Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_61Cbi-7-2011.pdf
PDF · 115.84 KB
Case nature
Subarea
61Cbi/7/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci žalobcu A. L., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Č. XXXX/X, XXX XX M. E., štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Lenka Choma, advokátka, so sídlom Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty úpadcu MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 417 351, právne zastúpeného BOĽOŠ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 72,08 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že má voči úpadcovi MEANDER PARK, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 417 351 pohľadávku zo zmluvy o dodávke a preprave geotermálnej vody (inominátnej zmluvy) zo dňa 30. 12. 2009 vo výške 328 054,22 Eur. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že prihláškou pod poradovým číslom 73 po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si prihlásil svoju pohľadávku v celkovej sume 328 054,22 Eur, ktorá pohľadávka mala vzniknúť na základe zmluvy o dodávke a preprave geotermálnej vody (inominátnej zmluvy) zo dňa 30. 12. 2009. Podľa tvrdenia žalobcu, správca úpadcu, t.j. žalovaný dňa 26. 01. 2011 mal poprieť žalobcom prihlásenú uvedenú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, pretože podľa dôvodu popretia, pohľadávka bola uplatnená z odporovateľného právneho úkonu podľa inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009, na základe ktorej zmluvy došlo v čase úpadku k 3,3 násobnému zvýšeniu pôvodne dohodnutej ceny za odber geotermálnej vody oproti inominátnej zmluve zo dňa 30. 12. 2008. Podľa tvrdenia žalobcu popretie pohľadávky žalovaným bolo vykonané oneskorene, pretože ku dňu 26. 01. 2011 ako posledný deň popretia prihlásených pohľadávok nebola žalobcom prihlásená pohľadávka ešte ani zaradená do zoznamu pohľadávok, a preto nemohla byť k tomuto dátumu ani popretá. Podľa tvrdenia žalobcu, pokiaľ nebola uvedená pohľadávka žalobcu zaradená do zoznamu, nemohlo dôjsť k poslednému dňu lehoty na popieranie pohľadávok k jej účinnému popretiu. Ďalej žalobca poukazoval na skutočnosť, že uvedenú inominátnu zmluvu zo dňa 31. 12. 2009, ktorá bola základom na prihlásenie pohľadávok žalobcu, nie je možné považovať za ukracujúci úkon, ale jednalo sa o prirodzený dôsledok ekonomického vývoja pri takto dohodnutej ročnej odplate za dodávku geotermálnej vody v sume 500 000,- Eur ročne. Ďalej žalobca poukazoval na skutočnosť, že otázka odporovacieho právneho úkonu uvedenej inominátnej zmluvy je riešená v konaní pred okresným súdom 26Cbi 6/20011.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V prvom rade žalovaný poukazoval na skutočnosť, že nezodpovedá tvrdeniam žalobcu oneskorené popretie pohľadávok žalovaným
vzhľadom k tomu, že k tomuto popretiu a zároveň aj zaradeniu do zoznamu pohľadávok podľa obsahu konkurzného spisu 2R 3/2010 došlo posledný deň na popierania pohľadávok 26. 01. 2011. Pôvodne žalovaný opätovne poukazoval na povahu uvedenej inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009 ako odporovateľného právneho úkonu. V priebehu konania žalovaný poukazoval na rozhodnutie vo veci 26Cbi 6/2011, ktorého predmetom bolo práve určenie neúčinnosti uvedenej inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009, kedy súd v tomto konaní právoplatným rozsudkom žalobou o určenie odporovateľnosti právneho úkonu zamietol z dôvodu prejudiciálneho vyriešenia tejto zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu pre jej neurčitosť. