Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_26C-47-2008.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Subarea
26C/47/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa BYVYSERV, a.s. so sídlom Hurbanova 18, Trenčín, IČO 36 302 341, zastúpeného JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., advokátom so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava proti Ing. R. H.F., N. P. XXX/XX, H., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO 36 837 857, o zaplatenie 10.283,48 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.247,69 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.10.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
O trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 10.283,48 € (309.800,- Sk) s 12 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom doplatenia ceny bytu. Uviedol, že s odporkyňou uzavrel dňa 11.03.2002 zmluvu o obstaraní výstavby bytu v bytovom dome a garáže do osobného vlastníctva a o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa zaviazal obstarať pre odporkyňu trojizbový byt v bytovom dome na ul. N. č. bytu H. na parc. č. XXX/XX, k.ú. C. a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť cenu predmetu zmluvy vo výške 33.519,22 € (1.009.800,- Sk). Z tejto sumy odporkyňa zaplatila 23.235,74 € (700.000,- Sk). Doposiaľ nezaplatila sumu vo výške 10.283,48 € (309.800,- Sk). Navrhovateľ splnil svoj záväzok odovzdaním a prevzatím bytu, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.12.2003. O tejto skutočnosti bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí bytu. Prevzatie bytu potvrdila odporkyňa svojím podpisom. Odporkyňa uznala svoj záväzok na zaplatenie pohľadávky vo výške 10.283,48 € (309.800,- Sk) čo do dôvodu a výšky vyhlásením o uznaní záväzku zo dňa 15.12.2006. Odporkyni vystavil za účelom zaplatenia poslednej splátky ceny obstarania dňa 22.12.2003 faktúru č. 2003/081 na zaplatenie 10.283,48 € (309.800,- Sk) s termínom splatnosti do 31.12.2003. Odporkyňa mu do dňa podania návrhu žalovanú sumu neuhradila a so splnením svojho záväzku je od 01.01.2004 v omeškaní.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 55Ro/86/2008-29 zo dňa 14.02.2008, proti ktorému podala odporkyňa odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa § 174 ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v podanom odpore namietala svoju pasívnu legitimáciu a popierala pravdivosť tvrdení navrhovateľa. Dňa 14.01.2004 udelil navrhovateľ písomný súhlas s prevzatím dlhu odporkyne vo výške 10.283,48 € (309.800,- Sk) na nového dlžníka L.. M. H., N. P. XX, H.. Následne uzavrela dňa 15.01.2004 odporkyňa s novým dlžníkom zmluvu o prevzatí dlhu. Uznanie dlhu odporkyne je právne irelevantné, lebo uznala neexistujúci dlh a k jeho podpísaniu bola donútená pod nátlakom. Žiadala, aby súd návrh zamietol.
V podaní zo dňa 26.03.2008 navrhovateľ uviedol, že neeviduje súhlas s prevzatím dlhu L.. M. H. ani žiadne oznámenie o uzavretí zmluvy o prevzatí dlhu. Mal za to, že uznanie dlhu odporkyňou dňa 15.12.2006 svedčí o tom, že písomný súhlas navrhovateľa s prevzatím dlhu nebol vydaný a ani nebola uzavretá žiadna zmluva o prevzatí dlhu. Odporkyňa svoje tvrdenie nepodložila žiadnym dôkazom. Poprel, že by jeho pracovníci vyvíjali na navrhovateľku nátlak. Odporkyni poskytol ďalšiu lehotu na zaplatenie, a to do 31.12.2007. Odporkyňa pri podpisovaní uznania záväzku dňa 15.12.2006 pred pracovníkmi navrhovateľa neuviedla, že už nie je dlžníčkou a že dlžníkom je od 15.01.2004 jej otec L.. M. H.. Podľa navrhovateľa konanie odporkyne svedčí o tom, že v čase uznania záväzku bola dlžníčkou a že žiadna zmluva o prevzatí dlhu nebola uzavretá.
V podaní zo dňa 10.06.2010 odporkyňa k vznesenej námietke premlčania uviedla, že žalovaná suma v časti 7.035,78 € (211.960,- Sk) je premlčaná. Podpisom zmluvy dňa 11.03.2002 navrhovateľ potvrdil prijatie 331,94 € (10.000,- Sk). Do 21.03.2002 bol splatný realizačný preddavok 20 % ceny bytu v sume 6.703,84 € (201.960,- Sk), najneskôr do uplynutia 2/3 lehoty určenej v článku VI bod 1. zmluvy bola splatná suma 23.235,74 € (700.000,- Sk) (lehota podľa čl. VI bod 1. zmluvy je ohraničená dňom podpisu zmluvy, t.j. 11.03.2002 a dňom ukončenia diela, t.j. dňom 28.02.2004, ide o lehotu výstavby v trvaní 719 dní, pričom 2/3 z tejto lehoty je 480 dní, teda splatnosť úhrady 23.235,74 € (700.000,- Sk) bola dohodnutá do 480 dňa od podpisu zmluvy, t.j. do 04.07.2003) a v lehote do kolaudácie bola splatná suma 3.247,69 € (97.840,- Sk). Uznať možno aj premlčaný dlh, ak by z uznania vyplývalo, že dlžník vedel o premlčaní dlhu. Mala za to, že v čase uznania dlhu zo dňa 15.12.2006 uznala iba ak neexistujúci dlh, a preto uznanie dlhu zo dňa 15.12.2006 považovala za právne nulitný úkon a žiadala návrh zamietnuť.
