Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-619-2013.pdf
PDF · 64.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/619/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: U. K., nar. XX. X. XXXX, bytom U., P. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom U., T. XXXX/XX proti odporcovi: L. K., nar. X. X. XXXX, bytom U., P. XXXX/XX, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - vrátenie súdneho poplatku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 9C/109/2010-365 zo dňa 16. 10. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 2. 9. 2013, ktorým žiadal rozhodnúť o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 603,50 Eur. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom uviedol, že na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku nie je zákonný dôvod.
Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nezákonné a z obsahu jeho odvolania vyplynulo, že ho navrhuje zrušiť. Podľa jeho názoru nezákonným zásahom okresného súdu do právoplatného osvedčenia o dedičstve a rozhodnutím nižšej sumy ako výplatku za jeho podiel v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mu vznikol preplatok súdneho poplatku a tento by mal súd vrátiť. Ďalej uviedol, že svojou žiadosťou zo dňa 2. 9. 2013 chcel len upozorniť súd, aby rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie prvostupňového súdu navyše považuje za nepreskúmateľné. V dôvodoch odvolania ďalej citoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p., resp. § 7 ods. 9 a § 11 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb..
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie prvostupňového súdu s poukazom na ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
V danom prípade z predloženého spisového materiálu, ako aj napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 30. 4. 2010 navrhovateľ podal návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom spoluvlastníctvo žiadal zrušiť, nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva odporcovi a jemu za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu vyplatiť sumu 19 997,50 Eur, resp. ako ďalší nárok žiadal zaplatiť sumu 4 160,- Eur za neoprávnené užívanie jeho podielu odporcom. Na výzvu súdu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 1 449,- Eur (vyrubený podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov). Prvostupňový súd vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 2. 2013 tak, že spoluvlastníctvo zrušil, nehnuteľnosti v celosti prikázal do vlastníctva odporcu, ktorého zároveň zaviazal zaplatiť na vyrovnanie podielu navrhovateľovi sumu 9 950,- Eur (výrok, ktorým sa domáhal ostatných nárokov za užívanie jeho podielu, ktorý bol zamietnutý, bol odvolacím súdom zrušený). Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Dňa 2. 9. 2013 navrhovateľ doručil prvostupňovému súdu žiadosť o vydanie rozhodnutia, v ktorom by Daňovému úradu Martin bolo prikázané vrátiť mu sumu 603,50 Eur. Po výzve na upresnenie nároku uviedol, že žiada o vrátenie súdneho poplatku vo výške 603,50 Eur ako preplatku vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Dôvodom vrátenia zaplateného súdneho poplatku mala byť skutočnosť, že za vyporiadanie svojho podielu požadoval náhradu vo výške 19 997,- Eur, avšak súd rozhodol o náhrade vo výške 9 950,- Eur. Uvedený rozdiel predstavuje nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku z nepriznanej sumy. Pri vrátení preplatku mal súd postupovať v zmysle § 11 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.
Vzhľadom na takto zistené dôvody podaného návrhu navrhovateľa má odvolací súd za to, že postup prvostupňového súdu bol správny. V zmysle § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. je základom poplatku pri percentnej sadzbe v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva cena podielu žiadaného navrhovateľom. § 11 zákona o súdnych poplatkoch obsahuje ustanovenia, v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa poplatok vracia, prípadne jeho časť. Tak ako to vo svojom odôvodnení konštatoval prvostupňový súd, v danom prípade súdu nevznikla povinnosť vrátiť „preplatok“ zaplateného súdneho poplatku. Je zrejmé, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok v zmysle ním podaného návrhu percentuálne sadzbou z konkrétne uvedených súm, ktoré v konaní žiadal priznať. Pokiaľ jeho nároku do celej ním požadovanej výšky vyhovené nebolo (súd mu nepriznal ním požadované celé plnenie), ale v prípade vyporiadania spoluvlastníctva určil inú sumu na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu (jeho hodnoty) v nižšej výške, ako to žiadal navrhovateľ, v tomto prípade sa súdny poplatok, resp. jeho časť nevracia. Nevyplýva to zo žiadnych ustanovení zákona č. 71/1992 Zb.. Tak ako na to správne poukázal aj prvostupňový súd, zaplatený súdny poplatok v prípade úspechu navrhovateľa môže predstavovať jeho trovy vzniknuté v súvislosti s konaním, o čom však bude rozhodovať súd pri rozhodovaní o trovách celého konania.
Pretože rozhodnutie prvostupňového súdu bolo správne, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil.
V odvolaní neuviedol navrhovateľ žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa už neoboznámil prvostupňový súd, resp. ktoré by iným spôsobom mohol vyhodnotiť odvolací súd oproti záverom prvostupňového súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.