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný ďalej žiadal, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, a to na základe opätovného prejudiciálneho vyriešenia absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009 z dôvodu neurčitosti vymedzenia predmetu plnenia, účelu ako aj dohodnutej odplaty za poskytnuté plnenia medzi žalobcom a úpadcom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra úpadcu, s obsahom pripojeného spisu 2R 3/2010, s opisom rozsudku vo veci 26Cbi 6/2011-133 zo dňa 17. 09. 2013, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17. 03. 2011, s kópiou inominátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 30. 12. 2009, s kópiou prihlášky žalobcu pod poradovým č. 8, s kópiou výpisu konečného zoznamu pohľadávok úpadcu v spise na č.l. 17, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 12. 04. 2011, s kópiou úradného záznamu žalovaného zo dňa 05. 01. 2011, s kópiou konečného zoznamu pohľadávok úpadcu v spise za č.l. 25, s kópiou úradného záznamu zo dňa 17. 01. 2011 v spise na č.l. 27, s kópiou úradného záznamu žalovaného zo dňa 26. 01. 2011, s kópiou sprievodného listu žalovaného adresovaného Okresnému súdu Banská Bystrica zo dňa 28. 01. 2011, s kópiou písomného vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zo dňa 21. 01. 2011, s kópiou prehľadov nákladov spotreby geotermálnej vody v spise na č.l. 32, s knihou analytickej evidencie úpadcu ku dňu 31. 12. 2010 v spise na č.l. 33 a za rok 2009 v spise na č.l. 34, za rok 2008 v spise na č.l. 35, za rok 2007 v spise na č.l. 36, za rok 2006 v spise na č.l. 37, s mailovou komunikáciou medzi žalovaným a Krajským úradom životného prostredia Žilina v spise na č.l. 38, s kópiou žiadosti žalovaného o pokračovaní v súdnom konaní v spise na č.l. 68 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ uzavrel s obchodnou spoločnosťou MEANDER PARK s.r.o. (ďalej len úpadca) dňa 30. 12. 2009 inominátnu zmluvu o dodávke a preprave geotermálnej vody podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka. V článku 1. bod 1 bolo vymedzené postavenie žalobcu ako podielového spoluvlastníka spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 59/100 na technologickom zariadení na čerpaní vody z geotermálneho vrtu, ktorý sa nachádza pozemku parcela č. KN 12070/4, katastrálne územie Oravice a výlučného vlastníka prepravného potrubia od hlavy geotermálneho vrtu až po vstup do objektu MEANDER PARKU v Oraviciach. Po takomto vymedzení postavenia žalobcu podľa článku 1. bod 1, sa v článku 1. bod 2 zaviazal žalobca pre úpadcu dodávať a prepravovať po dobu platnosti tejto zmluvy geotermálnu vodu pre energetické a rekreačné účely. Žalobca ako vymedzený spoluvlastník technologického zariadenia na čerpanie vody a výlučný vlastník prepravného potrubia sa teda zaviazal dodávať a prepravovať geotermálnu vodu pre energetické rekreačné účely. Podľa článku 2. bod 1 bola dohodnutá cena za uvedený predmet plnenia 500 000,- Eur ročne. Podľa článku 3. bod 2 a 3 bola zmluva uzavretá s účinnosťou od 01. 01. 2010 na dobu neurčitú. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy bol žalobca spoločníkom úpadcu s 20% podielom na jeho základnom imaní, a preto sa jedná podľa § 9 ods. 3 s použitím § 9 ods. 1 písm. b) Zákona č. 7/2005 Z.z. o uzavretie zmluvy medzi spriaznenými osobami pre účely konkurzného konania. Tunajší súd uznesením č.k. 2R 3/2010-73 dňa 02. 11. 2010, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09. 11. 2010 rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania na úpadcu a o vyhlásení konkurzu na úpadcu a ustanovení žalovaného za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Uvedené uznesenie o vyhlásení konkurzu na úpadcu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 214/2010 dňa 08. 11. 2010. Žalobca si okrem iných prihlásil voči úpadcovi svoju pohľadávku prihláškou pod poradovým č. 8 (v kópii č.l. 15), ktorá prihláška bola doručená súdu 22. 12. 