Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/387/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 1, v skutočnosti bytom W. 2, W., adresa na doručovanie súdnych písomností: P.O.W. XX, XXX XX W. X a otca: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, X. A. Q., v skutočnosti bytom P. 1, W., adresa na doručovanie súdnych písomností: P. 1, W., v konaní o návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Pod sp. zn. sa na tunajšom súde vedie konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. P. O., keď pôvodne sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti domáhal každý z rodičov a to aj návrhmi na nariadenie predbežných opatrení, konania o ktorých však boli z dôvodu späťvzatia návrhov zastavené, keď obaja rodičia deklarovali, že sa ohľadom starostlivosti o maloletého dokážu dohodnúť a súdu dokonca predložili na schválenie rodičovskú dohodu, ktorú podpísali dňa 04.02.2013, na základe ktorej sa dohodli o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Na pojednávanie, ktoré bolo vo veci nariadené na 12.04.2013 sa ani jeden z rodičov nedostavil, z ktorého dôvodu bolo odročené na 12.04.2013 a rodičovská dohoda schválená nebola. Ešte dňa 11.04.2013 bolo súdu doručené podanie matky, ktorým žiadala zrušiť rodičovskú dohodu, keďže otec na výživu maloletého a jeho oprávnené potreby neprispieva od narodenia a svojim prístupom a správaním negoval a trvalo porušoval rodičovskú dohodu, pričom s maloletým mal neobmedzený styk a chodil za ním takmer denne. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -5 zo dňa 17.05.2013 súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým otca zaviazal prispievať na výživu maloletého od 17.05.2013 sumou 80 eur mesačne do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia vo veci. Vo veci bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 07.11.2013, ktorým bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého od 07.11.2012 sumou 140,- eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 vo výške 1.280,- bol otec zaviazaný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým bol upravený nasledovne: každý týždeň v pondelok od 15.00 hod do 17.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod do 17.00 hod v prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.30 hod do 11.30 hod v prítomnosti matky a od 15.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky. Otec si maloletého v určených dňoch a hodinách začiatku styku prevezme na Detskom ihrisku obchodného strediska Shopping Palace Zlaté piesky, Cesta na Senec 2/A, Bratislava, kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá.

Citované rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, keď sa matka v zákonnej lehote odvolala voči výroku o rozsahu vyživovacej povinnosti otca a otec proti výroku o výživnom a o styku s maloletým, keď žiadal

odvolací súd o zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti styku tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý pondelok od 15.00 hod do 17.00 hod a vo štvrtok od 15.00 hod do 17.00 hod bez prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 10.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky, pričom otec si maloletého od matky v určených dňoch a hodinách začiatku styku prevezme od matky na adrese trvalého bydliska maloletého, kde ho aj v čase ukončenia styku matke odovzdá, pričom matke bude prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne.

Dňa 21.11.2013 bol súdu doručený návrh otca, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým nasledovne: každý týždeň v pondelok a vo štvrtok v čase od 15.00 do 19.00 hod bez prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárny víkend kalendárneho mesiaca od 10.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky na adrese Q. XX, W. - Q. a to až do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností.

Návrh, ktorý bol zapísaný pod samostatnú spisovú značku bol odôvodnený tým, že keďže voči rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej bolo podané odvolanie a tým pádom nie je právoplatný, odporkyňu nezaväzuje právne nič k tomu, aby otcovi umožnila styk s dieťaťom. Žiadosť o predbežné rozhodnutie podával otec preto, aby mohol tráviť čas so synom a aby matka dieťaťa mala povinnosť a zodpovednosť voči dieťaťa a umožnila styk dieťaťa s otcom. Tiež žiadal, aby stretnutia so synom boli bez prítomnosti matky, nakoľko sa vie o dieťa postarať aj sám, čo súd v rozsudku potvrdil a tiež na synovi vidí, že ak sa stretnú a je prítomná jeho matka, je ňou stále ovplyvňovaný a jej prítomnosťou nie je ich vzťah plnohodnotný a neprehlbuje sa. Ich stretnutia prebiehajú v obchodnom centre, pričom on chce byť so synom aj niekde inde a tráviť s ním čas aj inými aktivitami ako len v obchodnom centre. Vie, že sa s matkou dieťaťa nedá dohodnúť, pretože pri jednom stretnutí sa pýtal, kedy si môže syna vziať a ona reagovala tým, že až keď bude právoplatný rozsudok. Na základe uvedeného má teda obavu, že za súčasného nevyhovujúceho stavu môže dôjsť k zásahu do zdravého psychického vývoja maloletého Marka, ktorý by mohol mať negatívne následky do budúcnosti. V snahe predísť uvedeného navrhol nariadenie požadovaného predbežného opatrenia.

V návrhu otec neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Z rozhodovacej činnosti súdu vo veci starostlivosti o maloletého P. O. súd okrem vyššie uvedených skutočností zistil, že rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. -12 zo dňa 24.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -34 zo dňa 11.07.2013 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 28.05.2013, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým tak, že bude oprávnený sa s dieťaťom stýkať každý týždeň v pondelok, stredu, štvrtok v čase od 15.00 do 19.00 hod a každý párny víkend kalendárneho mesiaca od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že tak z návrhu ani z otcom predložených dôkazov nevyplynula žiadna potreba dočasne upraviť styk otca s maloletým, keďže styk otca s dieťaťom sa realizoval, hoci podľa názoru otca nie v dostatočnom časom rozsahu. Právo otca na jeho styk s maloletým teda porušené nebolo, keď otec právne relevantným spôsobom nepreukázal ani tvrdenie, že by mu matka dieťaťa v styku so synom bránila.

