4.4.2009 do zaplatenia, ako aj 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.997,92 eur od 28.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.424,89 eur od 25.7.2010 do zaplatenia z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 60 % náhrady trov konania s tým, že výška trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 40 % náhrady trov konania s tým, že výška trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 6.10.2010 návrh (žaloba č.l. 1 a 2 spisu), v ktorom žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 6.211,71 eur, ako aj

s úrokmi z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 304,25 eur od 6.5.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.6.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.7.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.8.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.9.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.10.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.11.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.12.2009 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.1.2010 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.2.2010 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.4.2010 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.5.2010 do zaplatenia,

s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 454,42 eur od 6.6.2010 do zaplatenia

a nahradil mu aj trovy konania.

V dôvodoch návrhu poukázal na to, že Nájomnou zmluvou č. 30108 zo dňa 8.12.2008 (ďalej len „Nájomná zmluva“) odporcovi prenechal do nájmu nebytové priestory skladu a administratívnych miestností spolu s ich zariadením, nachádzajúce sa v jeho areáli v Hurbanove na ul. Svätopeterská 7, na účely prevádzkovania skladovania motorových olejov, maloobchod, veľkoobchod a s tým súvisiace administratívne práce.

V súlade s bodom (10) Nájomnej zmluvy poskytoval navrhovateľ odporcovi aj služby spojené s nájmom

- elektrickú energiu, kúrenie, vodné a stočné, za ktoré mal odporca uhrádzať ich cenu podľa :

Splátkového kalendára č. 709362 zo dňa 5.12.2008, za obdobie máj až december 2009, vo forme zálohových platieb po 454,42 eur mesačne (už aj vrátane DPH), ktoré boli splatné vždy najneskôr do piateho dňa príslušného mesiaca,

Splátkového kalendára č. 710362 zo dňa 7.12.2009, za obdobie január až jún 2010, vo forme zálohových platieb po 454,42 eur mesačne (už aj vrátane DPH), ktoré boli splatné vždy najneskôr do piateho dňa príslušného mesiaca,

Podľa Splátkového kalendára č. 709362 zo dňa 5.12.2008 odporca zaplatil navrhovateľovi za mesiac máj 2009 iba časť splatnej zálohy v sume 150,17 eur a v čase podania návrhu navrhovateľovi dlhoval 304,25 eur a za mesiac jún 2009 až december 2009 (spolu 7 mesiacov) zálohy v sumách po 454,42 eur nezaplatil.

Podľa splátkového kalendára č. 710362 zo dňa 7.12.2009 za mesiace január 2010 až jún 2010 (6 mesiacov) zálohy v sumách po 454,42 eur nezaplatil.

Podľa názoru navrhovateľa vznikol odporcovi dlh v celkovej sume 6.211,71 eur, pričom zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania.

K návrhu právny zástupca navrhovateľa pripojil aj listinné dôkazy, ktorými preukazoval opodstatnenosť tvrdení, ktoré boli uvedené v návrhu.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 2.11.2010, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. -25, dňa 26.1.2011, proti ktorému však odporca podal prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu odpor s odôvodnením.

V odpore (č.l. 27 a 28 spisu) odporca potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíval ako sklad a kancelárske priestory. S nájomcom mal však uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 31.10.2007, pričom predmetné nehnuteľnosti užíval aj predtým, avšak prenajímateľom bol iný subjekt. Navrhovateľ v roku 2008 predkladal odporcovi novú nájomnú zmluvu, ktorú odporca podpísal. Následne však predložil aj Zmluvu o dodávke energií a služieb zo dňa 18.6.2008 a následne aj splátkové kalendáre, ktoré odporca odmietol podpísať z dôvodu, že navrhovateľ chcel zvýšiť výšku úhrady za dodané služby (el. energia, voda, stočné, kúrenie) skoro na štvornásobok. Odporca dovtedy platil na základe skutočnej spotreby. Táto suma bola v roku 2005 určená sumou 2.346.- Sk mesačne, v roku 2006 sumou 2.707.- Sk mesačne a v roku 2007 sumou 3.024.- Sk mesačne. Na základe navrhovateľom vyhotovených splátkových kalendárov žiadal sumu 454,42 eur mesačne, čo oproti predchádzajúcemu stavu predstavovalo až štvornásobné zvýšenie platieb za dodávky energií. Keďže skutočná spotreba odporcu predstavovala len asi štvrtinu žiadanej sumy, považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný.

Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k odporu (č.l. 37 až 39 spisu) uviedol, že v pri podaní návrhu sa odvolával iba na jednu nájomnú zmluvu - na Nájomnú zmluvu č. 30108, zo dňa 8.12.2008, podľa údajov ktorej vypočítal celý nedoplatok na službách spojených s nájmom v sume 6.211,71 eur. Uvedený nedoplatok na službách spojených s nájmom však nevznikol iba v súvislosti s jednou, ale v súvislosti až so štyrmi nájomnými zmluvami uzavretými medzi účastníkmi sporu, konkrétne išlo o Nájomnú zmluvu č. 8808 zo dňa 18.4.2008 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 30.6.2008, Nájomnú zmluvu č. 10008 zo dňa 18.4.2008, Nájomnú zmluvu č. 30108 zo dňa 8.11.2008 a Nájomnú zmluvu č. 30508 zo dňa 8.11.2008, podľa ktorých išlo o nájom nebytových priestorov celkom za obdobie od 1.5.2008 do 30.6.2010 (rozhodné obdobie). Všetky tieto nájomné zmluvy sa týkali nájmu rozličných nebytových priestorov, ktoré majú spoločné to, že sa všetky nachádzajú v jednom areáli, v Hurbanove, na Svätopeterskej ul. 7. Následne podrobne špecifikoval dôvody, predložil listinné dôkazy a na základe nich žiadal návrhu vyhovieť.

Po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov sporu na pojednávaní dňa 25.5.2011 (č.l. 95 až 98 spisu), právny zástupca navrhovateľa podal na pojednávaní dňa 11.7.2011 návrh na zmenu žaloby zo dňa 8.7.2011, v ktorom uvádzal, že v pôvodne podanom návrhu zo dňa 23.9.2010 (súdu došlo dňa 6.10.2010) a jeho úprave a upresnení („Vyjadrenie na odpor žalovaného a úprava žaloby“ zo dňa 18.3.2011), v ktorom sa domáhal titulom nedoplatku na poskytnutých službách spojených s nájmom zaplatenia sumy 6.2011,71 eur za obdobie od 1.5.2008 do 30.6.2010, dodatočne zistili, že zaplatenia tejto sumy sa v skutočnosti navrhovateľ domáhal za dlhšie obdobie, nie len od 1.5.2008, ale už od 1.1.2008, preto v tomto podaní upresnil, že rozhodným obdobím, za ktoré sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 6.2011,71 eur, je obdobie od 1.1.2008 do 30.6.2010. Za prvú časť tohto obdobia t.j. od 1.1.2008 do 30.4.2008 sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia služieb spojených s nájmom najmä s poukazom na článok V. bod 3. Nájomnej zmluvy č. 47007, podľa ktorého nedostatky za tieto služby sú splatné do 14 dní odo dňa predloženia vyúčtovania nájomcovi. Za obdobie 4 mesiacov síce odporca uhradil spolu s náhradami nájomného, formou záloh na spotrebovanú elektrickú energiu, plyn a vodné spolu 368,59 eur (aj s 19 % DPH) čo mu navrhovateľ zohľadnil, ale za toto obdobie odporca navrhovateľovi dlhuje ešte doplatok za ním spotrebovanú elektrickú energiu, plyn a vodné. Za druhú časť tohto obdobia t.j. od 1.5.2008 do 30.6.2010 sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia služieb spojených s nájmom podľa a a nasl. teda z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporcovi vzniklo na úkor navrhovateľa tým, že ako to sám navrhovateľ označil „spotreboval ním dodané služby spojené s nájmom“ t.j. za ním spotrebovanú elektrickú energiu, plyn a vodné v tomto období, za ktoré odporca neuhradil nič. Následne navrhovateľ predložil listinné dôkazy, podľa ktorých v podrobnostiach špecifikoval čo mu odporca dlhoval podľa jeho výpočtov t.j. spolu žalovanú sumu 6.211,71 eur, ktorá bola ustálená súčtom jednotlivých dielčích súm vo výške podrobne rozvedenej v predmetnej zmene petitu návrhu t.j. nezaplatený zostatok za spotrebu za rok 2008 v sume 1.788,89 eur, nezaplatený zostatok za rok 2009 v sume 2.997,92 eur a nezaplatený zostatok za prvý polrok roka 2010 v sume 1.424,89 eur. Celková spotreba elektrickej energie, plynu a vody odporcu počas rozhodného obdobia bola určovaná podľa odčítaných stavov meraní podružných meračov a aj pomerne v tej časti spotreby, ktorá mu nebola meraná podružnými meračmi.