2010. Včasnosť prihlásenia pohľadávky žalobcu sporná medzi účastníkmi konania nebola. V tejto prihláške si uplatnil žalobca voči úpadcovi svoju pohľadávku vo výške 328 054,22 Eur, a to na základe uvedenej inominátnej zmluvy o dodávke a preprave geotermálnej vody zo dňa 30. 12. 2009, pričom pomerná časť z ročne dohodnutej odplaty 500 000,- Eur ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. 08. 11. 2010 predstavuje 429 451,66 Eur, z ktorej pohľadávky úpadca uhradil jej časť vo výške 101 397,44 Eur a neuhradená ostala časť pohľadávky žalobcu vo výške 328 054,22 Eur. Žalovaný zapísal takto žalobcom prihlásenú pohľadávku do konečného zoznamu pohľadávok dňa 26. 01. 2011 pod poradovým č. 73 a zároveň v tento
deň došlo zo strany správcu ku popretiu žalobcom prihlásenej pohľadávky, a to z dôvodu jej uplatnenia na základe odporovateľného právneho úkonu - inominátnej zmluvy z 30. 12. 2009, na základe ktorej malo dôjsť v čase úpadku k 3,3 násobnému zvýšeniu pôvodne dohodnutej ceny za odber geotermálnej vody v inominátnej zmluve z 30. 12. 2008. Správca teda poprel pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky na základe vyššie uvedených dôvodov. Žalobca namietal, že na základe obsahu konkurzného spisu 2R 3/2010 ešte dňa 27. 01. 2011 podľa úradného záznamu v tomto konkurznom spise, správca na žalobcom prihlásenú pohľadávku neprihliadal, táto nebola zaradená do zoznamu pohľadávok, a keďže podľa tvrdenia žalobcu účinne je možné poprieť len pohľadávku zaradenú do zoznamu pohľadávok, a to do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok, pričom ak posledný deň na popieranie pohľadávok bol dátum 26. 01. 2011, a k tomuto dátumu pohľadávka prihlásená žalobcom nebola zaradená ani do zoznamu, nebolo možné účinne v zákonom určenej lehote poprieť túto pohľadávku. Žalobca preto namietal, že zo strany žalovaného nedošlo k včasnému popretiu žalobcom prihlásenej pohľadávky, a preto sa žalobcom prihlásená pohľadávka považuje za zistenú.
Vzhľadom na dátum zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku č. 214/2010, a to v deň 08. 11. 2010 uplynula 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok podľa § 28 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011 ku dňu 27. 12. 2010. Od nasledujúceho dňa začala plynúť 30 dňová lehota na popretie pohľadávky podľa § 32 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011 teda posledným dňom popretia pohľadávok bol dátum 26. 01. 2011, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Žalovaný predložil kópiu zo spisu 2R 3/2010, a to úradný záznam zo dňa 26. 01. 2011, na základe ktorého podľa pokynu konkurznej správkyne týmto dňom zaradil žalovaný žalobcom prihlásenú pohľadávku do konečného zoznamu pohľadávok a zároveň týmto dňom, t.j. 26. 01. 2011 došlo aj ku popretiu žalobcom prihlásenej pohľadávky z vyššie uvedeného dôvodu. Skutočnosť, že v deň 27. 01. 2011 sa nenachádzal na súde v konkurznom spise konečný zoznam pohľadávok neznamená, že ku popretiu pohľadávky správcom nedošlo posledný deň lehoty, t.j. ku dňu 26. 01. 2011 vzhľadom k tomu, že v súlade s § 31 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011, v 3 dňovej lehote od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, t.j. od 26. 01. 2011 si splnil žalovaný povinnosť a dňom 28. 01. 2011 doručil Okresnému súdu Banská Bystrica konečný zoznam pohľadávok spolu so sprievodným listom tak, ako je tento sprievodný list v spise na č.l. 29 a kópia konečného zoznamu pohľadávok v spise za č.l. 25. Súd preto v konaní nemá preukázané tvrdenie žalobcu o oneskorenom popretí pohľadávky žalovaným, pričom súd vychádzal s obsahu pripojeného spisu 2R 3/2010 a z vyššie uvedených dokladov predložených žalovaným. Preto súd na námietku oneskoreného popretia pohľadávky žalovaným z vyššie uvedených dôvodov neprihliadol.
