Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-272-2013.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/272/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., H. XXX proti odporcovi - I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., H. XXX, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu - U. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. T., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky G. C., nar. XX. XX. XXXX a I. C., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 16. 07. 1994, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu v U., vo zväzku III, ročník 1994, na strane 9, pod poradovým číslom 18, r o z v á d z a.
Súd maloleté dieťa U. C., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. C. výživným po 100 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že manželstvo je hlboko rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo je len formálne a v žiadnom prípade nemieni s odporcom obnoviť manželské spolužitie. Príčinu rozpadu manželstva vidí v odporcovej práci, nakoľko pracuje v zahraničí, domov chodil len sporadicky, čím došlo k narušeniu citových vzťahov. V súčasnej dobe navrhovateľka má známosť s iným mužom. V prípade rozvodu navrhla maloletého syna U. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne vo výške po 100 €. Styk odporcu s dieťaťom nežiadala upraviť súdnou cestou, nakoľko sa vedia dohodnúť. Navrhovateľka pracuje ako pomocná kuchárka a jej čistý mesačný príjem činí 153 €.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Nepoprel príčinu rozpadu manželstva, ktorú uviedla navrhovateľka. V podstate sa vzájomne citovo odcudzili a riešili len záležitosti týkajúce sa maloletého syna a spoločného majetku. V súčasnej dobe je odporca nezamestnaný, jeho pracovný pomer skončil
dňa 14. 12. 2013, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce v U.. Odporcov čistý mesačný príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa činil okolo 1.100 €, preto na výživu maloletého syna je ochotný a schopný prispievať mesačne vo výške 100 €. So synom má dobrý vzťah, na styku sa s navrhovateľkou vedia dohodnúť, preto nežiadal styk upraviť súdnou cestou.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne vo výške po 100€.
Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd vyhotovil rozsudok podľa ustanovenia §-u 157 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa ho účastníci na pojednávaní výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.