Na základe zmeny návrhu zo dňa 8.7.2011 súd na pojednávaní dňa 11.7.2011 v súlade s ustanovením za prítomnosti účastníkov konania, zmenu návrhu, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 6.211,71 eur spolu aj s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.788,89 eur od 4.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.997,92 eur od 28.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.424,89 eur od 25.7.2010 do zaplatenia a nahradil mu aj trovy konania pripustil.

Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach a počas dokazovania trvali na tomto návrhu, ako aj na jeho dôvodoch, s poukazom na pripustenú zmenu petitu návrhu súdom.

Odporca a právny zástupca odporcu vo svojich písomných (č.l. 135 a 136 spisu) aj ústnych vyjadreniach poukázali na to, že navrhovateľ rozpočítal náklady jednotlivých nájomníkov podľa percentuálneho podielu zálohových platieb resp. podľa podielu vykurovacej plochy a podľa počtu osôb. Takýto prepočet však neodzrkadľuje skutočnú spotrebu, nakoľko navrhovateľ vychádza z určitej fiktívnej hodnoty, ktorá v praxi nemusí korešpondovať so skutočnou spotrebou. Pri stanovení spotreby nemožno vychádzať z prepočtov na základe jeho vnútorných pravidiel, ktoré určil sám, pretože by sa mala dokázať skutočná spotreba odporcu, ktorá by vychádzala z procesnoprávnej zásady objektívnej pravdy.

Počas dokazovania bol vypočutý svedok U. J., energetik navrhovateľa, ktorého navrhol vypočuť navrhovateľ a ktorý sa vyjadril k tomu, akým spôsobom navrhovateľ stanovil, vypočítal a vyúčtoval výšku nákladov energií t.j. spotreby elektrickej energie, zemného plynu, vody a vyjadril sa aj k otázkam súvisiacimi s výpočtom skutočnej spotreby odporcu v rozhodnom čase.

Uznesením Okresného súdu Komárno č.k. , zo dňa 3.2.2012 súd ustanovil do konania znalca z odboru energetika, odvetvie energetika, tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia X. I., ktorý vypracoval znalecký posudok číslo: 169/2012 a predložil ho súdu dňa 17.10.2012 (č.l. 177 až 213 spisu). Následne znalec s poukazom na námietky a vyjadrenia účastníkov konania doplnil znalecký posudok, písomnými vyjadreniami k námietkam (č.l. 232 a 233 spisu, ako aj č.l. 251 až 255 spisu), ako aj Doplnkom znaleckého posudku číslo: 18/2013, ktorý bol predložený súdu dňa 19.9.2013. Znalec bol zároveň vypočutý súdom na pojednávaní dňa 16.10.2013.

Zo záverov znaleckého posudku (č.l. 187 až 190 spisu, ako aj č.l. 299 až 303 spisu) vyplývajú jednotlivé spotreby energií nasledovne :

1.) Elektrická energia :

Hodnota spotreby elektrickej energie počas rozhodného obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2010 rozdeleného z hľadiska fakturácie na nasledovné čiastkové obdobia bola nasledovná :

kWh Sk eur

Obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 2 885 13 571,30 450,49

Obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 2 921 - 501,21

Obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 4 201 - 483,58

Hodnotu spotreby elektrickej energie znalec určil ako súčet nameranej spotreby elektrickej energie na podružnom elektromery odporcu so spotrebou vypočítanou (nemerané dodávky elektriny) podľa pomeru spotreby elektriny jednotlivých subjektov na základe nameraných spotrieb elektriny na podružných elektromeroch.

Spotreba elektrického prúdu odporcom podľa obdobných pravidiel a zásad, ako vyplýva z o energetike a ostatných vykonávacích predpisov ohľadne neoprávneného odberu elektriny, stanovil tak, akoby šlo o neoprávnený odber elektriny. V takomto prípade by bola spotreba nasledovná :

Obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 kWh Sk eur

Meraná spotreba elektriny 2 818 13 244,60 439,64

Nemeraná spotreba elektriny 71 186 172 817,52 5 736,49

Spolu 74 004 186 062,12 6 176,13

Obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 kWh eur

Meraná spotreba elektriny 2 921 501,21

Nemeraná spotreba elektriny 70 991 4 784,30

Spolu 73 912 5 285,51

Obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 kWh eur

Meraná spotreba elektriny 2 247 258,63

Nemeraná spotreba elektriny 35 204 2 202,17

Spolu 37 451 2 460,80

2.) Zemný plyn :

