Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-190-2013.pdf
PDF · 92.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/190/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľky F. M.G., H.. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, A. Ž., t.č. bytom D. XX, O., proti odporcovi Š. M.G., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, A. Ž., t.č. M. XXXX, XXX XX O., Č. H., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom O. M., A.. XX.X.XXXX a Š. M., A.. X.X.XXXX, na čas po rozvode, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky F. M.G., H.. W., A.. XX.XX.XXXX a odporcu Š. M., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku 1, ročník XXXX, na strane 182, pod poradovým číslom 1, rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloletú O. M., nar. XX.X.XXXX a maloletého Š. M., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok vo výške 66,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa 3.2.2007 v P.h z dôvodu, že manželstvo si už neplní svoju funkciu, manželia žijú niekoľko rokov oddelenie a navrhovateľka má s novým životným partnerom dieťa.
V návrhu uviedla, že pred sobášom sa poznali dlhšiu dobu. Manželstvo uzavreli z dôvodu neplánovaného tehotenstva a predsudkom ľudí na malej dedine, kde po sobáši bývali u rodičov odporcu. Spočiatku manželstvo plnilo svoju úlohu, problémy nastali pred narodením druhého dieťaťa. Manžel stratil záujem o deti, o rodinu sa nestaral, v popredí jeho záujmu bol alkohol, hracie automaty a fyzické násilie. Už viac ako tri roky manželia nežijú v spoločnej domácnosti a po celé toto obdobie odporca neprejavil o
deti záujem. Neprispieva na výživu. V súčasnosti sa navrhovateľka stará o tri deti, dve pochádzajúce zo vzťahu s odporcom a jedno H. M., A.. XX.X.XXXX, ktorý pochádza z terajšieho vzťahu s H. S., A..X.X.XXXX.
Odporca sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013, v ktorom stručne uviedol : „S rozvodom súhlasím a nemám voči tomu žiadne námietky“.
Na pojednávania dňa 2.10.2013 a 18.12.2013 sa navrhovateľka ani odporca bez ospravedlnenia nedostavili. Obom boli predvolania na pojednávania doručené riadne a včas. V súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. sú prejednal a rozhodol vo veci bez ich prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.2.2007 v P.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti O. M.Á., A.. XX.X.XXXX a Š. M., A.. X.X.XXXX. Otcovstvo k tretiemu dieťaťu Rolandovi Hančikovskému, nar. 10.5.2010 bolo právoplatne zapreté rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/308/2012 zo dňa 25.3.2013. Posledné spoločne bydlisko manželov bolo na adrese I. XXX/XX, A. Ž., okr. S..
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 15P/9/2011 zo dňa 27.2.2012, právoplatným dňa 29.3.2012 súd zveril maloletú O. M., A..XX.X.XXXX a maloletého Š. M., A.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu oboch detí sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 14.12.2010. Dlžné výživné za obdobie od 14.12.2010 do 27.2.2012 vo výške 758,20 € bol otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 1.10.2013 bolo zistené, že matka žije spolu so svojimi troma deťmi a druhom H. S. v nájomnom 2-izbovom byte v O.Š.. Toho času je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, finančne jej pomáha priateľova matka. Keďže otec na výživu detí neprispieva, podala na príslušný ÚPSVaR žiadosť o vyplácanie náhradného výživného. Navrhovateľka sa vyjadrila aj k úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhla zveriť deti do svojej starostlivosti a zo strany odporcu určiť výživné.
Zo mzdového listu odporcu súd zistil, že menovaný dlhodobo pracuje v Č. H. F. M..F..H. - personálna agentúra so sídlom O. XXX, O. Q.. V období od 1.1.2012 do 31.12.2012 mal odporca čistý priemerný mesačný príjem 11.429,83 Kč ( korún českých ). Za obdobie od 1.1.2013 do 1.9.2013 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 11.465,33 Kč.
Podľa kurzu NBS dňa 18.12.2013, t.j. v deň vyhlásenia tohto rozsudku, 1 EUR = 27,73 CZK.
Z nájomnej zmluvy, kde na strane prenajímateľov vystupujú D. a T. N. a na strane nájomcov Š. M. a D. F., predloženej odporcom súd zistil výšku nájomného, ktorá činí 9.000 Kč, ktorú sú povinní nájomcovia hradiť vždy do 25.dňa v mesiaci vopred. Predložená kópia zmluvy nebola opatrená podpismi nájomcov.
Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich funkcií niekoľko rokov. Manželia žijú oddelene, spoločne nehospodária ani sa spoločne nepodieľajú na výchove detí od r. 2008. Navrhovateľka spolu s dvoma deťmi pochádzajúcimi z manželstva, s druhom a ich spoločným dieťaťom žijú na X., zatiaľ čo odporca žije a pracuje dlhodobo na území Č. H.. Bolo preukázané, že manželstvo je už len formálnym zväzkom. Odporca sa k hlavnej príčine rozvratu manželstva konkrétne nevyjadril, len všeobecne konštatoval svoj súhlas s návrhom na rozvod. Vychádzajúc z obsahu návrhu a vyjadrenia odporcu, že nemá voči návrhu žiadne námietky, možno uzatvoriť, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva bola strata záujmu odporcu o rodinu, uprednostňovanie alkoholu a hracích automatov.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Maloleté deti žijú niekoľko rokov v usporiadanej, harmonickej rodine, ktorú matka vytvorila spolu so súčasným druhom, teda rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná zastupovať a spravovať ich majetok. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po rozchode rodičov deti zostali vo výlučnej starostlivosti matky. Šetrením neboli v jej výchove zistené žiadne nedostatky.
Výšku výživného súd ponechal na úrovni 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí 27,13 €, pretože od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane rodičov alebo maloletých detí.
Podľa Položky 7 písm a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení ( ďalej len „Zákona o súdnych poplatkoch“ ), súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva je 66 €.
Podľa §2 ods.2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/190/2013-15 zo dňa 13.8.2013 oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd uložil odporcovi povinnosť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66 € , na účet Okresného súdu Trebišov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.