V podaní zo dňa 10.06.2010 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa sa v podanom odpore odvolávala na to, že navrhovateľ dňa 14.01.2004 udelil písomný súhlas s prevzatím dlhu odporkyne na nového dlžníka L.. M. H. a následne bola dňa 15.01.2004 medzi odporkyňou a L.. M. H. podpísaná zmluva o prevzatí dlhu. V podanom odpore odporkyňa ďalej uviedla, že uznanie dlhu je irelevantné z dôvodu, že ním uznala svoj neexistujúci dlh a k jeho podpísaniu bola donútená pod nátlakom. Medzi obranou odporkyne v podanom odpore a predloženými dôkazmi na pojednávaní dňa 19.05.2010 je zrejmý rozpor, nakoľko uvedené dôkazy sú vzájomne protichodné a nelogické. Mal za to, že listiny predložené ako dôkazy odporkyne sú účelovo a dodatočne vyhotovené. Uviedol, že k 30.10.2009 evidoval voči spoločnosti H. záväzky po lehote splatnosti vo výške 64.973,95 € vrátane záväzku zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2000 na sumu 42.581,69 €. Navrhovateľ voči spoločnosti H. evidoval pohľadávky v celkovej výške 148.620,98 €. Dňa 30.10.2009 predstavenstvo navrhovateľa rozhodlo o vzájomnom započítaní pohľadávok a naďalej eviduje voči spoločnosti H. vo výške 83.647,03 €.
V podaní zo dňa 16.01.2011 navrhovateľ uviedol, že nikdy nedal súhlas s prevzatím dlhu odporkyne a odporkyňa o taký súhlas nikdy nepožiadala. Poukázal na ustanovenie § 531 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 68/1996 podľa ktorého veriteľ, ktorému dlžník oznámi, že jeho dlh preberá niekto iný, nemá povinnosť oznámiť dlžníkovi svoj nesúhlas. Ak je veriteľ po tomto oznámení nečinný, nemožno to považovať za súhlas s jeho prevzatím. Navrhovateľ má za to, že zmluva o prevzatí dlhu bola vyhotovená dodatočne pre účely tohto konania. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu, ktorá odstraňuje bezprostrednú nutnosť uplatnenia a vymáhania pohľadávky. Uznanie dlhu zakladá domnienku, že dlh v čase uznania trval a dôkazné bremeno pre jej vyvrátenie leží na dlžníkovi. Poukázal na špekulatívny postup odporkyne, ktorá zároveň s uzatvorení zmluvy o prevzatí dlhu, ktorý je predmetom konania, so svojím otcom L.. H., uzatvorila zmluvu o postúpení časti jeho pohľadávky voči navrhovateľovi v sume, ktorá s presne rovná výške sumy uplatňovanej v tomto konaní a túto obratom jednostranne započítala voči navrhovateľovi.
V podaní zo dňa 20.08.2013 navrhovateľ uviedol, že uznanie dlhu odporkyňou zo dňa 15.12.2006 je rozhodujúcim dôkazom vo veci sporu a svedčí o tom, že písomný súhlas navrhovateľa s prevzatím dlhu nebol navrhovateľom nikdy vydaný a nebola uzavretá ani zmluva o prevzatí dlhu. Stanovisko odporcu zo dňa 10.06.2010 v časti premlčania dlhu považoval za účelové, nakoľko uznanie dlhu bolo vykonané písomne ako prejav vôle odporkyne.
Na pojednávaní dňa 19.05.2010 O.. Ľ. A., člen predstavenstva navrhovateľa, uviedol, že odporkyňa písomne uznala svoj záväzok doplatiť navrhovateľovi cenu bytu. Na základe uvedeného navrhovateľ podal predmetný návrh a žiada doplatenie kúpnej ceny bytu. Nebol prítomný pri podpisovaní uznania
dlhu. Vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou, boli vždy korektné a na odporkyňu nevyvíjal nátlak. L.. M. H. bol predsedom predstavenstva v roku 2005 a 2006. Myslel si, že v prípade odporkyne išlo o výnimočnú situáciu, nakoľko otcom dlžníčky bol predseda predstavenstva navrhovateľa, v čom videli určitú garanciu na zaplatenie dlhu. Uviedol, že on nedával žiaden súhlas s prevzatím dlhu odporkyne a nepamätal si, že takéto niečo bolo predmetom rokovania navrhovateľa s predsedom predstavenstva. Tvrdil, že faktúru č. 2003/0081 nepozná a nie je na nej jeho podpis. Nemal vedomosť o tom, či navrhovateľ mal v minulosti voči L.. M. H. nejaké záväzky.
