Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-89-2013.pdf
PDF · 137.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: J. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. E.Á. XXX/XXX, XXX XX Ž., Š. T. M., o zaplatenie 129,70 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 31,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 31,13 eur od 28.03.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 98,57 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 40,- eur od 28.03.2009 do zaplatenia zamieta.
Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. bodu 10.1 Dodatku č. 1 k zmluve o účte - bonus/ zľava uzavretom medzi účastníkmi dňa 25.06.2007 v znení: „V prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 7 tohto dodatku je majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka, ak sa banka zaviazala poskytnúť bonus podľa tohto dodatku;“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 04.01.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.02.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 129,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 71,13 eur od 28.03.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 104,38 eur, z toho titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 eur a 87,88 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Svoj nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 25.06.2007 v súlade s ust. § 269 ods. 2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, ust. § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa (ďalej len „VOP“) zmluvu č. XXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 71,13 eur, predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. V súlade so zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní
služby povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy č. XXXXXXXX. V zmysle zmluvy č. XXXXXXXX za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zaúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe tejto zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu vedeného v banke. Vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve č. XXXXXXXX a Sadzobníku poplatkov, navrhovateľ dňa 27.03.2009 odstúpil od zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 129,70 eur, ktorá pozostáva z istiny 71,13 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 58,57 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým navrhovateľ deklaruje, že údaje výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho, ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby ECB navrhovateľ považuje deň 28.03.2009, t. j. deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy. V ďalšom navrhovateľ odkázal na znenie ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka znení účinnom do 14.01.2009, ako aj v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2013. Navrhovateľ na výzvu súdu podaním zo dňa 04.06.2013 špecifikoval uplatnené nároky nasledovne, a to že zrejmým nedopatrením v návrhu uviedol, že s odporcom dojednal službu povolené prečerpanie na osobnom účte, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s odkazom na VOP a Sadzobník poplatkov. S odporcom uzavrel dňa 25.06.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadil odporcovi rastový osobný účet. Následne dňa 25.06.2007 uzatvorili dodatok k zmluve o účte - bonus pre klientov. Podľa bodu 1 dodatku sa zaviazal poskytnúť odporcovi k balíku služieb Balík výhoda 50 - bonus vo výške 40,- eur (1.200,- Sk). Podľa bodu 2 dodatku sa bonusom pre účely tejto zmluvy rozumie jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúži výlučne na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka. Podľa bodu 7.1 dodatku sa odporca zároveň zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od podpisu dodatku bude využívať účet v banke tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku zmluvy. Podľa bodu 10 dodatku v prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 7 je majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu. Nakoľko odporca porušil zmluvu a VOP, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, čo malo za následok predčasný zánik zmluvy, navrhovateľ si uplatňuje príslušnú zmluvnú pokutu vo výške 40,- eur (uvedené v poslednom výpise z účtu zo dňa 27.03.2009 - zmluvná pokuta - bonus). Nakoľko odporca porušil zmluvu a VOP, a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bod 23 VOP, navrhovateľ v súlade s čl. III. bod 37 VOP listom odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do 3 dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu. Odporca však na uvedenú výzvu nereagoval a neuhradil príslušný debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 27.03.2009 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu. Ide len o účtovné vyrovnanie zo strany navrhovateľa. Preto sa navrhovateľ domáha v konaní: 1. zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 71,13 eur, ktorá pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch, zmluvnej pokuty a úrokoch a sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 58,57 eur podľa čl. I. bod 7 VOP, a to 20 % ročne do 30.06.2012 a 28 % ročne od 01.07.2012 do zaplatenia (od 01.07.2012 došlo k zmene sadzobníka poplatkov a sankčná úroková sadzba je od tohto dňa 28 % ročne). Navrhovateľ má preto nárok na 20 %-ný sankčný poplatok zo sumy 71,13 eur od 28.03.2009 (deň nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku) do 30.06.2012, t. j. v sume 46,40 eur a 28 %-ný sankčný poplatok zo sumy 71,13 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, pričom navrhovateľ si tento uplatňuje len za obdobie od 01.07.2012 do podania návrhu v sume 12,70 eur. Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. náhradne doručený, písomne nevyjadril. Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ust. § 115a ods. 2 v spojení s ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. súd bez nariadenia pojednávania dňa 17.12.2013 verejne vyhlásil vo veci rozsudok, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 04.12.2013. Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť (§ 121 O.s.p.), že spoločnosť Dexia banka Slovensko, a. s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 591 ku dňu 01.01.2012 zmenila obchodné meno na Prima banka Slovensko, a. s. (t. j. navrhovateľ). Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25.06.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s odkazom na ust. § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka a Všeobecné obchodné podmienky Dexia Banky Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP“), ktoré mali tvoriť súčasť zmluvy. Uvedenou zmluvou sa navrhovateľ zaviazal zriadiť odporcovi osobný rastový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene Sk. Ďalej bolo zmluvou dohodnuté poskytovanie služby elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom každá zmluvná strana bola oprávnená vypovedať zmluvu kedykoľvek s výpovednou lehotou podľa VOP pre príslušný produkt/službu. Za poskytnutie produktov/služieb bol navrhovateľ oprávnený zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov Dexia Banky Slovensko, a. s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25.06.2007 dodatok k zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.06.2007, ktorým sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi k balíku služieb bonus vo výške 1.200,- Sk, a to dňom podpisu tohto dodatku (bod 1). Podľa bodu 2 dodatku, sa bonusom pre účely tohto dodatku rozumel jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúži výlučne na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka. Navrhovateľ znižuje aktuálny zostatok bonusu o bankou určené poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus. Poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus, sú uvedené v zozname, ktorý mal tvoriť súčasť platného sadzobníka poplatkov navrhovateľa, pričom navrhovateľ mal právo meniť zoznam určených poplatkov. Podľa bodu 7 dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa podpisu dodatku, ak sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť bonus podľa tohto dodatku, bude využívať účet v banke tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy; alebo nepožiada banku o zmenu spôsobu poplatkovania účtu, okrem zmeny z nižšieho na vyšší balík. Podľa bodu 10.1 dodatku v prípade porušenia záväzku odporcu uvedeného v bode 7 tohto dodatku je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka, ak sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť bonus podľa tohto dodatku, pričom zaplatenie zmluvnej pokuty sa nedotýka nároku navrhovateľa na náhradu škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Podľa čl. I. bod 7 VOP, za poskytovanie bankových produktov/služieb je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia/í zmluvy vrátane týchto VOP zo strany klienta, resp. inej povinnej osoby. Banka má právo meniť sadzobník. Podľa ust. čl. III. časť A. bod 23 VOP, ak účet/vkladná knižka/vkladový účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte/vkladnej knižke klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej ustanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto
úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa ust. čl. III. časť A. bod 37 VOP, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak - klient udal nesprávne údaje alebo zamlčal dôležité údaje, ktoré majú vplyv na zmluvné vzťahy medzi klientom a bankou, klient konal preukázateľne podvodným spôsobom; - klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal, - za odstúpenie od zmluvy sa považuje aj oznámenie banky o zrušení účtu alebo vkladu; - prostriedky na účte sú blokované na základe nariadenia súdu, exekútora, príp. ďalšieho príslušným zákonom oprávneného orgánu; - sa banka dozvedela o takých pomeroch týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom; - nastal prípad uvedený v týchto VOP; - klient závažne porušil VOP. Listom zo dňa 17.10.2008 oznamoval navrhovateľ odporcovi, že odo dňa 01.08.2008 na jeho účte č. XXXXXXXXXX/XXXX eviduje debetný zostatok v aktuálnej výške 290,04 Sk (9,63 eur). Zároveň tak navrhovateľ odporcu vyzval, aby do 20 dní od vystavenia výzvy doplnil zostatok na jeho účte minimálne o čiastku zodpovedajúcu nepovolenému debetnému zostatku zvýšenú o sankčný úrok stanovený v zmluve