Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-110-2013.pdf
PDF · 140.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO 35 925 922, zast. Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanej: S. E., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX, XXX XX Y., o zaplatenie 421,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.02.2013 domáhal voči žalovanej vydania rozhodnutia ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 421,88 eur s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 19.12.2011 uzavrel žalobca so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 811 09 Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená pohľadávka s príslušenstvom a právami s ňou spojenými voči žalovanému zo zmluvy „Kreditná karta“ medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej aj zmluva). Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 497,91 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 461,86 Eur. Príslušenstvo pohľadávky je ďalej tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 427,80 Eur od 16.12.2011 do zaplatenia vypočítaný podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom k prvému dňu omeškania. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.4.2012, Dohodu o uznaní dlhu č. 5953837072 (ďalej aj dohoda), v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 474,61 Eur, pozostávajúci z nesplatenej Istiny úveru vo výške 427,80 Eur a zo zmluvných pokút, poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody (ďalej aj ako Záväzok). Žalovaný sa zaviazal splatiť uznaný Záväzok v 9. mesačných splátkach vo výške 52,73 Eur, splatných v termínoch určených v dohode. Žalovaný však k dnešnému dňu uhradil dňa 21.06.2012 52,73 Eur, na základe čoho predstavuje nesplatená časť Záväzku sumu 421,88 Eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátky Záväzku o tri mesiace a viac, stali sa podľa článku 4.1 Dohody splatnými všetky záväzky žalovaného, ktoré sa podľa Dohody mali stať splatnými v budúcnosti a žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 4.1 Dohody, t.j. na zmluvnú pokutu 0,065% z nesplatenej Istiny úveru za každý deň omeškania, t.j. zo sumy 375,07 Eur od 24.09.2012 (91. deň omeškania sa žalovaného s úhradou splátky istiny Záväzku) do zaplatenia. Ako príslušenstvo si žalobca ďalej uplatňuje úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je určená tak, aby
spolu so zmluvnou pokutou podľa článku 4.1 Dohody nepresahovala trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995, t.j. 1,7750 % ročne od 24.9.2012 do zaplatenia, a ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia výšku poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zo zmluvy “Kreditná karta“ (výška poskytnutého úveru bola 497,91 Eur), odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy, sa uplatňuje len 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 375,07 Eur do zaplatenia.
Žalovaná vo veci žalobu ako takú nerozporovala.
Do konania na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré následne z konania vystúpilo.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to žiadosťou o aktiváciu kreditnej platobnej karty z 10.07.2008, prehľadom transakcii, výzvou zo dňa 23.08.2012, oznámením o postúpení zo dňa 23.08.2012, zmluvou o postúpení, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadrením žalobcu zo dňa 01.102.013, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Z doplnenia návrhu zo strany navrhovateľa vyplýva, že odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť úver vo výške 995,82 € (30 000 Sk) v mesačných splátkach vo výške 33,19 € (1000 Sk). Z výpisu z účtu vyplývajú debetné položky (čerpanie odporcom) vo výške 37 490,55,-Sk a kreditné položky vo výške 21 076,00,- Sk. Rozdiel tvorí neuhradená suma pohľadávky. Nárok na vyrubenie poplatkov vyplýva z OP čl. VI. bod 35. Tieto vyplývajú z výpisu z účtu. Podľa Čl. VI., bod 35. ....„Poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch Banky“....Podľa Čl. VI., bod 36. ...“ Cenník sa považuje za súčasť Zmluvy. Banka je oprávnená jednostranne meniť Cenník s účinnosťou od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, čo bola Klientovi zmena Cenníka písomne oznámená“....Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 bola na navrhovateľa právnym predchodcom postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi zo zmluvy o úvere vo výške 641,63 € s príslušenstvom. Pohľadávka navrhovateľa vo výške 641,63 € s príslušenstvom bola vyčíslená ku dňu 15.12.2011, preto sa v petite návrhu uplatňuje úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru od daného dátumu. Právny predchodca však vypovedala zmluvu s odporcom dňa 02.09.2008, vtedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy 641,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 484,45 € od 16.12.2011 až do dňa zaplatenia. Uviedol, že žalovaná suma vo výške 421,88 € pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 375,07 €, z odkúpených poplatkov vo výške 33,19 €, z odkúpeného úroku vo výške 0,87 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 12,75 €.