Na pojednávaní dňa 30.09.2011 odporkyňa uviedla, že jej otec bol v minulosti predsedom predstavenstva navrhovateľa a navrhovateľ začal realizovať výstavbu bytov. O jeden byt mala záujem, a preto s navrhovateľom podpísala zmluvu o obstaraní výstavbu bytu a garáže. Zo Štátneho fondu rozvoja bývania si zobrala pôžičku vo výške 23.235,74 € (700.000,- Sk). Túto celú sumu uhradila navrhovateľovi. O zvyšku ceny bytu jej otec povedal, že to je vybavené, pričom jej konkrétne nepovedal ako to zariadil. Čo sa týkalo bytu, všetky záležitosti vybavoval jej otec, dôverovala mu, a preto celú záležitosť považovala za vyriešenú. Návrh navrhovateľa ju prekvapil, myslela si, že celá vec je vyrovnaná a navrhovateľovi nedlží žiadne peniaze. K uznaniu záväzku uviedla, že podpis na ňom je jej. Listinu podpísala, pretože do spoločnosti ju zavolali za účelom vybavenia určitých záležitostí. Pri podpisovaní uznania záväzku bol prítomný len starší pán, ktorý na ňu robil nátlak, aby listinu podpísala, pretože jej navrhovateľ nezaplatí pohľadávky, ktoré voči nemu mala titulom dodania plastových okien. Zľakla sa a chcela mať pokoj, preto listinu podpísala. Neuvedomila si dôsledky svojho konania. V čase podpisovania uznania záväzku vedela, že voči navrhovateľovi nemá žiadny dlh z dôvodu, že s otcom podpísala zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 15.01.2004, na základe čoho sa domnievala, že sa stala veriteľom navrhovateľa a jej záväzok k bytu zanikol započítaním. Uviedla, že podpis na zmluve o prevzatí dlhu a zmluve o postúpení pohľadávky je jej. Nepamätala si, že takéto zmluvy podpisovala vzhľadom na odstup času. Všetky záležitosti vybavoval jej otec, preto sa k veci nevedela vyjadriť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov L.. A. D., R. Ď., V. O., L.. M. H., oboznámením návrhu zo dňa 21.01.2008, výpisu z Obchodného registra navrhovateľa, zmluvy o obstaraní výstavby zo dňa 11.03.2002, protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 22.12.2003, faktúry č. 2003/081 zo dňa 22.12.2003, splatnú 31.12.2003 na úhradu 10.283,48 € (309.800,- Sk), č. 2003/081 zo dňa 22.12.2003, splatnú 31.12.2003 na celkovú cenu bytu 33.519,22 € (1.009.800,- Sk), uznania záväzku zo dňa 15.12.2006, upomienky zo dňa 14.12.2006, kolaudačného rozhodnutia zo dňa 05.10.2004, odporu proti platobnému rozkazu č. 06.03.2008, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.03.2008, 10.06.2010, 16.01.2011, 20.08.2013, výpis z LV č. XXXX správy katastra Trenčín, k.ú. C., faktúry č. 2003/0081 zo dňa 22.12.2003, splatnej dňa 31.12.2003 na cenu bytu 47.633,27 € (1.435.000,- Sk) a odpočet zálohy - 47.633,27 € (1.435.000,- Sk), zmluvy o prevzatí dlhu a faktúry zo dňa 15.01.2004, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2000 a dňa 15.01.2004, oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 15.01.2004, uznania záväzku zo dňa 24.02.2000, vyjadrenia odporkyne zo dňa 10.06.2010, zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.06.2010, pričom zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ s odporkyňou uzavreli dňa 11.03.2002 zmluvu o obstaraní výstavby bytu v bytovom dome a garáže do osobného vlastníctva a o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal obstarať pre odporkyňu trojizbový byt v bytovom dome na ul. N. č. bytu H. na parc. č. XXX/XX, k.