Na základe návrhu žalovaného prebiehalo pred tunajším súdom pod sp. zn. 26Cbi 6/2011 konanie voči žalobcovi o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to vyššie uvedenej inominátnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2009. Tunajší súd na základe takéhoto konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu pod sp. zn. 26Cbi 6/2011 preto prerušil konania 61Cbi 7/2011, a to až do právoplatného skončenia vo veci 26Cbi 6/2011. V uvedenom konaní 26Cbi 6/2011 vydal tunajší súd dňa 17. 09. 2013 rozsudok č.k. 26Cbi 6/2011-133, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 11. 2013, ktorým žalobu správcu úpadcu súd voči žalovanému (Jurajovi Chomovi) o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamietol, a to z dôvodu prejudiciálneho určenia uvedenej inominátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 12. 2009 za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti uvedenej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia súd pokračoval v konaní 61Cbi 7/2011. Okrem pôvodných námietok žalovaného vo vzťahu ku prihlásenej pohľadávke, a to hlavne z dôvodu dojednania neprimerane vysokého protiplnenia ako ukracujúceho právneho úkonu, žalovaný zdôrazňoval prejudiciálne určenie uvedenej zmluvy za absolútne neplatný právny úkon, a z dôvodu právnej istoty pokiaľ v inom konaní tunajší súd už určil uvedenú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, z ktorej zmluvy si žalobca uplatňuje prihlásenie svojej pohľadávky, žiadal žalovaný uvedený nárok žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Žalobca sa v konaním bránil tvrdením, že voči uvedenému rozhodnutiu 26Cbi 6/2011 nemohol podať odvolanie vzhľadom k tomu, že procesným výsledkom bol úspech žalobcu v tomto konaní 26Cbi 6/2011, pričom žalobca zdôrazňoval, že s vyššie uvedeným prejudiciálnym určením absolútnej neplatnosti právneho úkonu uvedenej inominátnej zmluvy nesúhlasí. Podľa tvrdenia žalobcu ako žalobcovi tak aj úpadcovi pri uzatváraní uvedenej inominátnej zmluvy bol zrejmý obsah dohodnutých práv a povinností ako aj predmet plnení, vychádzajúc pritom z predchádzajúcich vzťahov medzi týmito účastníkmi za predchádzajúce obdobie. Podľa tvrdenia žalobcu, ak žalovaný namieta neurčitosť dojednania predmetu plnenia, a to vo vzťahu ku množstvo dodávky
vody, odkazoval žalobca na spis 26Cbi 6/2011, v ktorom sa nachádzajú množstvá odberu vody medzi žalobcom a úpadcom za roky 2007, 2008 a 2009. Podľa tvrdenia žalobcu nepochybne došlo ku plneniu zo strany žalobcu v prospech úpadcu, a teda vzniklo žalobcovi právo domáhať sa voči úpadcovi prihlásením tejto pohľadávky uvedeného plnenia za dodávku geotermálnej vody.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 32 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2011, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Ako bolo uvedené vyššie, súd má preukázané, že žalovaný v zákonom určenej lehote podľa § 32 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. poprel dňa 26. 01. 2011 žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky. Ďalej má súd preukázané, že žalobca v zákonnom určenej lehote podľa § 32 ods. 6 Zákona č. 7/2005 doručil v 30 dňovej lehote žalobu o určenie pravosti pohľadávok, keďže žaloba bola osobne doručená tunajšiemu súdu 25. 02. 2011, t.j. v 30 dňovej lehote od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok (od 26. 01. 2011).
