Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-55-2023.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/55/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľa: E. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E. XX/XX, XXX XX R., toho času bytom: W. U. XXX/XX, XXX XX J., proti manželke: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E. XX/XX, XXX XX R., o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10C/1/2023-29 zo dňa 17.02.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Manželke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal, aby súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 22.4.2022, č.k. 16C/34/2022-26. Návrh odôvodnil tým, že súd mu uznesením uložil, aby nevstupoval do trojizbového nájomného bytu č. XX/X, ktorý sa nachádza v bytovom dome č. XX/XX na parcele č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. W., ktorého vlastníkom je obec R., zakázal mu priblížiť sa k manželke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania, správneho konania, priestupkového alebo civilného konania, na ktoré bude manželka predvolaná, alebo sa dostaví na základe predchádzajúcej výzvy, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie jej riadnej účasti na týchto úkonoch, priznal manželke nárok na náhradu trov konania a jeho poučil, že môže podať žalobu proti manželke o navrátenie nárokov do pôvodného stavu, ktorej následkom bude zrušenie neodkladného opatrenia, ak bude žaloba úspešná, pretože dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia pominuli. Uvedený obecný byt im bol pridelený v auguste 2009, následne sa im v roku XXXX narodila dcéra F., v roku XXXX uzavreli manželstvo a v roku XXXX sa im narodil syn J. E.. Okrem iného uviedol, že on sa manželke nikdy nevyhrážal zabitím a nebol agresívny. Nariadené neodkladné opatrenie je nezákonné, pretože v ňom nie je uvedená správna výmera bytu a nevzťahuje sa na parc. č. XXX/XX, ktorá podľa nájomnej zmluvy k bytu prislúcha. Z uvedeného dôvodu má bez porušenia zákazu priblíženie aj prístup k záhradnému domčeku, v ktorom má osobné veci, čo keď manželka zistila, dala vymeniť zámky, čím vykonala neoprávnený zásah do jeho práv. Tvrdil, že manželka v byte s deťmi takmer nebýva, čo vyplýva z toho, že v byte po nociach nesvieti, a aj z videí dcéry, ktoré pridáva na sociálnej sieti. Byt používa ako sklad, robí tam párty, vodí si tam návštevy, ktoré poškodzujú jeho majetok, preto podal na súd návrh na zákaz nakladania s týmto majetkom. Manželka sa dňa 4.10.2022 priamo počas konania sp. zn. 24P/121/2022 vo veci rozvodu vyjadrila, že sa z bytu odsťahuje, ak by bolo neodkladné opatrenie zrušené, čím potvrdila, že má kam ísť a chce sa odsťahovať. Neodkladné opatrenie v časti zákazu priblíženia ho obmedzuje v slobode pohybu, pričom nikdy nemal v úmysle manželke ublížiť; urobil tak iba raz v stave enormného psychického vypätia, kedy bol vyprovokovaný ňou a posmeškami a prevalením jej nevery, ale pre pokoj je ochotný sa zriecť tejto časti návrhu a nepribližovať sa k nej. Keďže trestné konanie bolo zastavené a tvrdenia manželky o
nebezpečnom vyhrážaní sa ukázali ako nepravdivé, odpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, navrhuje, aby ho súd zrušil.
