Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/20/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: M. O., N. Z.. M. XXX/XX , XXX XX N., proti žalovanému: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX/XXX, XXX XX W. G., o zaplatenie 14.156 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne nejasnou a neúplne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy. Z pôvodne podanej žaloby nebolo zrejmé o čo žalobcovi vlastne ide.

Na výzvu súdu následne svoju žalobu doplnil a uviedol, že sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 14.156 eur s prísl. a to z dôvodu, že poskytol žalovanému pobyt v Bardejovských kúpeľoch a to jeho manželke so všetkými službami v termíne od 02.06.2009 do 14.06.2009 v sume 756 eur. Žalovanému poskytol montérky v počte 10 kusov v sume 150 eur. Poskytol žalovanému ďalej elektroniku v sume 4000 eur. Za dodanie nového auta PEUGEOT Biper poskytol žalovanému sumu 11.250 eur. Celkovo ide o sumu 16.156 eur. Keďže žalovaný sumu 200 eur uhradil, žiada už len sumu 14.156 eur. Uviedol, že vie zabezpečiť doklady o zaplatení pobytu v kúpeľoch. Uviedol, že to platil aj z peňazí ich bežeckého klubu. O dodaní 10 kusov montérok má svedka. V NAY Elektrodome v Košiciach mu môžu potvrdiť, že kupoval pre žalovaného a iných ľudí elektroniku. Taktiež v spoločnosti FRANCE -TECH. s.r.o. mu môžu potvrdiť, že kupoval pre žalovaného nové auto.

Následne počas konania svoj žalobný návrh menil. Ako žalobca bol označovaný bežecký klub.

Súd žalobcu uznesením a výzvou niekoľkokrát vyzýval na spresnenie svojich podaní. Na výzvy súdu žalobca nijako nereagoval.

Žalobca sa na žiadne z vytýčených pojednávaní nedostavil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

Sud vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to podaním zo dňa 06.07.2011, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.04.2012, správami k oslobodeniu od platenia súdnych

poplatkov, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.06.2012, vrátane faktúry č. 2229291 a príjmového pokladničného dokladu č. 29HV049, , dokladu na čl. 46,47, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.07.2012, zo dňa 15.07.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 31.07.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 22.10.2012, zo dňa 19.12.2012, zmluvou o prenájme zo dňa 12.07.2007, výdavkovými dokladmi na čl. 80, zmluvou o prenájme zo dňa 01.05.2008, výdavkovými dokladmi na čl. 83, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.01.2013, 07.01.2013, pripojeným vyšetrovacím spisom sp.zn. ČVS.ORP 118/OVK-VT 2011, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stave vecí:

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2012 vyplýva, že žalobcu pozná asi od roku 2007, keď ho navštívil v sídle jeho firmy s požiadavkou o sponzorovania atletického klubu pôsobiaceho v Bardejove. Predstavil sa ako predseda daného klubu s tým, aby mu poskytol sponzorský príspevok na činnosť ich klubu. Ako protislužbu mu sľúbil reklamu jeho firmy na ich športových podujatiach. Nakoľko žalovaný pôsobí v oblasti autodopravy a takáto reklama by bola pre neho neprínosná a preto s tým nesúhlasil. S týmto rozhodnutím sa rozišli a niekoľko týždňov sa žalobca neukázal. Neskôr sa objavil znova a vo viac menej pravidelných intervaloch o prehováral na sponzorstvo ich klubu. Prišiel rok 2008 a s ním kríza, ktorá značne zasiahla aj jeho - žalovaného takže dal mu dosť jasne najavo, že nemá žalovaný o sponzorstvo záujem. To, že od neho dostal auto, tak sa to nezakladá na pravde, pretože k jeho kúpe má a predložil kúpnu zmluvu a faktúru. Rovnako od neho nedostal žiadnu elektroniku ako to tvrdí žalobca. Vo veci obvinenia z podvodu bol vypovedať voči žalobcovi na polícií už dvakrát, približne pred rokom a pol alebo pred dvomi rokmi. Považuje všetky jeho nároky a obvinenia zo strany žalobcu za neoprávnené a neodôvodnené a tak celý jeho nárok na uplatnenie škody v plnom rozsahu neuznáva a žiada ho zamietnuť.

Z faktúry č. 2229291 vyplýva, že spoločnosť FRANCE -TECH , spol. s r.o. vyfakturovala spoločnosti JM- Slovakia, s.r.o. sumu 0,00 eur za kúpu motorového vozidla BIPPER TEPEE, dňa 28.05.2009. Faktúra bola splatná dňa 11.06.2009 s tým, že na zálohu bola uhradená celá kúpna cena 11 250,- eur.

Z výdavkového pokladničného dokladu 29HV049 vyplýva, že spoločnosť JM-Slovakia, s.r.o. uhradila sumu 11 250,- eur spoločnosti FRANCE -TECH , spol. s r.o.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.07.2012 vyplýva, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, všetko je lož , ide o jeho výmysel a krivé obvinenia.