Po právoplatnom ukončení konania vo veci 26Cbi 6/2011 v prvom rade namietal žalovaný absolútnu neplatnosť právneho dôvodu, na základe ktorého si uplatnil žalobca prihlásenú pohľadávku, keďže v tomto konaní súd právoplatne prejudiciálne posúdil uvedenú inominátnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť. Z pripojeného rozsudku 26Cbi 6/2011 - 133 zo dňa 17. 09. 2013 okrem iného vyplýva: „Podľa názoru súdu je inominátna zmluva zo dňa 30. 12. 2009 absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť v časti určenia predmetu plnenia zo strany žalovaného úpadcovi. V zmysle článku 1. Zmluvy sa žalovaný zaviazal úpadcovi dodávať a prepravovať geotermálnu vodu pre energetické a rekreačné účely, bez uvedenia množstva, t.j. rozsahu tohto plnenia, za pevne dohodnutú cenu 500 000,- Eur ročne. Obsah zmluvy je tak neurčitý, nakoľko konkrétne nevymedzuje povinnosti žalovaného vo vzťahu k úpadcovi, t.j. vôbec neurčuje aké množstvo geotermálnej vody je žalovaný povinný úpadcovi dodať, a za ktorú vodu (bez ohľadu na skutočné dodané množstvo) je úpadca naopak povinný zaplatiť pevne stanovenú cenu 500 000,- Eur ročne. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalovaného, že medzi zmluvnými stranami nebol spor o rozsah plnenia, k zisteniu rozsahu je údajne možné dospieť skúmaním prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu a že zmluvu preto nerobí tento nedostatok neplatnou pre jej neurčitosť. Pokiaľ zmluva neobsahuje žiaden údaj o rozsahu plnenia zo strany jedného z účastníkov, prípadne údaj o spôsobe určenia tohto rozsahu, tak účastníci právneho úkonu žiadnu vôľu v tejto časti neprejavili, a preto ju nie je možné ani skúmať. V danom prípade bol úpadca povinný na základe napadnutej zmluvy zaplatiť žalovanému cenu 500 000,- Eur ročne, bez ohľadu na skutočnú spotrebu geotermálnej vody. Za takýchto okolností preto ani nie je možné posudzovať primeranosť a obvyklosť takto dohodnutej ceny, nakoľko túto je možné posudzovať len vo vzťahu ku konkrétnemu jednotkovému množstvu dodávaného plnenia“ (str. 7 citovaného rozsudku). Súd ani v tomto konaní nemá dôvod sa odchýliť od prejudiciálneho určenia neplatnosti inominátnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie citovaného rozsudku 26Cbi 6/2011. Na doplnenie uvedených dôvodov absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy súd dopĺňa nasledovné: Jedným zo základných predpokladov platnosti právneho úkonu je splnenie všetkých náležitostí právneho úkonu, pričom jednou z týchto náležitostí je určitosť prejavu vôle pri realizácii právneho úkonu. Ak absentuje táto náležitosť, t.j. určitosť prejavu vôle, zo zákona je potom s absenciou tejto náležitosti spojený dôsledok absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa zaužívanej judikatúry je právny úkon neurčitý, a teda absolútne
neplatný, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stráne zrozumiteľný avšak nejednoznačný, a tým neurčitý, zostáva aj jeho vecný obsah vrátane predmetu dohody o obsahu práv a povinností pokiaľ neurčitosť tohto obsahu nie je možné odstrániť ani pri použití výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu, uvedená inominátna zmluva o dodávke a preprave geotermálnej vody, tak ako bola nazvaná podľa § 51 Občianskeho zákonníka by mohla byť nepomenovanou zmluvou podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikácia úpravy Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah sa realizuje z dôvodu postavenia žalobcu ako fyzickej osoby nepodnikateľa v danom právnom vzťahu. Súd sa stotožňuje s vyššie citovaným názorom v rozhodnutí 26Cbi 6/2011, že uvedená zmluva neobsahuje určenie množstva plnenia, t.j. množstva dodávky geotermálnej vody, pričom bez určenia množstva dodania geotermálnej vody bola dohodnutá odplata 500 000,-Eur ročne. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že účastníkom zmluvného vzťahu, t.j. žalobcovi a úpadcovi bolo zrejmé množstvo geotermálnej vody, ktoré sa má dodať vzhľadom na predchádzajúce dodávky vody napr. v rokoch 2007 a 2008. Súd je toho názoru, že pokiaľ mienili účastníci daného zmluvného vzťahu odkázať na množstvo podľa predchádzajúcich období, mala zmluva obsahovať odkaz na množstvo plnenia za predchádzajúceho obdobia, t.j. mala obsahovať aspoň spôsob určenia množstva dodania vody. Takýto spôsob určenia množstva plnenia však dohodnutý medzi účastníkmi konania nebol. Podľa názoru súdu je irelevantné tvrdenie žalobcu o tom, či účastníkom tohto zmluvného vzťahu bolo zrejmé pri uzatváraní tejto zmluvy o aké množstvo sa jedná vzhľadom k tomu, že písomne prejavená vôľa neobsahuje ani približné množstvo plnenia a neobsahuje spôsob určenia tohto množstva. Neurčitosť takéhoto dojednania plnenia je najvypuklejšia za situácie, pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní 18. 12. 2013 sa jednoznačne vyjadrila, že v prípade dodávky 1 m3 nevzniká povinnosť úpadcovi zaplatiť dohodnutú odplatu 500 000,- Eur ročne. Vzniká teda zásadná otázka, pri akom dodaní množstva vody vzniká povinnosť úpadcu platiť 500 000,- Eur ročne, resp. na druhej strane, kedy už táto povinnosť nevzniká, resp. kedy dochádza len ku vzniku povinnosti zaplatiť pomernú dohodnutú sumu. Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že množstvo vody, na ktorú dodávku sa žalobca zaviazal, vyplýva jednoznačne z článku 1. bod 2, t.j. žalobca sa zaviazal na dodanie takého množstva geotermálnej vody, aby bol splnený účel podľa článku 1. bod 2, t.j. energetické a rekreačné účely rekreačného zariadenia úpadcu, súd ani s takýmto názorom žalobcu nesúhlasí. Samotné určenie splnenia účelu podľa článku 1 bod 2 (energetické a rekreačné účely pri dodávke geotermálnej vody) je podľa názoru súdu neurčité. Nie je zrejmé z tohto ustanovenia, či dodávkou geotermálnej vody mal žalobca zabezpečovať všetky energetické potreby úpadcu pri prevádzkovaní rekreačného zariadenia alebo len niektoré energetické potreby niektorých prevádzok v konkrétnom rozsahu. Tak isto splnenie dodávky vody pre rekreačné účely nie je jednoznačne definované, to znamená, či sa má jednať o splnenie podmienky prevádzky bazénov a iných zariadení alebo aj na iné účely. Pokiaľ teda odkazuje žalobca, že množstvo vody je dané článkom 1 bod 2, samotný článok 1 bod 2 , a to splnenie energetických a rekreačných účelov je neurčité. Neurčitosť dojednania o množstve dodávky geotermálnej vedy a neurčitosť vo vzťahu ku splneniu energetických a rekreačných účelov sa zásadným spôsobom prejaví v prípade snahy dospieť k záveru o tom, kedy je plnenie, na ktoré sa žalobca zaviazal bez vád, t.j. aké vlastnosti malo mať plnenie, na ktoré sa mal žalobca zaviazať, t.j. vlastnosti geotermálnej vody čo sa týka fyzikálneho zloženia prípadne dohodnutých teplôt tak, aby mohli byť splnené energetické a rekreačné účely. Ďalej otázka množstva plnenia, t.j. či v prípade odstávky dodania vody je splnená povinnosť žalobcu zabezpečiť energetické a rekreačné účely úpadcu a ak áno, v akom rozsahu a v akom pomere. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odpoveď na otázku, kedy je možné považovať plnenie, na ktoré sa zaviazal žalobca, za plnenie bez vád na základe vymedzeného predmetu zmluvy podľa článku 1 bod 2, nie je možné určiť. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že uvedená zmluva je absolútne neplatná pre jej neurčitosť vzhľadom na nedostatočné určenie predmetu a rozsahu plnenia ako aj neurčitého určenia účelu dodávky geotermálnej vody. Pokiaľ mienili uzavrieť účastníci konania nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, základným predpokladom tak ako pri všetkých ostatných právnych úkonoch okrem iných zákonných predpokladov, je aj určitosť prejavu vôle. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že daná inominátna zmluva zo dňa 30. 12. 2009 tento predpoklad platnosti právneho úkonu z vyššie uvedených dôvodov nespĺňa.
