Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-131-2013.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/131/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného V. Y. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 86/2011 z 30. októbra 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného V. Y. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol:
s poukazom na právoplatne uznanú vinu v bode 1) rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 86/2011 z 01.02.2012, kde bol obžalovaný V. Y. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 45/2012 zo 16.04.2013 sa obžalovaný V. Y., nar. XX.XX.XXXX v G., ČR, t.č. vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica od 12.03.2013
odsudzuje podľa § 189 ods. 2 Tr. zák s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 46 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 63/2011 z 20.06.2011, a to vo výroku o treste u obžalovaného V. Y..
Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 63/2011 z 20.06.2011 zostávajú týmto nedotknuté.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - 1ks kuchynský nôž s čiernou umelohmotnou rúčkou.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.
V odôvodnení tohto rozsudku okresný súd uviedol, že už citovanými rozhodnutiami bol V. Y. uznaný právoplatne vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. a), b) Tr. zák., pričom vec bola vrátená okresnému súdu len na rozhodnutie o otázke trestu.
K otázke trestu okresný súd poukázal na doterajšiu kriminálnu históriu obžalovaného, z ktorej vyplývajú viaceré relevantné skutočnosti.
V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 62/2010 bol obžalovaný postihnutý podmienečným trestom odňatia slobody za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., pričom skúšobná doba v trvaní dvoch rokov začala právoplatnosťou rozsudku 23.09.2010 (čiže v súčasnosti platí zákonná fikcia neodsúdenia v zmysle § 50 ods. 6 Tr. zák.).
V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 6/2011 bol obžalovaný odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., na podmienečný trest odňatia slobody, pričom v tomto prípade je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 (a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený).
V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 63/2011 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou a probačným dohľadom v trvaní troch rokov, pričom v tomto prípade obžalovaný nie je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z januára 2013.
V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 61/2011 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osemnástich mesiacov, ktorý takmer celý vykonal (až na necelé dva mesiace), pretože z dôvodu účasti na amnestii prezidenta Slovenskej republiky z januára 2013 bol z výkonu tohto trestu prepustený v januári 2013.
Pri konkrétnom ukladaní trestov potom okresný súd uviedol: „Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zák. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi proti slobode. Súd zistil dve priťažujúce okolnosti, a to spáchanie viacerých trestných činov a odsúdenie v minulosti (§ 37 písm. h), m) Tr. zák.). Pri prevahe priťažujúcich okolností, keďže poľahčujúca okolnosť nebola zistená, súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. navýšil spodnú hranicu trestnej sadzby z pôvodného rozpätia 4 - 10 rokov na rozpätie 6 - 10 rokov. Z oboznámenia jednotlivých odsúdení obžalovaného V. Y. vyplýva, že skutok zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. spáchaný dňa 21.11.2010 predchádza odsúdeniu trestným rozkazom OS Zvolen 3T 63/2011 z 20.06.2011. Z týchto dôvodov potom súd ukladal obžalovanému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade neprichádza do úvahy použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže odsúdenie v konaní 3T 63/2011 bolo len pre nedbanlivostný trestný čin. Na základe vyhodnotenia osoby páchateľa je súd toho názoru, že je potrebné ukladať trest na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Zároveň súd rozhodol o tom, že tento trest sa má vykonať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za použitia špeciálneho ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., keďže účel trestu bude lepšie zabezpečený v zariadení s nižším stupňom.
Keďže skutok bol spáchaný pomocou kuchynského noža, ktorý bol zaistený ako doličná vec patriaca obžalovanému, súd zároveň rozhodol o uložení trestu prepadnutia tejto doličnej veci v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika“.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný V. Y., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnil a navrhoval, aby bol zrušený výrok o treste odňatia slobody a obžalovanému uložený miernejší trest s aplikáciou § 39 ods. 1 Tr. zák.