o účte, ktorý je v zmysle sadzobníka poplatkov 20 % ročne. Listom zo dňa 24.03.2009 oznamoval navrhovateľ odporcovi, že nakoľko je odo dňa 01.08.2008 na jeho účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vykazovaný debetný zostatok v aktuálnej výške 27,45 eur, odstupuje od príslušnej zmluvy o tomto účte. Podľa výpisu z účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu 27.03.2009 debetný zostatok vo výške 71,13 eur, pričom v tejto sume bola započítaná zmluvná pokuta vo výške 40,- eur. Podľa sadzobníka poplatkov Dexia banka Slovensko, a. s. bola sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % p. a. (ročne). Podľa sadzobníka poplatkov navrhovateľa účinného od 01.07.2012 bol stanovený úrok z omeškania pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % p. a. (ročne). Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa ust. § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.11.2009, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa ust. § 768k Obchodného zákonníka v znení zákon č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 31.06.2007, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 31.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 31.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa ust. bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedenou zmluvou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zriadiť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a odporca sa zaviazal za poskytovanie služieb hradiť navrhovateľovi poplatky podľa platného cenníka. Súd vychádzajúc z výpisu z bežného účtu odporcu predloženého navrhovateľom mal za to, že odporca mal ku dňu 27.03.2009 debetný zostatok na bežnom účte vo výške 31,13 eur tvorený nesplatenými bankovými poplatkami a úrokmi podľa ust. čl. III. časť A. bod 23 VOP. Keďže odporca tento doposiaľ neuhradil, súd ho zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu 31,13 eur zodpovedajúcu výške tohto debetného zostatku. Čo sa týka ďalšieho návrhom uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 40,- eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 28.03.2009), súd na úvod konštatuje, že v danom prípade vzťah medzi účastníkmi konania vzniknutý na základe dotknutej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.06.2007 možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., na ktorú sa vzťahovala úprava podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade totiž mala zmluva uzavretá medzi účastníkmi podobu zmluvy, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je zrejmé, že odporca ako iný spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka zmluvných podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou [v čase uzavretia zmluvy ust. § 53 ods. 4 (v súčasnosti ust. § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka]. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Uvedené sa týka aj zmluvy v prejednávanej veci. Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súdu sa javí, že zmluvnou pokutou tak v danom prípade malo byť zabezpečenie benefitu poskytnutého odporcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu s navrhovateľom vo forme určitého bonusu, spočívajúceho v tom, že odporca bol v podstate oslobodený platiť niektoré navrhovateľom určené poplatky za služby poskytované navrhovateľom, a to do výšky 1.200,- Sk. Ekonomickým zmyslom kreovania tohto bonusu bolo pre odporcu získať určité peňažné zvýhodnenie a pre navrhovateľa klienta používajúceho jeho služby najmenej po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu dodatku k zmluve o bežnom účte. Súd sa tak v ďalšom zaoberal posúdením prijateľnosti zmluvnej podmienky ustanovenej v ust. bodu 10.1 dodatku k zmluve o bežnom účte. Na úvod tohto posúdenia považuje súd za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Teda výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne časové štádium v rámci doby trvania zmluvného vzťahu. Aj keď toto výkladové pravidlo v čase uzavierania dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 25.06.2007 ešte zakotvené v právnom poriadku SR nebolo, bez akýchkoľvek pochybností s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj na citovanú časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, ho možno použiť aj v prejednávanom prípade.
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 7 dodatku k zmluve o bežnom účte počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to či už v prípade, že účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a včas napr. až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, alebo naopak v prípade, že účastník porušil svoje povinnosti už hneď v začiatku tejto doby, pričom v oboch prípadoch mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Z pohľadu funkcií zmluvnej pokuty sa ust. bodu 10.1 dodatku k zmluve o bežnom účte súdu javí ako neprijateľná zmluvná podmienka. Odporca (ako aj iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) bol totižto zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.200,- Sk (39,83 eur a nie 40,- eur ako si uplatňoval navrhovateľ) aj v prípade, keď by došlo k zániku zmluvy o bežnom účte hneď v