Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Mgr. Mária Belaňová, Hviezdoslavova 3, Prievidza, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Fontes s.r.o., Olympionikov 4, Prievidza, IČO: 36 351 504, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Hurtišom, Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovanému: Štefan Drobný, miesto podnikania Vlčkovce 241, IČO: 33 221 871, o zaplatenie 4.935,53 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -149 zo dňa 23.1.2013 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.935,53 eur s 9 % úrokom z omeškania od 30.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.587,04 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Jozefa Hurtiša do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti týkajúcej sa uplatňovaného úroku z omeškania návrh zamietol.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým bola správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je obchodná spoločnosť Fontes s.r.o., poukazovala na to, že medzi úpadcom a žalovaným bol založený mandátnou zmluvou uzatvorenou dňa 15.12.2008 a zmluvou o obchodnom zastúpení uzatvorenou dňa 30.6.2009 záväzkový vzťah, na základe ktorého žalovaný vykonával pre úpadcu činnosti súvisiace so získavaním zákazníkov pre uzatváranie obchodov a kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol predaj výrobkov úpadcu. Mandátna zmluva predchádzala zmluve o obchodnom zastúpení, ale zmluva mandátna ukončená žiadnym spôsobom nebola. Zmluvné strany sa vo svojom záväzkovom vzťahu spravovali podmienkami dohodnutými v zmluve o obchodnom zastúpení, ale na základe oboch zmlúv v podstate zhodným spôsobom úpadca vykonával odmeňovanie žalovaného, ktoré bolo označované ako provízia vyplácaná žalovanému podľa predložených faktúr. Úpadca žalovanému provízie vyplácal mesačne formou zálohových platieb a skutočná výška provízie ako nárok prislúchajúci žalobcovi v rozsahu vykonanej činnosti bola určená až po vykonaní konkrétneho obchodu so zákazníkom a zaplatením kúpnej ceny týmto zákazníkom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca vyplatil žalovanému celkom čiastku 7.964,03 eur, ale podľa žalobcu žalovanému do ukončenia obchodného vzťahu nárok vznikol len do výšky 3.028,50 eur a ostatné plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému nad rámec prislúchajúcej mu čiastky žiadal žalobca priznať titulom bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, poukazoval na to, že provízia, ktorú mu žalobca vyplatil bola plnením bez ohľadu na skutočne zrealizované obchody so zákazníkmi, k čomu poukazoval na ústnu dohodu s M. L. ktorý mu povedal, že nárok na províziu mu vzniká bez ohľadu na uskutočnené obchody a preto výška provízie bola stanovená paušálne v sume 35.000,- Sk.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, vypočul v konaní navrhnutých svedkov a to M. L. a Ing. T. F. a dospel k záveru, že nárok žalobcu ako plnenie na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď nad rámec nároku žalovanému na vyplatenie provízie poskytol plnenie bez právneho dôvodu je opodstatnený. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd ustálil s poukazom na ust. § 652 a nasl. Obchod. zák. ako zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom vychádzal zo zistenia, že zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi mali charakter sústavnej činnosti. Podľa dohody účastníkov obchodný zástupca má právo na províziu, ktorý nárok mu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splní časť svojho záväzku alebo bola povinná ho splniť. Žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, že nárok na províziu mu vznikol v rozsahu zálohovo vyplatených provízií a v súvislosti s obranou žalovaného prvostupňový súd skonštatoval, že medzi zmluvnými stranami nebolo preukázané uzatvorenie dohody i o obstaraní príležitosti pre zastúpeného, aby mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom, preto vyplácanie zálohových provízií bez ohľadu na výsledok nemôže mať právnu relevanciu. Dohoda o tom, že zálohovaná provízia sa vyplatí a bude príjmom žalovaného, bez ohľadu na výsledok sa nepreukázala ani svedeckými výpoveďami a súd na základe vyššie popísaných skutočností a dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa domáha plnenia poskytnutého žalovanému titulom plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu žalobca uniesol a preukázal, že žalovanému vyplácaná suma bola iba zálohou, ktorý túto prijal ako plnenie na základe zmluvného dojednania, ktorý ale nepreukázal vznik nároku na celú sumu zálohovo vyplatených súm. Žalovaný sa dostal s vrátením požadovaného nároku do omeškania, preto súd s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák. priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania, ale až odo dňa 30.10.2010, nakoľko zo strany úpadcu v konaní nebola preukázaná skoršia výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia, z toho dôvodu v ostatnej časti, ktorou žiadal žalobca priznať úroky z omeškania zo žalovaného plnenia už odo dňa 1.4.2010 ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi, ktorého neúspech označil za nepatrný, priznal plnú náhradu trov spočívajúcu v nároku na zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia za poskytnuté úkony právnej služby, ktoré v súlade s vyhl.č. prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie v časti, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal, že prvostupňový súd sudkyňou JUDr. Martinou Belaňovou (zrejme mal na mysli JUDr. Martinu Valentovú, pretože osoba s priezviskom Belaňová je správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Fontes s.r.o.) nevykonala všetky dôkazy, nezaoberala sa jednotlivými obchodnými prípadmi a uspokojila sa iba s tvrdením správkyne konkurznej podstaty. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že súd nevyhodnotil správnosť účtovania zálohových faktúr vzhľadom na ich dočasnú platnosť z pohľadu účtovného, nevenoval sa otázke posudzovania spôsobu účtovania úpadcu, ktoré bolo vykonávané na rôznych účtoch a s tým vznikli i problémy s vyplácaním provízií za skutočne uskutočnené obchody, čím mu nebolo umožnené brániť a preukázať opodstatnenosť svojho tvrdenia. V závere namietol odvolateľ i nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania priznaných právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý si kilometre účtoval navyše, pretože nepreukazujú skutočnú vzdialenosť, keď podľa autodopravcami používaného kalkulačného softwaru na určenie vzdialeností a podľa bežných navigačných systémov nie je vzdialenosť medzi jednotlivými mestami ako si ju označoval právny zástupca žalobcu zhodná s týmito informáciami. Súčasne namietol i rozsah náhrady za stratu času, kedy je možné si dĺžku pojednávania preveriť v jednotlivých zápisniciach z pojednávania, ktoré nikdy netrvalo dlhšie ako dve hodiny.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa , podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa , , ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali ( ).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa skutočnosť, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, konkrétne faktúr, ktoré sám vystavoval voči úpadcovi vyplýva, že si uplatňoval nárok na zálohu provízie vo výške 35.000,- Sk, neskôr 1.161,79 eur po prepočte, čo jednoznačne potvrdzuje skutočnosti uvádzané žalobcom, podľa ktorých suma 1.161,79 eur nebola konkrétnou sumou zohľadňujúcou nárok žalovaného na odmenu za skutočne a reálne vykonané obchody, ale iba zálohovým plnením, ktoré sa po určitom časovom úseku vzhľadom na činnosť žalovaného zúčtuje. Z dôvodu ukončenia záväzkového vzťahu medzi úpadcom a žalovaným výpoveďou zo strany žalovaného žalobca správne postupoval, keď vyplatené zálohy zúčtoval na skutočne reálne prislúchajúci a žalovanému patriaci nárok za vykonané činnosti a rozdiel medzi reálnym nárokom a zálohovo vyplatení plnením si v súdnom konaní uplatnil. I samotné slovné spojenie „zálohová provízia“ jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že sa nejednalo o dohodnutú a nemennú výšku provízií, ale iba zálohu, ktorá bola akousi rezervou finančného krytia žalovaného, ale nezodpovedala výške skutočnej nárokovateľnej provízie, čo nie je v rozpore ani s logikou predmetného záväzkového vzťahu, pretože v opačnom prípade by mal žalovaný nárok na províziu vo výške 1.161,79 eur mesačne i v prípade, ak by žiadne obchody počas trvania záväzku v mene úpadcu neuzatvoril.

K odvolaciemu dôvodu súvisiacemu s rozsahom priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd uvádza, že pri určení vzdialenosti súdy nevychádzajú z výpočtového softwaru, ktorý používajú autodopravcovia, ale z počtu kilometrov a vzdialenosti primeranej, ktorú uvedie pri zúčtovaní účastník a jeho právny zástupca, ktorému sa tento nárok priznáva. Navigačné systémy určujú rôznu vzdialenosť podľa zadania, či sa vyhľadáva trasa rýchlu alebo najkratšiu a pod. V súvislosti s náhradou za stratu času dáva odvolací súd do pozornosti odvolateľa, že táto náhrada neprislúcha právnemu zástupcovi iba za čas strávený priamo v pojednávacej miestnosti príslušného súdu, ale i za čas strávený mimo sídla advokátskej kancelárie, ktorá doba sa týmto predlžuje. Prvostupňový súd preto nepochybil, keď rozhodol o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia tak ako je uvedené v rozsudku napadnutého odvolaním.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré ako vecne správne podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s , ale v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.