Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-218-2013.pdf
PDF · 107.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/218/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A.Kmeťa 4, Piešťany, proti odporkyni: K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/XXA, Ž., o zaplatenie 3.793,13 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.718,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.257,47 Eur počítaným od 03.04.2013 do zaplatenia a úrok z úveru vo výške 11,75 % ročne zo sumy 3.257,47 Eur od 03.4.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 223,-Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 357,36 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.04.2013 doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 10.05.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 3.793,13 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o splátkovom úvere poskytol odporkyni spotrebný úver vo výške 80.00,- Sk, avšak odporkyňa úver riadne a včas nesplácala.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu; všeobecné obchodné podmienky; výpisy z účtu; úrokové sadzby, výzvy na zaplatenie pohľadávky.
Na základe vyššie uvedeného súd vydal platobný rozkaz dňa 29.05.2013, č.k. 13Ro/138/2013, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 09.08.2013 zrušený.
Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie dňa 18.12.2013, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že danú zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžníčka dňa 23.01.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 80.000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 12 % ročne s konečnou splatnosťou 20.01.2017. Splácanie bolo dohodnuté v splátkach v počte 120 po 1.211,- Sk mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou do 20.02.2007. RPMN bola 14,92 %.
Teda odporkyňa sa zaviazala splácať úver v 120-tich splátkach, a to celkovo 145.320,- Sk/4.823,74 Eur.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa prestala pravidelne splácať úver v apríli 2010 a následne zrealizovala už len nepravidelné platby v počte 14 v sumách od 80 Eur do 2,50 Eur, pričom posledná platba bola zaplatená dňa 09.04.2013 vo výške 20,- Eur. V dôsledku toho navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 15.11.2012.
Odporkyňa do podania návrhu zaplatila iba sumu 57.099,31 Sk/1.895,35 Eur.
Z predlžených transakcií odporkyne vyplýva, že do omeškania sa dostala už v máji 2007, nakoľko v dohodnutej lehote neuhradila splátku. Taktiež aj ďalšie splátka hradila s omeškaním väčšinou, resp. v nižšej sume.
V zmysle článku 7.4.4. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, je odporkyňa povinná platiť aj úroky z omeškania okrem úroku z úveru, pokiaľ je v omeškaní so splátkami.
Z toho dôvodu navrhovateľ nasledovné úhrady započítaval v zmysle § 330 ods.2 Obchodného zákonníka, teda najprv na príslušenstvo a následne na istinu pohľadávky.
Z toho dôvodu k 02.04.2013 celkový dlh je vo výške 3.793,13 Eur, ktorá pozostáva:
- z istiny vo výške 3.257,47 Eur
- z úrokov vo výške 442,67 Eur vyčíslených z istiny 3.257,47 Eur za obdobie od 05.02.2012 do 02.04.2013 pri úročené úrokom 11,75 % ročne, (úroky po 15.11.2012, teda po splatnosti úveru) v zmysle platných právnych predpisov, ako aj v zmysle čl. 7.4.2 a 7.4.3 Všeobecných obchodných podmienok),
- z úrokov z omeškania vo výške 92,99 Eur vyčíslených od 23.11.2012 do 02.04.2013 pri úročení úrokom z omeškania 8 % ročne.
Dané skutočnosti vyplývajú z predložených listín, a to predovšetkým z výpisu z účtu odporkyne, pričom navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 27.09.2013 riadne a podrobne zdôvodnil daný výpočet.
Navrhovateľ podaním zo dňa 27.09.2013 zobral návrh späť v časti 75,- Eur, nakoľko odporkyňa po podaní žalobného návrhu uhradil:
- dňa 09.04.2013 sumu 20,- Eur,
- dňa 09.05.2013 sumu 20,- Eur,
- dňa 10.06.2013 sumu 15,- Eur,
- dňa 09.08.2013 sumu 20,- Eur,
Dané úhrady navrhovateľ započítal v zmysle Zmluvy.
Po zohľadnení došlých uvedených úhrad zostatok žalovanej istiny vyčíslenej ku dňu 0.04.213 je vo výške 3.718,13 Eur, ktorá pozostáva:
- z istiny vo výške 3.257,47 Eur
- z úrokov vo výške 442,67 Eur
- z úrokov z omeškania vo výške 17,99 Eur.
Na základe uvedeného dispozitívneho úkonu navrhovateľa súd konanie v časti návrhu zaplatenia sumy 75,- Eur zastavil, a to uznesením zo dňa 21.10.2013.
Predmetom konania tak zostala suma 3.718,13 Eur s príslušenstvom.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 23.01.2007, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľmi - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa Obchodným zákonníkom, keďže zmluvný vzťah je absolútnym obchodom v zmysle platnej právnej úpravy.
Odporkyňa bola v konaní nečinná.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené a jeho tvrdenia vyplývajú z predložených listín, a to výška istiny, ako aj úroky z úveru, ktoré si navrhovateľ uplatnil zo sumy 3.257,47 Eur od 03.04.2013, keďže v celkovej žalovanej sume si uplatnil úroky z úveru vo výške 442,67 Eur vyčíslených z istiny 3.257,47 Eur za obdobie od 05.02.2012 do 02.04.2013 pri úročené úrokom 11,75 % ročne.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to vo výške 92,99 Eur vyčíslených od 23.11.2012 do 02.04.2013 pri úročení úrokom z omeškania 8 % ročne, avšak po započítaní došlých úhrad po podaní žalobného návrhu vo výške 75,- Eur požadoval za dané obdobie úroky vo výške 17,99 Eur a následne si uplatnil úroky z omeškania od 03.4.2013..
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo
na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 8 % ročne a to tak, ako požadoval navrhovateľ.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia predloženými listinami.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že súd žalobnému návrhu vyhovel, navrhovateľ bol úspešným účastníkom v konaní a má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcovi.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby v sume 141,09 eur x 2, režijný paušál v sume 7,81 eur x 2 + 20% DPH.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za návrh sumu 223,- eur (t.j. 6% z priznanej istiny, nakoľko súd uznesením č.k. 18C/218/2013-103 zo dňa 21.10.2013 zastavil konanie o zaplatenie sumy 75,-eur, odporkyni v tejto
časti náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie v tejto časti konania) a titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu 357,36 eur, pozostávajúcu :
1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 141,09 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v uplatnenej sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 29,78 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 178,68 eur,
2.za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 141,09 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v uplatnenej sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 29,78 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 178,68 eur.
Zároveň súd poznamenáva navrhovateľovi, že predmetom konania bola pôvodne spolu suma o zaplatenie 3.793,13 eur s príslušenstvom, čomu zodpovedá súdny poplatok v sume 227,50 eur. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť čo do sumy 75,- eur s príslušenstvom pred prvým pojednávaním vo veci samej a ďalej predmetom konania zostala suma 3.718,13 eur s príslušenstvom, čomu zodpovedá súdny poplatok vo výške 223,- eur, súd s poukazom na uvedené nebude navrhovateľovi vracať krátený súdny poplatok za čiastočné späťvzatie návrhu a to s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže súdny poplatok sa vracia aj tak krátený o sumu 6,70 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 580,36 eur (trovy právneho zastúpenia v sume 357,36 eur + súdny poplatok za návrh v sume 223,- eur), a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).