ú. C. a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť cenu predmetu zmluvy vo výške 33.519,22 € (1.009.800,- Sk). Podľa článku V. zmluvy sa odporkyňa ako objednávateľ zaviazala uhradiť v deň podpisu zmluvy zálohovú čiastku v sume 331,94 € (10.000,- Sk) a podpísaním zmluvy navrhovateľ ako obstarávateľ potvrdil, že túto zálohovú čiastku obdržal. Zvyšok z celkovej sumy za byt 33.187,28 € (999.800,- Sk) sa zaviazala odporkyňa uhradiť po častiach tak, že v lehote 10 dní od podpísania zmluvy doplatí realizačný preddavok do výšky 20 % z ceny bytu, t.j. sumu 6.703,84 € (201.960,- Sk), ďalšiu čiastku 23.235,74 € (700.000,- Sk) sa odporkyňa zaviazala uhradiť navrhovateľovi zo zdrojov Štátneho fondu rozvoja bývania, resp. z iného fondu alebo poskytovateľa uvedenej finančnej čiastky v termíne do 10 dní po obdržaní týchto prostriedkov, najneskôr do uplynutia 2/3 lehoty určenej v článku VI. bod 1 zmluvy, sumu 3.247,69 € (97.840,- Sk) v lehote do kolaudácie. Podľa článku VI. bod 1 sa navrhovateľ ako obstarávateľ zaviazal obstarať pre odporkyňu predmet plnenia (postaviť byt a garáž v bytovom dome) v termíne výstavby 28.02.2004. Dňom dokončenia výstavby s rozumie deň začatia kolaudačného konania. Z faktúry č. 2003/081 zo dňa 22.12.2003, splatnej dňa 31.12.2003, na sumu 10.283,48 € (309.800,- Sk) vyplýva, že odporkyňa uhradila cenu bytu v časti 23.235,74 € (700.000,- Sk) a celková cena bytu bola vo výške
33.519,22 € (1.009.800,- Sk). Dňa 22.12.2003 navrhovateľ odovzdal odporkyni trojizbový byt v bytovom dome na ul. N. č. bytu H. a garáž č. XIV - 111. Z kolaudačného rozhodnutia č. SOcÚ-352/2004-004/ Vi zo dňa 05.10.2004 vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia dňa 23.04.2004. Týmto kolaudačným rozhodnutím stavebný úrad povolil užívanie stavby Polyfunkčný bytový objekt - N. ul. H. postavenej na parc. č. XXX/XX, XXX/XX k.ú. C., mesto Trenčín. Odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila časť ceny bytu a garáže v sume 10.283,48 € (309.800,- Sk), preto ju navrhovateľ výzvou zo dňa 14.12.2006 vyzval na jej zaplatenie. Dňa 15.12.2006 odporkyňa písomne uznala čo do dôvodu a čo do výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 10.283,48 € (309.800,- Sk) s príslušenstvom vyplývajúci jej z nezaplatenej faktúry č. 2003/081 zo dňa 22.12.2003. Odporkyňa navrhovateľovi do dňa podania návrhu žalovanú sumu neuhradila a so splnením svojho záväzku je v omeškaní.
Z výpovede svedka L.. M. H. vyplýva, že v minulosti bol predsedom predstavenstva navrhovateľa, teraz je členom dozornej rady navrhovateľa a je otcom odporkyne. Myslí si, že odporkyňa nemá žiadny dlh voči navrhovateľovi, a to z toho dôvodu, že mal v minulosti pohľadávku voči Vojenským stavbám Bratislava, š. p. so sídlom v Bratislave v celkovej výške 42.581,69 € (1.282.816,10 Sk) s tým, že túto pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2000 na navrhovateľa za odplatu. Navrhovateľ uvedenú pohľadávku vymohol, avšak odplatu mu nezaplatil, a preto bol jeho dlžníkom. Časť dohodnutej odplaty vo výške 10.283,48 € (309.800,- Sk) postúpil odporkyni, čím došlo k započítaniu pohľadávky v uvedenej výške. Uvedenú skutočnosť odporkyňa oznámila navrhovateľovi listom zo dňa 15.01.2004. V minulosti mal navrhovateľ nedostatok finančných prostriedkov, preto nepostúpil dcére celú pohľadávku, a teda nedošlo k započítaniu celkovej ceny bytu. K zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 15.01.2004 a zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004 sa nevedel vyjadriť, pripravoval ich právnik a on ich podpísal. Ako predseda predstavenstva súhlasil s prevzatím dlhu odporkyne a súhlas jej udelil zrejme v ústnej forme. Oznámenie o započítaní pohľadávok osobne doniesol asi do podateľne navrhovateľa. Jeho pohľadávka voči navrhovateľovi bola riadne vedená v účtovníctve, považuje sa stále za veriteľa voči navrhovateľovi. Konanie je dôsledkom toho, že sa dostal do sporu s navrhovateľom a podanie návrhu proti odporkyni považuje za pomstu zo strany navrhovateľa.
