Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-206-2013.pdf
PDF · 80.36 KB
No categories available
15P/206/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Očenášovou, v právnej veci starostlivosti o mal. L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, dieťa matky K. N., nar. X.XX.XXXX, bytom Y., K. XX, a otca I. P., nar. X.X.XXXX, bytom Y., K. XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. L. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L.Á. P., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % sumy aktuálneho životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej L.. dieťa žiadala zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným. Návrh odôvodnila tým, že dieťa pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa. Otec prestal prispievať na výživu maloletej, matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na 6 maloletých detí. Matka svoj návrh rozšírila o určenie zákazu otcovi stretávať sa s maloletou.
Otec súhlasil s podaným návrhom na zverenie dieťaťa do starostlivosti matky a s určením výživného v minimálnej výške. S podaným návrhom na zákaz stretávania s dieťaťom otec nesúhlasil.
Kolízny opatrovník a navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa minimálnym výživným. Návrh matky v časti zákazu stretávania otca s dieťaťom navrhol zamietnuť.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
Mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí síce bývajú na tej istej adrese, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá býva spolu s matkou v sociálnom byte. Výdavky na bývanie sú 35,- eur mesačne na nájomné a 30,- eur na vodu. Matka spláca pôžičku do VÚB banky 200,- eur mesačne. Nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok má ďalších 5 vyživovacích povinností k mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX, k mal. T. N., nar. XX.X.XXXX, k mal. G. N., nar. XX.X.XXXX, k mal. K. E., nar. XX.X.XXXX a k mal. S. N., nar. X.X.XXXX. Mal. L. je v celodennej starostlivosti matky. Otec sa s dieťaťom asi 2 týždne nestretáva, na dieťa neprispieva žiadnym výživným. Zákaz stretávania otca s dieťaťom matka odôvodnila tým, že otec príde za dieťaťom a potom s nejakou výhovorkou odíde a maloletá potom za ním veľmi plače. Uvedené je odporučila aj detská lekárka. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 199,60 eur mesačne, prídavky na deti 138,60 eur mesačne, vdovský a sirotský dôchodok 440,- eur mesačne. Uviedla, že má vybavenú aj živnosť, ale túto činnosť nevykonáva.
Z výpovede otca súd zistil, že toho času nemá žiadny príjem poberá len dávku v hmotnej núdzi. Uviedol, že má právo stretávať sa so svojou dcérou a to, čo uvádza matka nie je pravda. Výdavky na bývanie má nájomné 35,- eur mesačne, služby spojené s užívaním bytu 10,- eur mesačne a elektrická energia 25,- eur mesačne. Do zdravotnej poisťovne platí 50,- eur mesačne ako splátku dlhu za obdobie, keď pracoval u súkromného podnikateľa. Pôžičky ani úvery nespláca, majetok hnuteľný ani nehnuteľný nevlastní. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo výške 152,99 eur mesačne. Privyrába si brigádnicky asi 2 krát do mesiaca za čo dostane 10,- až 15,- eur.
V z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok 199,60 eur mesačne a prídavky na deti v sume 138,60 eur mesačne.
Zo správy zo šetrenia pomerov vyplýva, že matka býva v sociálnom v obecnom byte nižšieho štandardu, ktorý pozostáva z dvoch izieb, menšej kuchyne a príslušenstva. Byt je zariadený najnutnejším nábytkom. Čistota poriadok nebol vždy udržiavaný, avšak po upozornení došlo k u matky k náprave. Záverom bolo konštatované, že matka má vytvorené podmienky na zabezpečovaní starostlivosti o maloletú.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zák. o rodine vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Pre naplnenie tejto podmienky súd zisťuje, či medzi rodičmi existuje vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. V danej veci súd zistil, že mal. dieťa pochádza z
mimomanželského vzťahu. Z vyjadrenia oboch rodičov nevyplynul záujem obnoviť spolužitie. Rodičia spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu mal. L.. Otec malol. dieťaťa na jeho výživu neprispieva, prejavuje záujem o stretávanie. Matka vyjadrila obavu so stretávania dieťaťa s otcom, pretože po odchode otca dieťa plače.
Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloletého na seba prevzala matka. Matka malol. dieťaťa má vytvorené bytové podmienky, sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého boli zistené určité nedostatky, ktoré však matka po upozornení odstránila. Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sa zhodli v ponechaní dieťaťa v starostlivosti matky, súd v tejto časti návrhu matky vyhovel a zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Keďže súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, následne sa zaoberal otázkou určenia výživného otcovi na maloletú súdnym rozhodnutím. Súd prihliadol pri určovaní výšky výživného k možnostiam a schopnostiam otca ako aj k odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd na základe zisteného skutkového stavu zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Natálie výživným vo výške 30 % sumy aktuálneho životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, ktoré zodpovedá zákonným kritériám uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine t.j. veku, odôvodneným potrebám maloletej.
Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolnosti individuálneho prípadu. Pri rozhodovaní o tejto časti návrhu matky, súd nemal za preukázaný žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval tak závažný zásah do rodičovských práv otca, preto návrh matky v tejto časti zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsah a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.