Súd ďalej zdôrazňuje, že v článku 1. bod 1 bolo vymedzené právne postavenie žalobcu ako spoluvlastníka, resp. vlastníka technologického zariadenia na čerpanie vody a prepravného potrubia. Už samotné toto vymedzenie právneho postavenia žalobcu vzbudzuje pochybnosti o dohodnutom predmete plnenia, t.j. čo bolo účelom uvedenej inominátnej zmluvy pokiaľ článok 1 zdôrazňuje týmto spôsobom
vlastnícke postavenie žalobcu, t.j. či predmetom zmluvy mala byť len a výhradne dodávka geotermálnej vody alebo, či dohodnutá odplata bola viazaná aj na využívanie tých technologických zariadení, ktorých je žalobca vlastníkom alebo spoluvlastníkom. Týmto pochybnostiam súdu o tom, vo vzťahu ku ktorému plneniu mala byť dohodnutá odplata, zodpovedá aj samotné vyjadrenie žalovaného citované v rozsudku 26Cbi 6/2011 na str. 5, z ktorého vyplýva: „žalovaný zdôrazňoval, že je podielovým spoluvlastníkom vrtu, ktorý siaha až do hĺbky 1 600 m, a to v podiele 59/100 a výlučným vlastníkom potrubia o dĺžke cca 500 m, a to tak starého ako aj nového potrubia, ktoré vedie do areálu úpadcu. Vrt a potrubie tvoria zdroj tepla, tzv. tepláreň pre rekreačné účely úpadcu. Dohodnutá odplata bola práve za využitie a poskytnutie všetkých zariadení na dodávku geotermálnej vody“. Z tejto citácie vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že vyššie uvedená odplata sa mala týkať a bola viazaná nie len na dodávku vody, ale aj za využitie technologických zariadení žalobcu. V takom prípade potom nie je vôbec zrejmé z uvedenej zmluvy, ktorá časť paušálne dohodnutej sumy vo výške 500 000,- Eur sa viaže na dodávku vody, a ktorá časť takto dohodnutej paušálnej odmeny sa viaže za právo využitia technologických zariadení, ktorých vlastníkom je žalobca. Keďže žalobca si prihlásil do konkurzného konania voči úpadcovi svoju pohľadávku voči úpadcovi na základe inominátnej zmluvy, ktorú súd posúdil za absolútne neplatný právny úkon, t.j. z ktorej nevznikli žiadne práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, súd preto žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky žalobcu zamietol v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že je jednoznačné, že v roku 2010 reálne dodával úpadcovi geotermálnu vodu, a teda patrí mu plnenie podľa obvyklej ceny za dodávku uvedenej vody, pričom príslušné doklady o množstve a obvyklej cene sa nachádzajú v spise 26Cbi 6/2011. Žalobca tým zrejem mienil poukázať na skutočnosť, že pokiaľ by aj nebol žalobcovi priznaný nárok na základe inominátnej zmluvy, keďže došlo ku reálnemu plneniu zo strany žalobcu, vznikol mu nárok na prípadné bezdôvodné obohatenie. Ako uviedla samotná právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní 18. 12. 