Z výpovede svedkyne V. O. vyplýva, že do roku 2011 pracovala u navrhovateľa ako účtovníčka. Vystavovala faktúru dlhu odporkyne voči navrhovateľovi. Dlh odporkyne voči navrhovateľovi vznikol titulom nedoplatku úhrady za byt. Vystavila faktúru č. 2003/081 na sumu 10.283,48 € (309.800,- Sk), ktorá bola riadne zaevidovaná v účtovníctve. O faktúre č. 2003/0081 na cenu bytu 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) po odpočte zálohy 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) nemala vedomosť s tým, že ju nevystavovala. Mala vedomosť o tom, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o obstaraní výstavby bytu na ul. N. v H., ktorého cenu potom odporkyňa nedoplatila v celom rozsahu. Jednalo sa o trojizbový byt s garážou priamo v bytovom dome. Otec odporkyne bol predsedom predstavenstva navrhovateľa a mal stavebnú firmu, ktorá nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu s navrhovateľom o stavebnej činnosti. Nepamätala si, že by došlo k nejakému postupovaniu vzájomných pohľadávok z titulu zmlúv o obstaraní výstavby bytov medzi účastníkmi tohto konania, príp. medzi otcom odporkyne a navrhovateľom. V prípade, ak by bola navrhovateľovi doručená zmluva o postúpení pohľadávok, evidovala by sa na právnom oddelení. Ak vznikla potreba zaúčtovania pohľadávky z tejto zmluvy, zmluva sa predkladala aj učtárni. Nemala vedomosť o zmluvách o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2000 a 15.01.2004. Mala vedomosť o uznaní záväzku odporkyňou, nakoľko preverovala správnosť dlžnej sumy a uvedené uznanie ako zamestnanec navrhovateľa podpísala po tom, ako bolo podpísané odporkyňou a M.. Ľ. S.. Podľa inventarizácie ročnej účtovnej závierky v roku 2010 dlh nebol zo strany odporkyne uhradený. Navrhovateľ ho mal stále vedený v účtovníctve. Faktúry navrhovateľa mohol vystaviť ktorýkoľvek pracovník obchodného oddelenia. V roku 2003 na tomto oddelení pracovala ako obchodná riaditeľka R. Ď., ďalej pracovali na obchodnom oddelení R. Š., R. Y.. O zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.06.2010 nemala vedomosť, nikdy jej nebol predložený na zaúčtovanie. Podpisy na uvedenom zápočte sa jej javia ako podpisy L.. D. V. O.. A.. Nemala vedomosť o započítaní pohľadávok a nevedela sa ani vyjadriť k tomu, kto prevzal dňa 15.01.2004 uvedené oznámenie o započítaní pohľadávok.
Z výpovede svedkyne R. Ď. vyplýva, že u odporcu pracovala od roku 2000 asi do októbra 2010 na pozícii riaditeľky obchodného úseku. Pripravovala podklady k vypracovaniu zmlúv o obstaraní výstavby bytov, vybavovala úvery pre záujemcov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, komunikovala s klientmi, ukazovala im byty. Faktúry vystavovali účtovníčky a pre Štátny fond rozvoja bývania mohli faktúry vystavovať aj pracovníčky obchodného oddelenia. Odporkyňa si objednala u navrhovateľa výstavbu
bytu, ktorého cenu zaplatila len čiastočne, a to prostriedkami zo Štátneho fondu rozvoja bývania a časť kúpnej ceny odporkyňa nezaplatila, mala teda dlh voči navrhovateľovi. Nemala vedomosť o tom, či mal otec odporkyne nejaké pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi.
Z výpovede svedka L.. A. D. vyplýva, že bol generálny riaditeľ u navrhovateľa od roku 1998 do 01.01.2010. Potvrdil, že podpis na faktúre č. 2003/0081 na cenu bytu 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) po odpočte zálohy 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) je nepochybne jeho. O podpise na faktúre č. 2003/081 na úhradu 10.283,48 € (309.800,- Sk) mal pochybnosti. K obsahu faktúr sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť, či mala odporkyňa voči navrhovateľovi dlh ani k vzájomným vzťahom medzi navrhovateľom a otcom odporkyne. Uviedol, že podpis na uznaní záväzku zo dňa 24.02.2000 je jeho. Spomínal si, že otec odporkyne mal pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške uvedenej v uznaní záväzku. Mal vedomosť o tom, že táto pohľadávka L.. H. bola zo strany navrhovateľa v plnom rozsahu L.. H. zaplatená niekedy v roku 2001 až 2002.