Zo zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule č. 69/2007 zo dňa 12.07.2007 vyplýva že dodávateľ JM DEMOLEX bežecký klub a objednávateľ -VODOSTAV Žalobín, s.r.o. uzavreli túto zmluvu v súvislosti s prenájmom plochy pre umiestnenie reklamy, firemnej tabule pri športových podujatiach v roku 2007.

Z výdavkových dokladov na (čl. 80) vyplýva, že spoločnosť VODOSTAV Žalobín, s.r.o. dňa 06.12.2007 uhradila 306.000,-Sk JM DEMOLEX bežeckému klubu.

Z príjmového dokladu zo dňa 06.12.0007 na (čl. 80) vyplýva, že JM DEMOLEX bežecký klub prijala sumu 306.000,- Sk od spoločnosti VODOSTAV Žalobín, s.r.o.

Zo zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule č. 55/2008 zo dňa 01.05.2008 vyplýva že dodávateľ JM DEMOLEX bežecký klub a objednávateľ-VODOSTAV Žalobín, s.r.o. uzavreli túto zmluvu v súvislosti s prenájmom plochy pre umiestnenie reklamy, firemnej tabule pri športových podujatiach v roku 2008.

Z výdavkových dokladov na (čl. 83) vyplýva, že spoločnosť VODOSTAV Žalobín, s.r.o. dňa 03.12.2008 uhradila 205.000,-Sk JM DEMOLEX bežeckému klubu.

Z príjmového dokladu zo dňa 03.12.2008 na (čl. 83) vyplýva, že JM DEMOLEX bežecký klub prijala sumu 205.000,- Sk od spoločnosti VODOSTAV Žalobín, s.r.o.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS.ORP 118/OVK-VT 2011 vyplýva, že M. O. podal trestné oznámenie na žalovaného M. O.. Zo spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 04.04.2011 Okresného riaditeľstva PZ vo Vranov n/T bolo trestné oznámenie M. O. pre trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy odmietnuté .

Z úradného záznamu po zisťovaní tunajším súdom zo dňa 17.04.2013 na (čl. 116) vyplýva, že bol telefonicky kontaktovaný Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ kde bolo zistené, že trestné oznámenia, ktoré mal podať žalobca evidujú aj voči iným osobám sp. zn. ORP-52/OEK-VT-2011 M.. F., ORP-184/ OVK-VT-2011 na neznámeho páchateľa, ktoré podania boli odmietnuté, a podanie ORP-500/JP- VT-2010 na neznámeho páchateľa, ktoré takisto bolo odmietnuté.

Z výpovede žalovaného vyplýva, že pán O. ho osobne žaloval už asi dvakrát, dvakrát bol vypočutý na polícií. Žalovaný na dotaz súdu aby spresnil svoju výpoveď, uviedol, že neviedli sa civilné konania, len žalobca podal na neho dva trestné oznámenia. Po prešetrení políciou sa na nič neprišlo. Žalovaný na dotaz súdu, či má k dispozícií rozhodnutia PZ o skončení vyšetrovania uviedol, že nemá. Nevedel ani spisovú značku. Raz ich vypočúval vyšetrovateľ Z., druhýkrát to bola nejaká žena, meno si nepamätá. Vyšetrovanie sa skončilo s tým, že k žiadnemu trestnému činu k spáchaniu nedošlo. Nepamätá sa , či nejaké papiere dostal alebo nie.

Žalovaný na dotaz súdu, aby sa vyjadril k samotnej skutkovej podstate žalobného návrhu žalobcu a to v 1. bode pokiaľ ide o žiadanú sumu 756,00 eur za úhradu pobytu jeho manželky v Bardejovských kúpeľoch žalovaný uviedol, že peniaze dal osobne pánovi O.. Zhruba pol roka predtým chodil za ním s tým, že potrebuje peniaze na sponzoring bežeckého klubu. Bolo to v dobe kedy boli peniaze poskytol som mu sumu okolo 5.000,- korún na bežecký klub. On sa ho pýtal , či nechce pre svoju manželku pobyt v kúpeľoch , že má tam známosti teda v Bardejovských kúpeľoch a že môže vybaviť zľavu. Dal mu vtedy okolo 22.000,- korún ešte v slovenských korunách že by zaplatil pobyt jeho manželke v Bardejovských kúpeľoch. Momentálne doklad o tom nemá, nakoľko žalobca mu žiaden doklad o tom nedal. Manželka bola v kúpeľoch dvakrát. Bola jeden týždeň a následne opäť na týždeň, bolo to zhruba možno 5 rokov dozadu. Tento pobyt absolvovala dva týždne po sebe. Následne žalobca prišiel za ním a pýtal sa, či ho nemôže nejakým spôsobom ešte sponzorovať. Vtedy mu povedal, bolo to zhruba v roku 2008 kedy začala kríza, že nie, že nemá peniaze.