Hodnota zemného plynu počas rozhodného obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2010 rozdeleného z hľadiska fakturácie na nasledovné čiastkové obdobia bola nasledovná :

eur

Obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 930,44

Obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 0,00

Obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 1 153,22

Spôsob určenia hodnoty zemného plynu počas rozhodného obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2010 bol nasledovný :

Od fakturačného meradla - plynomeru SPP znalec odpočítal spotrebu podružných plynomerov (T. s.r.o., J. s.r.o., Z. W. s.r.o.) a rozdiel spotreby rozpočítal medzi subjekty, ktoré odoberali tepelnú energiu vyrobenú z kotolne a to pomerom podlahovej plochy jednotlivých odberateľov k rozdielu spotreby zemného plynu.

3.) Voda

Znalec konštatoval, že navrhovateľ náklady na dodávku vody predložil len ako spotrebu elektrickej energie, ktorá bola vyúčtovaná odberateľom vody a teda aj odporcovi v položke elektrická energia nemeraná. Iné náklady mu navrhovateľ nepredložil a preto znalec nemal čo vyčísľovať.

V prípade, že navrhovateľ okrem elektriny nevynaložil ostatné oprávnené náklady súvisiace s dodávkou vody a užívania kanalizácie počas rozhodného obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2010, nemal odporcovi účtovať žiadne náklady.

Užívanie kanalizácie navrhovateľa vnútri areálu aj so žumpou počas rozhodného obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2010 mohol navrhovateľ tiež rozpočítať medzi odberateľov, ktorý využívali kanalizáciu navrhovateľa, ale len v tom prípade, ak mu vznikli oprávnené náklady súvisiace so zabezpečení prevádzky kanalizácie (napríklad vyvezenie žumpy).

Navrhovateľ znalcovi nepredložil žiadne podklady týkajúce sa nákladov na prevádzkovanie kanalizácie a preto znalec ani v tomto prípade nemal čo vyčísľovať.

Spotrebu vody a nákladov za užívanie kanalizácie odporcom podľa obdobných pravidiel a zásad, ako vyplýva zo o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, resp. jeho vykonávacie predpisy, tak akoby šlo o neoprávnený odber vody a neoprávnené užívanie kanalizácie :

množstvo odobratej vody v m3 cena za vodu

Obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 60 m3 58,25 eur

Obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 60 m3 58,25 eur

Obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 30 m3 29,13 eur

Spotreba stočného

množstvo odvedenej vody v m3 cena za stočné

Obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 60 m3 41,83 eur

Obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 60 m3 43,91 eur

Obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 30 m3 23,06 eur

Ku znaleckému posudku znalec pri svojej výpovedi pred súdom uviedol na spresnenie svojich tvrdení, že fakturačné obdobie SPP a.s. nie je kalendárnym obdobím a preto mohlo dochádzať k určitým nepresnostiam. V predmetnom spore, v roku 2009 SPP, a.s. vyfakturovalo menšie množstvo odoberaného zemného plynu, ako je súčet podružných plynomerov. Tvrdenia navrhovateľa nemôžu byť objektívne, pretože ide len o jeho tvrdenia, ktoré neboli potvrdené dodávateľom. Odchýlka v roku 2009 mala však dopad na odchýlky v roku 2008, ako aj v roku 2010 v tom, že v týchto dvoch obdobiach došlo k zvýšeniu nemeranej spotreby.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.11.2013 zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 27.11.2013 taktiež zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Podľa účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Po vykonanom dokazovaní, teda po výsluchu účastníkov konania resp. ich právnych zástupcov, vyššie uvedených svedkov, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými a oboznámenými v rámci dokazovania počas celého konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo, ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa (ďalej len ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Na základe vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na základe ich výkladu je možné ustáliť, kto je nositeľom práv a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý mohol byť uzatvorený medzi subjektmi obchodného vzťahu. Na zistenie uvádzaných skutočností je potrebné ozrejmiť okolnosti uzatvárania zmluvy, ako aj to, kto uzatváral zmluvu a v akom rozsahu mal oprávnenie zmluvu uzatvárať, resp. koho vlastne jeho konanie s poukazom aj na obsah právneho úkonu zaväzovalo. Skúmanie týchto skutočností resp. okolností v spoločnom kontexte je potrebné aj z dôvodu, že sami o sebe nemôžu potom spôsobiť (ne)vymáhateľnosť pohľadávky, zánik záväzku, prípadne neplatnosť zmluvy, ak nemožno nielen z označenia účastníkov, ale aj z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom podľa a nasl. a a nasl. zistiť, kto bol vlastne účastníkom zmluvy, kto bol nositeľom práv a povinností z predmetného právneho vzťahu. Potom je nutné prihliadnuť na všetky zistené skutkové okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy. V danom prípade je to o to ťažšie, že neexistuje písomná dohoda t.j. platne uzavretá zmluva, ktorá by jasnejšie preukazovala, kto, kedy a aký právny úkon uzatvoril, na základe ktorého mohol vzniknúť predmetný obchodnoprávny vzťah.