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
§ 733 Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 531 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o obstaraní veci v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 11.03.2002. Účastníci konania uzavreli dňa 11.03.2002 zmluvu o obstaraní veci, ktorej predmetom bolo obstaranie výstavby bytu v bytovom dome a garáže do osobného vlastníctva a o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal obstarať pre odporkyňu trojizbový byt v bytovom dome na ul. N. č. bytu H. na parc. č. XXX/XX, k.ú. C.. Pojmovým znakom zmluvy o obstaraní veci je, že je vždy odplatná. Podľa § 733 Občianskeho zákonníka objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu. Výšku tejto odmeny zákon neustanovuje, a preto musí byť dohodnutá. Zmluvné strany si dohodli odmenu za obstaranie veci v celkovej sume 33.519,22 € (1.009.800,- Sk). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa uhradila časť odmeny podľa článku V. bod 2 písm. b) zmluvy o obstaraní výstavby bytu a garáže za obstaranie veci v sume 23.235,74 € (700.000,- Sk) z prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Uvedená skutočnosť vyplýva z účtovníctva navrhovateľa, z výpovedí účastníkov konania a z výpovede svedkyne R. Ď.. Spornou medzi účastníkmi zostala časť odmeny vo výške 10.283,48 Eur (309.800,- Sk). Odporkyňa predložila v konaní originál faktúry č. 2003/0081 zo dňa 22.12.2003, splatnej 31.12.2003, podľa ktorej mala byť cena bytu v sume 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) zaplatená v celej výške po odpočte zálohy v sume 47.635,27 € (1.435.000,- Sk). K uvedenej faktúre svedkyňa V. O., ktorá bola zodpovedná za vystavovanie faktúr u navrhovateľa, uviedla, že túto nevystavovala, nemala o nej vedomosť a nebola zaevidovaná v účtovníctve navrhovateľa. Napriek tomu, že svedok Ing. Peter Nedbal potvrdil, že podpis na faktúre č. 2003/0081 na cenu bytu 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) po odpočte zálohy 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) je nepochybne jeho, súd mal za to, že celková dojednaná odmena za obstaranie výstavby bytu a garáže bola vo výške 33.519,22 € (1.009.800,- Sk), nakoľko uvedená suma vyplýva nielen z uzavretej zmluvy o obstaraní výstavby bytu v bytovom dome a garáže zo dňa 11.03.2002, ale aj následných úkonov účastníkov konania (faktúry č. 2003/081, uznanie záväzku zo dňa 15.12.2006, upomienka zo dňa 14.12.2006, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004, oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 15.01.2004) a vyjadrení účastníkov konania (odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 06.03.2008, vyjadrenie odporkyne zo dňa 10.06.2010, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10.06.2010, 20.08.2013). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd neprihliadal na faktúru č. 2003/0081 na cenu bytu 47.635,27 € (1.435.000,- Sk) po odpočte zálohy 47.635,27 € (1.435.000,- Sk), nakoľko ju považoval za dôkaz, ktorého obsah bol spochybnený do takej miery, že nebolo možné považovať ho za preukázaný.
Dňa 15.12.2006 odporkyňa podpísala uznanie záväzku, v ktorom uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi na zaplatenie 10.283,48 € (309.800,- Sk) s príslušenstvom z nezaplatenej faktúry č. 2003/081 zo dňa 22.12.2003. Záväzok uznala čo do dôvodu a výšky a potvrdila ho svojím podpisom pred svedkami M.. Ľ. S. V. V. O..
Odporkyňa v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 06.03.2008 tvrdila, že k podpisu uznania záväzku bola donútená pod nátlakom a v čase, kedy nebola takmer tri roky dlžníčkou navrhovateľa z dôvodu prevzatia dlhu novým dlžníkom, L.. M. H., na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 15.01.2004 po písomne udelenom súhlase navrhovateľa s prevzatím dlhu. Písomný súhlas navrhovateľa s prevzatím dlhu odporkyne na L.. M. H.F. však súdu v konaní nepredložila. Navyše obranu odporkyne spočívajúcu v namietaní nedostatku pasívnej legitimácie súd považoval za účelovú, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by k podpisu uznania záväzku zo dňa 15.12.2006 bola nútená. O účelovosti obrany v podanom odpore odporkyne svedčí aj nelogickosť jej konania, pretože ak by odporkyňa previedla svoj dlh v sume 10.283,48 € (309.800,- Sk) voči navrhovateľovi na svojho otca L.. M. H., musela vedieť, že jej dlh voči navrhovateľovi zanikol a teda by na upomienku navrhovateľa zo dňa 14.12.2006 nereagovala uznaním záväzku.
Ohľadom predloženej zmluvy o prevzatí dlhu odporkyne v sume 10.283,48 € (309.800,- Sk) voči navrhovateľovi zo dňa 15.01.2004 uzavretej medzi odporkyňou a L.. M. H. sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa a uvedenú zmluvu s ohľadom na vykonané dokazovanie (t.j. nepreukázanie súhlasu navrhovateľa s prevzatím dlhu) súd považoval podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka za pristúpenie L.. M. H. k dlhu odporkyne, a teda v zmysle tejto zmluvy sa stal L.. M. H. dlžníkom popri odporkyni,
a nie dlžníkom namiesto odporkyne. Aj z uvedeného dôvodu súd námietku odporkyne spočívajúcu v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval za nedôvodnú.