2013, v uvedenom spise 26Cbi 6/2011 sa majú nachádzať údaje o množstve dodania vody za roky 2007, 2008 a 2009. Pre účely posúdenia prípadného bezdôvodného obohatenia však dodávka vody za uvedené obdobie je irelevantná, pretože nárok žalobcu je uplatnený za rok 2010. Navyše súd zdôrazňuje, že podľa tvrdenia žalovaného v danom areály úpadcu sa nenachádzajú žiadne meracie zariadenia zabezpečujúce objektívne určenie množstva dodávky vody, pričom množstvá vody za uvedené obdobie rokov 2007 až 2009 uvádzal samotný úpadca. Navyše súd zdôrazňuje, že vzhľadom na neurčitosť dojednania predmetu z inominátnej zmluvy vo vzťahu ku dohodnutej odmene, pri ktorej nie je zrejmé, či sa viaže, a ako áno, v akom pomere na dodávku vody a v akom pomere za využitie technologických zariadení, je potom právne irelevantné pri posudzovaní nároku na prípadné bezdôvodné obohatenie zaoberať sa údajmi o dodávke vody za rok 2007 až 2009, pretože tieto údaje nedávajú odpoveď na neurčito dohodnutý predmet plnenia vo vzťahu ku paušálnej odmene. Navyše súd zdôrazňuje, že podľa tvrdenia žalovaného, ktoré je preukázané vyjadrením Krajského úradu životného prostredia v spise na č.l. 38, žalobca nie je držiteľom povolenia na odber vody z uvedeného geotermálneho vrtu Oravice OZ 2. Pre účely prípadného nároku na bezdôvodné obohatenie bolo preto nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať, že je to práve žalobca, ktorý bol osobou poskytujúcou plnenie úpadcovi napriek tomu, že nebol držiteľom uvedených povolení na odber z geotermálneho vrtu. Žiadne dôkazy preukazujúce túto skutočnosť zo strany žalobcu predložené a označené neboli, hoci účastníci konania boli poučení o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pred vyhlásením uznesenia súdu o skončení dokazovania. Žalobca ani nenavrhol vykonať iné dokazovanie okrem dokladov, ktoré sa nachádzali v spise 61Cb 7/2011 a odkázal len na obsah spisu 26Cbi 6/2011. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné preukázanie množstva vody dodaného úpadcovi za roky 2007 až 2009 nepostačuje na preukázanie nároku žalobcu za rok 2010 na základe obvyklých cien, a to vzhľadom k tomu, že zo zmluvy nie je jasné, čoho sa dotknutá odmena týka, t.j. či je odmena viazaná výhradne na dodávku geotermálnej vody alebo aj za využitie technologických zariadení a ak za obidve vyššie uvedené plnenia, potom nie je zrejmý pomer, ktorým sa podieľa dodávka geotermálnej vody a prípadné využitie technologických zariadení na dohodnutej, prípadne obvyklej cene plnenia. Keďže žalobca žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia nepreukázal, nepredložil a neoznačil, súd nemohol vyhovieť žalobe ani z iného právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť, že úpadca uhradil časť z jeho uplatnenej pohľadávky vo výške 101 397,44 Eur, čím malo dôjsť zo strany úpadcu k uznaniu aj zostatku dlhu, súd v danom prípade poukazuje, že toto tvrdenie je právne irelevantné, keďže súd dospel k záveru o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, a pokiaľ sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, nemohlo dôjsť ani ku uznaniu záväzku z takto neplatného právneho úkonu.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to vo výške tarifnej odmeny 1/13 výpočtového základu, t.j. v sume 60,07 Eur za jeden uplatnený úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní 18. 12. 2013), čo po pripočítaní 20% DPH predstavuje sume 72,08 Eur. Iné trovy právneho zastúpenia si žalovaný neuplatnil. Uvedené trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.
Banská Bystrica 18. 12. 2013