Všeobecná úprava právnych úkonov je obsiahnutá v . obsahuje len niekoľko málo doplnkov, ktoré sú významné v obchodných vzťahoch. Zaoberá sa predovšetkým otázkou, ako vykladať prejav vôle. Rozhodujúcim kritériom je úmysel konajúcej osoby. To platí, ak takýto úmysel bol alebo musel byť známy strane, ktorej bol prejav vôle určený.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

Podľa v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa v znení neskorších predpisov nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa v znení neskorších predpisov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa v znení neskorších predpisov je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa v znení neskorších predpisov je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Vznik zmluvy je všeobecne upravený v ( a nasl.). upravuje len niekoľko málo odchýlok a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom zjednodušiť a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch.

V rámci dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca boli účastníkmi právneho vzťahu, kde na jednej strane navrhovateľ bol vlastníkom nebytových priestorov, v ktorých sa nachádza prenajatý nebytový priestor a odporca ho v zmysle nájomnej zmluvy prenajímal. Z výsledkov dokazovania je evidentné a nesporné aj to, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení okrem iného došlo aj k dohode o cene nájmu a teda aj k platne uzatvorenej nájomnej zmluve a to v období od 1.11.2007 do 30.4.2008, kedy bola riadne uzatvorená a platná Nájomná zmluva č. 47007, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 31.10.2007 (č.l. 59 až 64 spisu). V nej došlo aj k dohode o tzv. „službách“, ktoré boli „zabezpečené alebo poskytnuté v súvislosti s užívaním prenajatých priestorov“ (č.l. 60 spisu). V ďalšom žalovanom období t.j. od 1.5.2008 do 30.6.2010 bola riadne uzatvorená a platná Nájomná zmluva č. 30108, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 8.12.2008 (č.l. 3 až 6 spisu) a ktorá bola dojednaná už na dobu neurčitú so začiatkom jej trvania od 1.1.2009. Táto zmluva však upravovala dodávku energií a služieb inak a to tak, že tie energie a služby ktoré poskytoval resp. zabezpečoval navrhovateľ, mali byť uhradené na základe osobitnej dohody o dodávke energií a služieb, ktorá mala byť uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom do jedného mesiaca odo dňa uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bod (10) Nájomnej zmluvy č. 30108 (č.l. 5 spisu). Takáto tzv. osobitná dohoda však nebola uzatvorená z dôvodu nesúhlasu odporcu s výškou splátok, ktoré žiadal navrhovateľ splácať v súvislosti s mesačnými zálohovými platbami určenými v tzv. Splátkovom kalendári (č.l. 8 až 11 spisu). Nakoľko k takémuto osobitnému dojednaniu medzi účastníkmi sporu nedošlo, pričom k odberom energií zo strany navrhovateľa došlo, na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa názoru súdu je nesporné, že nájom aj v období od 1.5.2008 do 30.6.2010 trval, pretože ho nepopieral ani odporca a bez väčších ťažkostí to bolo možné jednoznačne určiť aj podľa predloženej Nájomnej zmluvy č. 30108. Na základe uvedeného je tiež nesporné, že nakoľko boli odporcovi poskytované aj energie a služby, mohol majetkový prospech z tohto získať jedine odporca a to plnením z neplatného právneho úkonu (pre absenciu dohody o cene resp. splátkach, splátkovom kalendári). Preto má odporca povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie. V danom prípade ide o výkony resp. dodávky energií a služieb spojených s nájmom, ktoré však nie je možné vydať, preto v zmysle zákonných úprav prichádza do úvahy len poskytnutie peňažnej náhrady. Nakoľko nastala situácia, že vrátenie toho čo sa nadobudlo nie je inak možné, vzhľadom na túto nemožnosť pripadá v úvahu len peňažné plnenie. Medzi účastníkmi sporu však zostalo sporné, aká je jeho skutočná výška. Súd preto ustanovil do konania znalca, práve z dôvodu, aby jednoznačne stanovil skutočnú výšku peňažného plnenia, z ktorého za predmetné obdobie odporca preukázateľne nezaplatil nič. Túto výšku t.j. cenu plnení, súd určil na základe výsledkov znaleckého dokazovania, ktorého výsledky boli stanovené za celé navrhovateľom žalované obdobie t.j. od 1.1.2008 do 30.6.2010. Znalec v znaleckom posudku a jeho doplnení ustálil úplne iné výsledné sumy, ako si ich navrhovateľ uplatnil v návrhu a preto ich súd vo svojom rozhodnutí musel upraviť s poukazom na to, že výsledky znaleckého dokazovania považoval za rozhodujúce pre ustálenie výšky náhrady bezdôvodného obohatenia odporcu, ktoré vzniklo tým, že nezaplatil odporcovi cenu energií a služieb, ktoré mu navrhovateľ zabezpečil.