Následnú obranu odporkyne na pojednávaní dňa 19.05.2010 spočívajúcu v listinách predložených svedkom L.. M. H., (postúpenie pohľadávky L.. M. H. voči navrhovateľovi na odporkyňu a započítanie postúpenej pohľadávky zo dňa 15.01.2004) súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval tiež za účelovú. Svedok L.. M.D. H. predložil na uvedenom pojednávaní zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2000 uzavretú medzi ním ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, na základe ktorej postúpil L.. M. H. svoju pohľadávku voči Vojenským stavbám Bratislava v sume 42.581,69 € (1.282.816,10 Sk) na navrhovateľa za odplatu v sume 42.581,69 € (1.282.816,10 Sk). Z výpovede Ing. Petra Nedbala vyplýva, že táto pohľadávka bola L.. M. H. zaplatená v roku 2001 až 2002. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2004 uzavretej medzi L.. M. H. a odporkyňou vyplýva, že L.. M. H. postúpil časť svojej pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške 10.283,48 € (309.800,- Sk) na odporkyňu a odporkyňa dňa 15.01.2004 oznámila navrhovateľovi započítanie pohľadávok vo výške 10.283,48 € (309.800,- Sk). Podpis osoby, ktorá prevzala za navrhovateľa dňa 15.01.2004 oznámenie o započítaní pohľadávok nie je čitateľný a je podobný podpisu L.. M. H., ktorý však pri výsluchu povedal, že toto oznámenie doniesol do podateľne. Predložená zmluva o postúpení pohľadávok a oznámenie o započítaní pohľadávok boli súdu predložené vo fotokópii s osvedčením zo dňa 19.05.2010, že listina súhlasí s originálom bez osvedčenia pravosti podpisov. Súd preto tvrdenie odporkyne, že pohľadávka navrhovateľa voči nej zanikla započítaním pohľadávok zo dňa 15.01.2004, považoval za obranu, ktorá je protichodná a v príkrom rozpore s jej dovtedajšou obranou v podanom odpore a v jej dovtedajších vyjadreniach. Predložené listiny L.. M. H. (zmluva o postúpení pohľadávok a oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 15.01.2004) považoval súd za účelové z dôvodu, že následne dňa 15.12.2006 odporkyňa uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi v sume 10.283,48 € (309.800,- Sk) titulom nezaplatenej odmeny za obstaranie výstavby bytu v bytovom dome a garáže čo do dôvodu a výšky z faktúry č. 2003/081 zo dňa 22.12.2003 a aj s prihliadnutím na výpovede svedkov V. O. V. L.. A. D.. Aj s ohľadom na dovtedajšiu obranu, spočívajúcu v tvrdení o postúpení dlhu na L.. H., súd tvrdenie odporkyne o započítaní pohľadávok spolu s predloženými listinami - zmluva o postúpení pohľadávok a oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 15.01.2004 - považoval za účelové a nepravdivé.
Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že dlh odporkyne voči navrhovateľovi v sume 309.800,- Sk v čase jeho uznania dňa 15.12.2006 trval.
Súd sa zaoberal následne vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne, ktorá tvrdila, že predmetný dlh bol v čase uznania premlčaný, o čom nevedela. Z textu listiny - uznanie záväzku - nevyplýva, že navrhovateľka v čase jeho podpisu vedela o tom, že dlh je čo aj čiastočne premlčaný. Jej uvedené tvrdenie podporuje aj text upomienky navrhovateľa zo dňa 14.12.2006 o tom, že vzhľadom na nebezpečenstvo premlčania pohľadávky podáva súdnu žalobu. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka v prípade uznania dlhu, ktorý je premlčaný, má jeho uznanie právny následok len ak ten, kto dlh uznal, o premlčaní dlhu vedel. Ak zo samotného uznania dlhu nevyplýva, že dlžník o premlčaní uznávaného dlhu vedel, v prípade, že dlžník tvrdí, že o premlčaní dlhu nevedel, prenáša sa dôkazné bremeno na veriteľa, ktorý pre úspech v konaní má túto vedomosť odporcu preukázať. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ v konaní nepreukázal a z predloženej upomienky zo dňa 14.12.2006 vyplýva, že v čase uznania považoval dlh za nepremlčaný s tým, že pre nebezpečenstvo premlčania vyzýva odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Súd mal preto za preukázané, že v čase uznania dlhu ani jeden z účastníkov konania nemal vedomosť o čiastočnom premlčaní dlhu.