úvode doby 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte (napr. výpoveďou odporcu podľa ust. čl. V. bodu 2 zmluvy, alebo odstúpením navrhovateľa od zmluvy podľa ust. čl. III. časť A. bod 37 VOP), kedy by odporca vyčerpal z uvedeného bonusu napr. sumu 13,16 eur [čo zodpovedá poplatku za poskytovanie služieb balíku „Výhoda 50“ vo výške 3,29 eur (výška tohto poplatku vyplýva z výpisu z účtu odporcu predloženého navrhovateľom) za obdobie 4 mesiacov; 4 x 3,29 eur = 13,16 eur]. V takomto prípade je výška zmluvnej pokuty 39,83 eur za nedodržanie doby viazanosti z pohľadu reálne vyčerpaného bonusu v rozsahu 13,16 eur (zmluvná pokuta by tak bola 3-násobkom vyčerpaného bonusu) neprimerane vysoká (ust. bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993). Treba si totiž uvedomiť, že poskytnutý bonus 39,83 eur bol v zmysle ust. bodu 2 dodatku len virtuálny, t. j. odporca od navrhovateľa nedostal žiadne reálne plnenie v hodnote tohto bonusu a až postupným užívaním služieb poskytovaných navrhovateľom, by sa tento bonus zreálnil do určitého ekonomického prospechu získaného odporcom. Odporca (ako aj iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) bola tak zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej navrhovateľom mu určeného virtuálneho bonusu bez ohľadu na to, v akom rozsahu došlo z jeho strany k čerpaniu z tohto navrhovateľom mu poskytnutého virtuálneho bonusu. Z pohľadu súdu je tak nutné považovať dotknutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy za neplatnú. Keďže z neplatnej dohody o zmluvnej pokute, nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd návrh o zaplatenie sumy 40,- eur aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 28.03.2009 do zaplatenia) zamietol. Súčasne v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. súd aj bez návrhu výslovne uviedol dotknutú zmluvnú podmienku vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ sa navrhovateľ v ďalšom návrhom domáhal zaplatenia sumy 58,57 eur titulom zaplatenia sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) podľa vyššie citovaného ust. čl. I. bod 7 VOP, súd tento nárok posúdil ako nárok, ktorý mal vyplývať z dohodnutej zmluvnej pokuty podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z hľadiska ekonomickej kauzy uvedený sankčný poplatok nemohol plniť žiadnu inú funkciu ako funkciu zmluvnej pokuty, keďže tento poplatok nebol viazaný na poskytnutie akejkoľvek služby navrhovateľa. Súd však musí konštatovať neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže dohoda o zmluvnej pokute musí mať podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka obligatórne písomnú formu, teda aj výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia musí byť medzi zmluvnými stranami písomne dojednaná. Toto v uvedenom prípade splnené nebolo. Pokiaľ VOP odkazovali z hľadiska výšky tejto zmluvnej pokuty na sadzobník poplatkov, ktorý mal byť stanovený jednostranne navrhovateľom (navyše sadzobník ani nebol nedeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi), nemožno v jednostranne navrhovateľom vydanom sadzobníku vidieť dvojstrannú (navyše písomnú) dohodu účastníkov o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia (za platne dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty nemožno považovať odkaz na navrhovateľom jednostranne stanovený sadzobník poplatkov, ktorý je navyše navrhovateľ oprávnený počas trvania zmluvného vzťahu kedykoľvek meniť). Z dôvodu konštatovanej neplatnosti predmetného ustanovenia VOP, súd nemohol návrhu ani v tejto časti o zaplatenie sumy 58,57 eur vyhovieť a návrh tak v tejto časti zamietol. Napokon, ak sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 31,13 eur (debetného zostatku na účte) od 28.03.2009 do zaplatenia, súd mal za to, že v zmysle ust. čl. III. časti A. bod 23 VOP bol odporca povinný vyrovnať debetný zostatok v lehote určenej vo výzve navrhovateľa. Keďže odporca tento neuhradil, stal sa debetný zostatok v zmysle uvedeného ust. VOP okamžite splatným a navrhovateľ tak mal právo požadovať od odporcu úroky z omeškania. Súd
považoval medzi účastníkmi za nesporné, že odporca sa dostal do omeškania dňa 28.03.2009 (deň nasledujúci po zrušení účtu), pričom tak bol v zmysle cit. ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s ust. § 768k Obchodného zákonníka povinný zo sumy debetného zostatku na účte zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd má zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.) vedomosť o tom, že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 28.03.2009 vo výške 1,5 %. Vzhľadom k tomu súd priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 31,13 eur od 28.03.2009 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech odporcu v konaní bol v rozsahu 52 % [úspech navrhovateľa 24 % (31,13 eur / 129,70 eur = 0,24) : úspech odporcu 76 % (98,57 eur / 129,70 eur = 0,76); teda čistý úspech odporcu = 76 % - 24 %]. Odporcovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporca si toto svoje právo v konaní v súlade s sut. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil návrhom, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.