Podľa veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. a nesledujúce.

Podľa. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd ( ).

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplynula potreba rýchlej dočasnej úpravy pomerov v požadovanom smere a preto ho v plnom rozsahu zamietol. Otec maloletého si v prvom rade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď ako navrhovateľ predbežného opatrenia bol povinný predložiť dôkazy, ktoré by naliehavosť potreby upraviť jeho styk s maloletým preukazovali. Naopak z obsahu spisu vzťahujúceho sa ku konania vo veci samej, s ktorým sa súd oboznámil, je nepochybné, že počas celého konania sa styk otca s maloletým realizoval, aj keď nie v rozsahu a forme podľa predstáv otca. Nie bez významu je skutočnosť, že otec sa formou predbežného opatrenia snaží o dosiahnutie fakticky obdobného rozhodnutia (dokonca v širšom rozsahu), aké žiada vo svojom odvolaní proti rozsudku vo veci samej, t.z. zmenu rozhodnutia v súlade so svojimi predstavami, čo by však neprípustne prejudikovalo konečné rozhodnutie vo veci samej. Súd však poznamenáva, že oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia v časti styku, na ktoré otec kľúčovo poukazoval vo svojom návrhu na predbežnú úpravu, dosiahol sám práve svojim odvolaním voči rozsudku, keď ho však napadol v zásade nie čo do rozsahu, ale v podstate výlučne čo do formy styku prevažne v prítomnosti matky, ktorú súd považoval v čase rozhodovania za potrebnú v záujme bezproblémovej adaptácie dieťaťa na dlhší kontakt s otcom vzhľadom na značnejšiu dobu, ktorá uplynula od ukončenia spolužitia jeho rodičov. Súd prvého stupňa vo svojom meritórnom rozhodnutí však opakovane akcentoval, že vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pričom úpravu ku ktorej pristúpil považoval za najvhodnejšiu z hľadiska opätovného privyknutia dieťaťa na otca v záujme neskoršieho možného rozšírenia styku so štandardným prespatím maloletého u otca najskôr počas dňa a neskôr aj noci, pričom rodičov výslovne upozornil, že za predpokladu stabilizácie ich pomerov majú možnosť neskôr uzavrieť rodičovskú dohodu ohľadom modifikácie styku, resp. miesta odovzdávania maloletého, pričom v prípade pretrvávajúcich problémov vo vzájomnej komunikácii má po zásadnejšej zmene pomerov ktorýkoľvek z nich možnosť obrátiť sa na súd so žiadosťou o zmenu rozhodnutia. Napokon z návrhu je zjavné, že styk otca s maloletým prebieha aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, keď tvrdenie otca o vyjadrení matky v tom zmysle, že si po dieťa môže prísť až po právoplatnosti rozsudku, zostalo ničím nepodložené. Navyše nie je zjavné, či sa malo vzťahovať ku styku všeobecne, alebo v neprítomnosti matky, pričom aj skutočnosť, že malo odznieť pri stretnutí preukazuje faktickú realizáciu styku otca s dieťaťom a teda neexistenciu hrozby zo straty kontaktu dieťaťa s otcom. V danom štádiu konania teda súd nepovažoval za potrebné upravovať stretávanie sa otca s maloletým formou predbežného opatrenia, keď otec

opätovne nepreukázal bránenie matky v bežnom a primeranom kontakte s maloletým. Súd teda zotrváva na svojom názore vyslovenom už v uznesení č.k. -12 zo dňa 24.06.2013, že otec má aj bez predbežného rozhodnutia naďalej až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej za predpokladu nekonfliktného a nekonfrontačného prístupu zabezpečenú možnosť primeraného kontaktu s dieťaťom, tak, aby nedochádzalo k nebezpečenstvu straty kontaktu a vzájomného citového odcudzenia. Súd teda vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a možnosti otca opätovne dospel k záveru, že jeho právo na styk s dieťaťom nie je porušené, resp. bezprostredne vážne ohrozené, rovnako ako právo maloletého stretávať sa s otcom a teda neexistuje potreba okamžitého zásahu vo forme predbežného opatrenia. Súd však znovu zdôrazňuje, že je v prvom rade povinnosťou rodičov rešpektovať právo ich dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia jeho útleho veku, tomu zodpovedajúcej psychickej a emocionálnej vyspelosti a denného režimu (napr. pravidelný čas stravovania a denný spánok), ktorý aktuálne umožňuje kontakt otca s maloletým v prítomnosti matky v priebehu niekoľkých súvislých hodín, či už dopoludnia, alebo popoludní na dohodnutom mieste. Súd dodáva, že je predovšetkým na rodičoch samotných, aby zabezpečili maloletému naplnenie jeho práva na pravidelný kontakt s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti a nečakali na autoritatívne príkazy zo strany súdu, ktoré sú až krajným riešením. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Súd v tomto prípade považuje za potrebné apelovať na každého z rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého pred svojimi záujmami a nadradili záujmy a potreby dieťaťa nad vlastné nespracované vzájomné negatívne emócie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol návrhom na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.