Odporkyňa ako objednávateľ sa v čl. V. bod 1 zmluvy o obstaraní veci zaviazala uhradiť v deň podpisu zmluvy zálohovú čiastku v sume 331,94 € (10.000,- Sk). V zmysle čl. V. bod 1 veta druhá zmluvy navrhovateľ ako obstarávateľ podpísaním zmluvy potvrdil, že túto zálohovú čiastku obdržal. Napriek tomu, že navrhovateľ v zmysle čl. V bod 1 zmluvy podpisom tejto zmluvy potvrdil jej prevzatie, zaplatenia tejto sumy sa podaným návrhom domáhal. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti považoval za nedôvodný, nakoľko sa navrhovateľ domáha plnenia, ktorého prevzatie potvrdil podpisom zmluvy. V tomto prípade dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi, ktorý v konaní nepreukázal, že napriek potvrdeniu o prevzatí žalovanej sumy 331,94 € (10.000,- Sk) túto sumu neprevzal. Súd mal za to, že v uvedenej časti navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Navyše súd dodáva, že aj v prípade, ak by nezaplatenie zálohovej čiastky v sume 331,94 € (10.000,- Sk) odporkyňou navrhovateľovi bolo preukázané, uvedená pohľadávka navrhovateľa sa stala dňom
12.03.2005 premlčanou, a teda s poukazom na vznesenú námietku premlčania odporkyňou by ju nebolo možné priznať.
Zvyšok odmeny za obstaranie veci v sume 33,187,28 € (999.800,- Sk) sa zaviazala odporkyňa podľa čl. V. bod 2 uhradiť po častiach.
Odporkyňa sa v čl. V. bod 2 písm. a) zmluvy o obstaraní výstavby zaviazala v lehote 10 dní od podpísania zmluvy, t.j. do 21.03.2002 doplatiť realizačný preddavok do výšky 20 % z ceny bytu, t.j. sumu 6.703,84 € (201.960,- Sk). Vzhľadom na neuhradenie uvedenej sumy odporkyňou v lehote splatnosti, začala dňom 22.03.2002 plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v sume 6.703,84 € (201.960,- Sk) sa stala premlčanou dňom 23.3.2005. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa v čase uznania záväzku vedela o tom, že uznávaný dlh je premlčaný, a preto s ohľadom na vznesenú námietku premlčania nemožno tomuto uznaniu v časti 6.703,84 € (201.960,- Sk) priznať právny následok. Z uvedeného dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie 6.703,84 € (201.960,- Sk) zamietol.
Odporkyňa sa v článku V. bod 2 písm. b) Zmluvy o obstaraní výstavby zaviazala najneskôr do uplynutia 2/3 lehoty určenej v čl. VI bod 1 zmluvy o obstaraní výstavby uhradiť navrhovateľovi sumu 23.235,74 € (700.000,- Sk). Ohľadom časti odmeny podľa článku V. bod 2 písm. b) Zmluvy o obstaraní výstavby v sume 23.235,74 € (700.000,- Sk) mal súd za preukázané, že táto časť odmeny bola v celej výške odporkyňou riadne a včas uhradená podľa uzavretej zmluvy z prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania spornou a vyplýva aj z vykonaného dokazovania (z účtovníctva navrhovateľa, z výpovedí účastníkov konania a z výpovede svedkyne R. Ď.). Súd mal preto za preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom nedomáhal ani len čiastočného plnenia v zmysle článku V. bod 2 písm. b) Zmluvy o obstaraní výstavby. Súd navyše k uvedenej časti odmeny dodáva, že aj v prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia časti odmeny podľa článku V. bod 2 písm. b) zmluvy o obstaraní výstavby v sume 23.235,74 € (700.000,- Sk), uvedená pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou dňom 04.07.2003 (od 12.03.2002 do 28.02.2004 je 719 dní, z toho 2/3 je 479 dní) a premlčanou by bola po uplynutí trojročnej premlčacej doby, t.j. dňom 06.07.2006, a teda s poukazom na vznesenú námietku premlčania odporkyňou by ju nebolo možné priznať.
Odporkyňa sa v čl. V. bod 2 písm. c) zmluvy o obstaraní výstavby zaviazala v lehote do kolaudácie uhradiť navrhovateľovi sumu 3.247,69 € (97.840,- Sk). Vzhľadom na neuhradenie uvedenej sumy odporkyňou v lehote splatnosti, začala dňom 06.10.2004 (deň nasledujúci po dni vydania kolaudačného rozhodnutia) plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba. Posledným dňom premlčacej doby na zaplatenie tejto sumy by bol deň 06.10.2007, avšak plynutie premlčacej doby bolo pretrhnuté uznaním záväzku odporkyňou dňa 15.12.2006. Súd mal za to, že odporkyňa platne uznala svoj dlh v sume 3.247,69 € (97.840,- Sk), ktorý v čase uznania nebol premlčaný, a tým začala od 16.12.2006 v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal žalobný návrh súdu dňa 22.01.2008, t.j. v čase, kedy uznaný dlh odporkyne v časti 3.247,69 € (97.840,- Sk) nebol premlčaný, a preto súd odporkyňu zaviazal s poukazom na § 558 Občianskeho zákonníka na jeho zaplatenie.
Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením žalovaného záväzku v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 06.10.2004 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.