Obhajoba argumentovala najmä tým, že: v pôvodnom rozsudku bol obžalovanému uložený za predmetný zločin súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov (pri aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák.); okolnosti žalovaného skutku sú mimoriadne nepriaznivé; išlo o rodinu pozostávajúcu z ôsmich detí (väčšinou maloletých), pričom pravidelný príjem dosahoval iba obžalovaný; túto mimoriadne ťaživú situáciu nemožno dávať za vinu výlučne iba obžalovanému; neskorší vývoj preukázal, že manželka obžalovaného ani počas siedmych mesiacov pobytu v krízovom centre s deťmi nebola schopná sa o tieto náležite postarať a bola u nich navrhnutá ústavná výchova; aj znalci uviedli, že trestná činnosť obžalovaného bola dôsledkom ťaživej situácie v rodine, ktorú rodičia nedokázali vyriešiť; tieto
okolnosti odôvodňujú uloženie trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, lebo trest, ktorý uložil okresný súd obžalovanému je neprimerane prísny; obžalovaný už bol v inom výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý prevažne aj vykonal; trestná represia musí byť úmerná a rozumná; obžalovaný nikomu nespôsobil škodu, či napr. zranenie.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k názoru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Ešte rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 01.02.2012 (ktorý sa stal v tejto časti právoplatným) bol obžalovaný V. Y. uznaný vinným zo zločinu vydierania na tom skutkovom základe, že:
dňa 21.11.2010 v čase medzi 03.30 hod. do 05.00 hod. v mieste prechodného bydliska v K. - L. XXX, okres L. v izbe bytu fyzicky napadol svoju manželku O. Y., nar. XX.XX.XXXX, kde potom ako mu povedala, že vec oznámi na polícii sa jej začal vyhrážať, že urobí z nej mŕtvu ženu, pričom zobral kuchynský nôž s dlhou čepeľou, s ktorým v ruke gestikuloval a naznačoval pichnutie proti jej telu a súčasne jej povedal, aby skúsila vec oznámiť, že ju zabije a nenájde ju ani tristo policajtov, čím O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. S. XXX/X, prechodne bytom K., L. XXX nespôsobil zranenia vyžadujúce si práceneschopnosť, avšak vzbudil u nej dôvodnú obavu, že svoje hrozby vzhľadom na agresívne správanie vykoná.
Proti tomuto rozsudku, ktorým bol obžalovanému okrem iného uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, bolo podané odvolanie aj v neprospech obžalovaného, pričom krajský súd zrušil rozsudok v časti o výrokoch o trestoch pre jeho nepreskúmateľnosť.
V súčasnosti okresný súd v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil najmä, prečo uložil obžalovanému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v konkrétnej výmere, s konkrétnym zaradením a so zrušením predošlého trestného rozkazu vo výroku o treste.
Vzhľadom na presvedčivosť argumentácie okresného súdu v napadnutom rozsudku, krajskému súdu prichodí len akceptovať to, pričom treba poznamenať, že z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 3T 63/2011 vyplýva, že odsúdenie vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 63/2011 aktuálne existovalo, pretože skúšobná doba končí až dňom 24.01.2014.
Treba poznamenať, že okresný súd prihliadol na všetky okolnosti, ktoré boli obžalovanému na prospech, keď mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici sprísnenej trestnej sadzby (pre prevahu priťažujúcich okolností).
Krajský súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že obžalovanému by mal byť uložený nižší trest odňatia slobody, pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu ani okolnosti prípadu a ani pomery obžalovaného neodôvodňujú uloženie takéhoto trestu. Hoci ťaživá rodinná situácia mohla sčasti vplývať na páchanie trestnej činnosti obžalovaným v minulosti, pokiaľ ide o ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zák., neospravedlňuje však násilnú trestnú činnosť obžalovaného voči bývalej manželke.
Obžalovaný nepresvedčil súd ani v tom, že krízovú situáciu, ktorá ohľadne maloletých detí nastala (návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti, keďže sa o ne nedokáže postarať ich matka), by dokázal odvrátiť práve obžalovaný.
Keďže odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonu zodpovedajúci, ako vo výroku o treste odňatia slobody, tak aj vo výroku o prepadnutí veci, odvolanie obžalovaného kvalifikoval ako nedôvodné a ako také ho preto zamietol podľa § 319 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.