Zo žiadosti o vydanie platobnej karty na čl. 4 vyplýva, že žiadateľ D. E., L.. XX.XX.XXXX žiadosťou zo dňa 14.11.2004 požiadal pôvodného veriteľa VÚB, a. s. o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Požiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 30.000,-Sk, t.j. 663,88 eur pri mesačnej splátke 1.000,-Sk, 33,19 eur v počte 30. D. E. podpisom tejto zmluvy vyhlásil, že pred jej podpisom sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa posledného odseku žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty.
Listom zo dňa 02.02.2012 pôvodný veriteľ, VÚB banka, a.s. oznámila D. E., že v zmysle zmluvy zo dňa 14.02.2005 o postúpení postúpila celú pohľadávku voči nemu na žalobcu, postupníka. Doručením tohto oznámenia je D. E. povinná plniť záväzky postupníkovi, ktoré sú vo výške 466,44 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka čo vyplýva z príloha č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na základe uvedeného je preto žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dlžná suma je 461,86 eur.
Do spisu žalobca ďalej doručil dohodu o uznaní dlhu a úhrade pohľadávkach v splátkach, ktorá je datovaná zo dňa 24.04.202012. Táto dohoda je uzavretá medzi žalobcom a žalovanou S. E. ako spoludlžníkom. D. E. L.. XX.XX.XXXX je tam označený ako dlžník. Obsahuje nečitateľný podpis. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o podpis žalovanej S. E., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že nejakú dohodu podpísala. Podpis D. E. sa tam nenachádza. Pri podpise je uvedené, že sa má jednať o spoludlžníka. Zo záveru dohody vyplýva, že jej súčasťou sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane. Ide o dva strany súvislého textu písaného drobnými písmenkami a značne neprehľadného. Z dohody nevyplýva, že by išlo o pristúpenie k záväzku.
Z predloženej Karty klienta na čl. 20 vyplýva, že dlžníkom je D. E., jeho pohľadávka je vo výške 497,91 eur. Dátum zosplatnenia je uvedený 02.09.2008. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že úver bol zosplatnený dňa 02.09.2008.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a Stanislavom Valčom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej veci za preukázané, že pôvodný veriteľ sa zaviazal prostredníctvom úverového rámca poskytnúť D. E. finančné prostriedky do výšky úverového rámca 30.000,-Sk, t.j. 995,82 eur pri minimálnej mesačnej splátke 1.000,-Sk, 33,19 eur prostredníctvom vydanej kreditnej platobnej karty Triangel.
Prehľad čerpania finančných prostriedkov dokumentuje výpis z účtu na čl. 53 až 60.
Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a preto je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Po preskúmaní veci a to prehľadu transakcii na čl. 53 až 60 súd zistil, že žalobca si jednostranne započítaval svoju pohľadávku voči dlžníkovi a to na rôzne úroky, rôzne poplatky za výbery, poplatky za vyhotovenie výpisov, za poistenie, za nejaké rizikové poistenie.
Súd podľa prehľadu transakcii na čl. 53 až 60 zistil, že reálne kreditné operácie , t.j. vklady dlžníka na účet boli vo výške 21.076,-Sk, t.j. 699,59 eur.