2. Manželka vo vyjadrení k návrhu nesúhlasila s tvrdením, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy vydané a že dôvody na jeho vydanie pominuli, práve naopak - naďalej pretrvávajú, pričom aj zo samotného návrhu vyplýva, že navrhovateľ voči nej prechováva zášť a nenávisť, a preto sa naďalej odôvodnene obáva o svoje zdravie. S navrhovateľom žili v bytovke, do ktorej má on zákaz vstupu, a ich vzťahy boli dobré, čo sa však už zmenilo, pretože sú v rozvodom konaní, ktoré nie je ukončené z dôvodov na strane navrhovateľa. Jeho osočovanie v návrhu preukazuje, že sa so vzniknutou situáciou nevyrovnal, a preto je dôvodná obava, že v prípade zrušenia neodkladného opatrenia by jej mohla byť spôsobená ujma na zdraví, mohlo by prísť k fyzickým alebo psychickým útokom na ňu alebo na deti. Hoci konanie navrhovateľa nebolo vyhodnotené ako trestný čin, jeho vyjadrenie, že jej doláme nohy, a aj to, že eviduje, že v byte sa po nociach nesvieti, čo naznačuje, že obchádza po nociach bytovku jej nepridalo na pocitoch a obavách. Namietala, že to, že v byte sa v noci nesvieti, je prirodzené a nevie o tom, že by navrhovateľovi vznikala škoda. Uviedla, že ona a deti nemajú zatiaľ kam ísť, pretože by musela z bytu odísť. Návrh navrhla zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 334, § 325 ods. 1 a § 339 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Po oboznámení sa s návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Hoci konanie navrhovateľa, pre ktoré podala jeho manželka trestné oznámenie, nevykazovalo znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ale „len“ znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bolo navrhovateľovi uložené pokarhanie, ide o nežiadúce a spoločensky nebezpečné konanie, ktoré odôvodňuje pretrvávajúcu potrebu úpravy pomerov účastníkov konania nariadeným neodkladným opatrením najmä za stavu, že účastníci konania nie sú doposiaľ právoplatne rozvedení. Navrhovateľ sa preukázateľne vyhrážal manželke ujmou na zdraví, za čo bol aj postihnutý a pretože tieto vyhrážky podľa policajného orgánu a aj podľa súdu súviseli s vypätou situáciou v súvislosti s ich manželskými problémami a rozvodom, s ktorým sa navrhovateľ preukázateľne doposiaľ nevyrovnal, nie sú podľa súdu k času rozhodovania o tomto návrhu navrhovateľa splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia. Konanie o rozvod manželstva účastníkov konania nie je skončené, pričom manželka s deťmi v byte stále býva a až pre prípad rozvodu, s ktorým však navrhovateľ nesúhlasí, pripustila, že sa z bytu odsťahuje, a preto nie je vylúčené, že by v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľa prišlo za tejto situácie k takému protispoločenskému konaniu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo jeho podozrenie z násilia. Z uvedeného dôvodu tu je podľa súdu naďalej potreba úpravy pomerov účastníkov konania nariadeným neodkladným opatrením a pretože súd nezistil, že by boli podľa § 334 CSP splnené zákonné dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia, návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľovi nič nebráni podať na súd žalobu vo veci samej tak, ako bol už inštruovaný súdom, v uznesení, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že hoci manželka bola v konaní úspešná, žiadne trovy jej nevznikli, a z toho dôvodu jej ich náhradu nepriznal. V poučení súd uviedol, že proti uzneseniu je odvolanie prípustné.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal jeho nesprávnosť a žiadal jeho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávnosť postupu súdu v súvislosti so samotným nariadením neodkladného opatrenia a žiadal aj to, aby boli upravené pomery, za ktorých si môže z bytu odniesť jeho osobné veci a veci, ktoré nie sú predmetom spoločného vlastníctva.
6. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasiac s tvrdeniami navrhovateľa napadnuté uznesenie navrhla ako vecne správne potvrdiť.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. V tomto prípade ide o uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, pričom odvolací súd urobil záver, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým by súd návrhu vyhovel a zrušil by neodkladné opatrenie podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP. Odvolanie teda nie je prípustné proti uzneseniu súdu, ktorým bol návrh na naradenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Je zrejmé, že ak by zákonodarca mienil upraviť prípustnosť odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu týkajúceho sa návrhu vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, bol by ho zaradil pod ustanovenie § 357 písm. e) CSP s formuláciou vo všeobecnom znení „o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1“, a nie v znení, aké je citované vyššie v bode 9. pod písm. e), t. j. len o zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP.
12. Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým CSP v ustanovení § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je. V danom prípade bol uznesením súdu návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Podľa § 357 písm. e) CSP je možné podať odvolanie len voči uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP. S ohľadom na zákonné znenie procesného predpisu súd prvej inštancie dal nesprávne poučenie o možnosti podať voči jeho rozhodnutiu opravný prostriedok. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, podľa ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Vychádzajúc z toho, že v tejto veci odvolanie jednoznačne prípustné nie je, odvolací súd urobil záver, že žalobca podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, a tak podľa § 386 písm. c) CSP jeho odvolanie bez vecného prejednania odmietol.
13. V odvolacom konaní navrhovateľ v dôsledku odmietnutia odvolania nebol úspešný, pričom odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za jeho neúspech, a tak by nárok na náhradu trov odvolacieho konania patril protistrane. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnej manželke nepriznal z dôvodu, že jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).