Na základe záverov znalca súd určil výšku bezdôvodného obohatenia nasledovne :

· V časti skutočnej spotreby elektrickej energie za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 v sume 450,49 eur, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 501,21 eur a za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 v sume 483,58 eur t.j. spolu v sume 1.435,28 eur. V tejto súvislosti je nutné toto konštatovanie doplniť, že podľa názoru súdu u odporcu nemožno hovoriť o iných odberoch či už „neoprávnených odberoch elektriny“ v klasickom ponímaní, pretože takéto neoprávnené odbery počas dokazovania v skutočnosti zistené neboli a taktiež o takýchto odberoch predložené, ani označené, ale ani vykonané žiadne dôkazy neboli a súd taktiež k takýmto zisteniam nedospel. Preto za podklad pri určení bezdôvodného obohatenia pri elektrickej energii bolo možné použiť iba údaje o meranej spotrebe, ktoré boli jednoznačne preukázané a správne určené. V znaleckom posudku ide taktiež iba o možnú konštrukciu, ktorú pre potreby konania znalec načrtol. Znalcom uvádzané ustanovenie o energetike je však v čase rozhodovania súdu už neúčinné a nepoužiteľné.

· V časti skutočnej spotreby zemného plynu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 v sume 930,44 eur, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 0.- eur a za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 v sume 1.153,22 eur t.j. spolu v sume 2.083,66 eur. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na vyjadrenie znalca o tom, že v roku 2009 SPP, a.s., vyfakturovalo menšie množstvo odoberaného zemného plynu, ako je súčet podružných plynomerov. Odchýlka v roku 2009 mala však dopad na odchýlky v roku 2008, ako aj v roku 2010 v tom, že v týchto dvoch obdobiach došlo k zvýšeniu nemeranej spotreby.

· V časti skutočného odberu vody za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 v sume 58,25 eur, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 58,25 eur, za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 v sume 29,13 eur t.j. spolu v sume 145,63 eur a spotreba stočného za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 v sume 41,83 eur, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 43,91 eur a za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 v sume 23,06 eur t.j. spolu v sume 108,80 eur.

Podľa vyššie uvedených tvrdení a záverov súd ustálil hodnotu peňažného plnenia, ktoré je povinný odporca zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi, celkovou sumou 3.773,37 eur. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny súd považoval návrh za nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Keďže sa odporca v princípe do omeškania nemohol dostať, pretože až rozhodnutím súdu, ktoré vychádzalo aj zo záverov znaleckého dokazovania, vykonaného neskôr, ako bola žaloba podaná, sa ustálil jeho dlh, bol súd toho názoru, že aj úroky z omeškania v čase podania návrhu na súd neboli správne ustálené, vyčíslené a dôvodne uplatnené. Preto súd aj v tejto časti, uplatnených úrokov z omeškania, návrh navrhovateľa zamietol. Úroky z omeškania boli uplatnené úplne odlišne od údajov, ktoré boli ustálené na základe výsledkov znaleckého dokazovania a konečného záveru a názoru súdu.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a a pomerne rozdelil náhradu trov konania podľa miery úspechu toho, ktorého účastníka v spore. Presnú výšku priznanej náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli samostatným uznesením, až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa a Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.