Pokiaľ sa týka ďalšej časti žalobného návrhu o tom, že žalobca mu dal 150,- eur za kúpu 10 ks uterákov, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o kúpu montérok takisto sa tieto tvrdenia nezakladajú na pravde. Má firmu, ktorá mu dodáva montérky. V jeho firme každý chlap - pracovník má urobené tak, že každý má tri kusy montérok, ktoré firma každý týždeň berie a čistí ich. Montérky im obmieňajú, nepotrebuje to.

Žalovaný na dotaz súdu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam tvrdených žalobcom v žalobnom návrhu ohľadom kúpy elektroniky v sume 4.000,- eur uviedol, že aj toto sa nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o umývačku riadu, ktorú má doma o jej kúpe má o tom doklad, ohľadom kúpy televízora nevie či má doklad, má ho asi 4 roky, už sa presne nepamätá. Pokiaľ ide o počítače na všetky môže doložiť doklady, všetky sú evidované na firmu. Tie doklady, ktoré bude mať doma a ktoré nájde súdu doručí , vzhľadom na to, že je to už dlhšia doba a záručná doba je len dva roky a zvykne po uplynutí záručnej doby doklady o kúpe už vyhadzovať.

Žalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o sumu 11250, eur ohľadom kúpny auta doklady o tom má dnes na pojednávaní. Pokiaľ nemá niektoré doklady vie, že všetky dával do vyšetrovacieho spisu v súvislosti s trestným konaním a tam by sa mali nachádzať. Odtiaľ si ich môže vyžiadať aj súd.

Podľa ust. ods. ,1,2,3 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé tri predpoklady majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená na preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti ,teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov, v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v (). na viacerých miestach ustanovuje obdobnú platnosť a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla ako dôsledok porušenia povinnosti (napr. ,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti ,chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí zásada, že bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus náhrady škody ( a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu nemá zodpovednostný charakter.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter skutočnej škody majú aj náklady, ktoré poškodený márne vynaložil (napr. pri príprave plnenia) a ktoré sa v dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.

Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti . Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení. Príčinnú súvislosť spravidla dokazuje poškodený. V sú však upravené aj prípady, keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (. ). S kauzálnym nexom určitým spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten, kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať aj tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho modifikovať.

Na základe vykonaného dokazovania tak ako je to vyššie uvedené s poukazom na vykonané dôkazy súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu s poukazom na citované zákonné ustanovenia nedôvodná.

Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti ním uvádzané, t.j. že žalovaný mu je dlžný tak, ako to tvrdil v žalobnom návrhu a z dôvodov ním uvedených. Tieto skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil v žalobnom návrhu neboli v konaní jednoznačne a hodnoverne ničím preukázané. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov tieto žalobcom tvrdené skutočnosti nijako nevyplývajú. Súd poukazuje, že samotný žalobca sa ani raz vo veci na pojednávanie neodstavil a nevyjadril sa bližšie k skutkovým okolnostiam prípadu. Navyše počas konania menil označenie žalobcu. Na výzvy súdu na doplnenie svojich návrhov, ktoré boli nejasné neúplné nereagoval. Bez výsluchu samotného žalobcu nebolo možné preto objasniť všetky ním tvrdené skutočnosti, ktoré žalovaný v celom rozsahu poprel. Žalobca síce vo svojich podaniach navrhol vypočuť svedkov avšak týchto bližšie nekonkretizoval. Ich vypočutie bez vypočutia samotného žalobcu ku skutkovým okolnostiam vzniku škody, prípadne bezdôvodného obohatenia nie je možné, pretože by to nebolo objektívne. Nie je možné vypočuť svedkov bez tohto, aby najprv žalobca objasnil všetky okolnosti.

Navyše súd má za to, že aj napriek tomu, ani zo žalobcom predložených písomných dokladov a to zmlúv a pokladničných dokladov a ani iných dôkazov nevyplýva žiaden právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a ani skutočnosti ktoré žalobca tvrdil.

Súd má preto za to, že v konaní nebolo preukázané to, že by žalovaný žalobcovi niečo tak ako to tvrdil dlžil, že by mu žalovaný osobne spôsobil škodu v žalovanej výške, pri splnení všetkých predpoklad pre vznik škody, tak ako to ustanovuje alebo že by sa žalovaný na jeho úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Takéto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu vyšetrovacieho spisu a ani z vykonaných dôkazov.

Na základe uvedeného preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Súd poukazuje, že rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie opakovane nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a preto má v zmysle ust. právo na plnú náhradu trov konania. Keďže žalovaný v konaní nepožiadal o priznanie náhrady trov konania, pričom mu ani žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.