Pokiaľ išlo o debetné operácie súd všetky debetné operácie, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom žalobcom neuznal a to pokiaľ sa jednalo o úroky, sankčné úroky a rôzne poplatky za výbery, za vyhotovenie výpisov, za rôzne poistenia. Dôvodom ich neuznania je jednak to, že ich výšku nemal súd za preukázanú. Pokiaľ ide o úroky nie je zrejme, o aké úroky sa jedná podľa čoho boli účtované, z akej sumy a za aké obdobie v akej výške. Súd ma za to, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Takto je to aj pokiaľ ide o rôzne poplatky za výbery a zasielanie výpisov a poplatky za poistenie. Nie je zrejmé, že by bola uzavretá nejaká poistná zmluva. V tomto smere žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o stiahnutie nejakých poplatkov za poistenie za rizikové poistenie nie je zrejmé, z akého dôvodu ich pôvodný veriteľ jednostranne stiahol. Taktiež je otázne, či ustanovenia podľa ktorých si ich pôvodný veriteľ jednostranne stiahol, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko toto dojednanie umožňuje ich výšku kedykoľvek meniť, uvedené sú len odkazom na aktuálne cenníky a sadzobníky.
Pokiaľ sa jedná o zápočty žalobcu na poistné, z obsahu žiadosti vyplýva, že v časti V žiadosti je zakomponovaný text úverové poistenie , kde je zaškrtnutá kolónka prijímam komplexný súbor poistenia, či to je , bližšie tam nie je uvedené. Na druhej strane žiadosti je množstvo drobno písaných obchodných podmienok. Súd takúto dohodu o poistení vyhodnotil za neplatnú. Táto dohoda je zakomponovaná do textu samotnej ani nie úverovej zmluvy, ale len žiadosti bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa , Táto časť je označená ako poistenie, je uvedená drobnými písmenami. Je preto otázne, či žalovaný ako spotrebiteľ mal takúto vôľu uzavrieť nejakú poistnú zmluvu a či vedel , že súbežne uzatvára aj nejakú zmluvu o poistení a či ju vôbec chcel uzavrieť a kto predmetnú kolónku zaškrtol. Je nanajvýš pravdepodobne, že chcel uzavrieť úverovú zmluvu, pretože si chcel požičať peniaze.
Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný, teda je schopný vyvolať právne následky. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, je jeho neplatnosť a v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Samozrejmou požiadavkou právneho úkony je aj danosť - existencia vôle. Ak niet vôle, niet ani právneho úkonu.
Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Vážnosť vôle je ďalšou náležitosťou právneho úkonu. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, t.j. ak bol právny úkon urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Ďalšou náležitosťou prejavu vôle je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu vôle. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade chýba aj táto náležitosť a to určitosť prejavu.
Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak nie je poznateľný z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu.
V danej právnej veci, vzhľadom na konanie žalobcu a postup, akým podľa jeho tvrdení mala byť zmluva o poistení uzatvorená, súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebol naplnený ani predpoklad určitosti prejavu vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poistení. Žalovaný o tomto nemusel byť ani oboznámený. Nie je zrejmé o aké poistenie ide, sumu poistného, obdobie, splatnosť poistného a ďalšie povinné náležitosti poistnej zmluvy vymedzenej zákonom v ust. 788 a nsl. OZ. Určené sú iba nejakým nejasným odkazom na obchodné podmienky, ktoré tiež nie sú jasné zreteľné, nie je preukázané, že dlžník sa s nimi oboznámil. Sú súčasťou obchodných podmienok pre pôvodného veriteľa pre vydanie a používanie platobnej karty a to až v ich závere. Zároveň je možné aj skonštatovať, že ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku a zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navyše žalobca nijakým spôsobom, ohľadom výšky poistného svoj nárok nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Súd preto v zmysle vyššie uvedeného ako oprávnene uznal len debetné operácie vo výške reálnych výberov a realizovaných príkazov z účtu v sume 16.800,-Sk, t.j.-557,65 eur. Na základe uvedeného preto mal súd za to, že na strane dlžníka nevznikol žiaden dlh ( vklady boli vo výške 21.076,-Sk, t.j. 699,59 eur, výbery uznané súdom boli vo výške 16.800,-Sk, t.j. 557,65 eur ) a pretože žalobcovi už nič nedlží. Z tohto dôvodu je preto žaloba nedôvodná aj voči žalovanej.
Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd ďalej poukazuje, že žalobca si voči žalovanej, ktorá nebola pôvodným dlžníkom uplatňuje žalovanú sumu s poukazom na uzavretú dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 24.04.2012. Súd má za to, že dohoda o uznaní musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo, že v čase uznania neexistoval.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 02.09.2008. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý
je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, by tak uplynula dňa 03.09.2011. Súd sa premlčaním ako takým nezaoberal pretože žalovaná doposiaľ námietku premlčanie nevzniesla.
Zo strany žalovanej však dňa 24.04.2012 došlo k podpísaniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom išlo nie o jej záväzok, ale záväzok tretej osoby, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. V čase podpisu predmetnej dohody ešte pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Z dohody nijako nevyplýva a to zo samotného textu dohody na prednej strane nevyplýva, že by žalovaná bola oboznámená o tom, že uznáva nejakú premlčanú pohľadávku. Zároveň zo záveru dohody vyplýva, že jej súčasťou sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane. Ide o dva strany súvislého textu písaného drobnými písmenkami a značne neprehľadného. Nie je ani zrejmé podľa akého zákonného ustanovenia bola dohoda uzavretá.
Navyše v danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede žalovanej vyplýva, že pred podpisom dohody dohodu neprečítať. Uviedla, že bola za ňou nejaký pán a ten jej povedal že ide o dohodu ohľadom splátkového kalendára. Išlo jej o to, aby mohla dlh uhradiť v splátkach.
Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 02.09.2008. Žalobca podal návrh na začatie súdneho konania dňa 07.02.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Premlčaním sa súd nezaoberal pretože táto námietka premlčania v konaní nebola vznesená.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.02.2012, ktorú žalovaná podpísala, súd vzhľadom na vyššie uvedené hodnotí tiež ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaná nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Navyše dlh v tomto čase neexistoval. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol zrejmý.
Zároveň z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že dohoda o uznaní bola podpísaná žalovanou, ktorá nebola pôvodným dlžníkom, týmto pôvodným dlžníkom bol len D. E.. Súd túto dohodu vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Žalovaná nemôže uznať dlh, ktorý nemala. Tretia osoba môže k záväzku inej osoby len pristúpiť. Uznať dlh, tak ako je to definované v § 558 OZ môže ako to explicitne vyplýva zo znenia tohto ustanovenia môže len dlžník, čo žalovaná nebola. To, že v danom prípade sa jednalo o pristúpenie k záväzku žalovanou k záväzku D. E. zo žalobcom predloženej dohody v žiadnom prípade nevyplýva. Nemôže byť spoludlžníkom, ak s ňou nebola uzavretá zmluva o vydanie platobnej karty. Žiadosť o vydanie platobnej karty je podpísaná len D. E. a len on je označený v žiadosti ako klient. Nemôže sa teda jednať v žiadnom prípade ani o nejakú dohodu o prístupe k záväzku tretej osoby podľa ust,. § 533 OZ , takéto dôvody a znenie nie sú v nej uvedené. Žalovaná nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu s pôvodným veriteľom, žiadnu žiadosť o vydanie platobnej karty nepodala. S poukazom na vyššie uvedené keďže súd túto dohodu o uznaní vyhodnotil ako absolútne neplatnú je preto žaloba aj tohto z dôvodu voči žalovanej S. E. absolútne nedôvodná a to aj napriek tomu, že žalovaná so žalobou ako takou súhlasila, nakoľko si s najväčšou pravdepodobnosťou ako priemerný spotrebiteľ všetkých vyššie uvedených skutočnosti nemohla byť vedomá.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (,, ďalej len O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s,.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.