Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7P-36-2013.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 17.12.2013 pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. Č.. XXXX/X, V.-V., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, dieťa rodičov I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. Č.. XXXX/X, V.-V., zamestnaná N. S., U..G..C.., so sídlom Ž. a T. X.Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Š., ul. I.. U. Č.. XX, bez pracovného pomeru, o návrhu na zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti takto,
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť otca T. X., nar. XX.XX.XXXX voči maloletej B. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy ustálenej Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C 165/2010 zo dňa 08.11.2010, s právoplatnosťou ku dňu 15.12.2010 z v y š u j e zo sumy 40 € na sumu 70 € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Takto zvýšené výživné je otec maloletého dieťaťa T. X. p o v i n n ý zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, pod následkom výkonu rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 03.09.2013 domáhala zvýšenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že o výške vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodované Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C 165/2010 zo dňa 15.12.2010. Uviedla okolnosť, že na strane maloletého dieťaťa od tejto doby došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie nákladov na jej výchovu a výživu, krytie základných potrieb a tým pádom i odôvodňujúce zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti.
Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi žiadal návrh matky maloletého dieťaťa ako nedôvodný zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodňuje okolnosťou, že je dlhodobo bez pracovného pomeru z dôvodu okolnosti, že bol vylúčený z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v súčasnej dobe nepoberá žiadne finančné prostriedky. Uviedol ďalej okolnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletému L., nar. XX.XX.XXXX a maloletému T. X., 3-ročnému maloletému dieťaťu. Zároveň uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľného ani hnuteľného majetku, žije v 2-izbovom nájomnom byte, ktorý je vlastníctvom matky otca maloletého dieťaťa.
Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom mal súd preukázané, že maloleté dieťa, o ktoré v konaní ide, sa narodilo z družského pomeru oboch označených rodičov. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené na základe Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C 165/2010 zo dňa 08.11.2010. Tým istým rozhodnutím došlo k zvereniu maloletej B. do výchovy a opatery matky a ustáleniu výšky vyživovacej povinnosti na sumu 40 € mesačne. Rozhodnutie vo veci bolo vypracované s použitím § 157 ods. 3 OSP. V čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti v roku 2010 bola matka maloletého dieťaťa na materskej dovolenke, jej príjem bol tvorený materským príspevkom a otec maloletého dieťaťa bol bez pracovného pomeru. Už v tomto čase mal vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom.
Z dokazovania prevedeného na pojednávaní, výsluchu účastníkov konania, ale i pripojeného písomného dôkazného materiálu mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa je v súčasnej dobe zamestnaná vo firme N. S., U.. G.. C.., so sídlom Ž.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa a to mzdového dekrétu vyplynula pre súd okolnosť, že základná hodinová mzda vrátane príplatku za sťažené prostredie predstavuje á 2,50 € za hodinu. Pri hodinovom zárobku takto dosahuje v priemere zárobok vo výške 400 € mesačne brutto. Zároveň z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu vyplynula pre súd okolnosť, že matka maloletého dieťaťa vykonáva ďalej prácu u spoločnosti W. U., P.. C.. U.., na základe dohody o pracovnej činnosti. Jej čistý dosahovaný príjem za mesiac v tejto pracovnej činnosti predstavuje á 40 € mesačne. Je nemajetná, nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, ani hnuteľného majetku väčšieho rozsahu. V súčasnej dobe žije v byte, ktorý je v nájme od obce, kde platby do bytového spoločenstva, resp. platby nájomného predstavujú sumu 120 € mesačne. Ďalšie finančné prostriedky používa na krytie základných potrieb rodiny v súvislosti s ošatným a stravným. Otec maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť neplní, táto je plnená vo forme náhradného výživného, ktoré hradí štát.
Otec maloletého dieťaťa je dlhodobo bez pracovného pomeru. Podľa jeho vyjadrenia sa snaží o zabezpečenie pracovnej činnosti, čo však dlhodobo sa míňa svojmu účinku. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol otec maloletého dieťaťa vyradený z evidencie tohto orgánu z dôvodu porušenia podmienok stanovených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Z týchto dôvodov v súčasnej dobe nedosahuje žiaden príjem. Vyživovaciu povinnosť má k ďalším dvom maloletým deťom a to maloletému L., nar. XX.XX.XXXX a maloletému T. vo veku 3 rokov, bližší dátum narodenia nezistený. Obe vyživovacie povinnosti mal otec maloletého dieťaťa i v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti. Nie je vlastníkom hnuteľného majetku, ani nehnuteľného majetku. V súčasnej dobe žije v 2-izbovom byte v X. Š., ktorý vlastnícky patrí matke otca maloletého dieťaťa. Táto sa zdržiava mimo územia SR, v súvislosti s pracovnou činnosťou.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak, ako OSP, aby šlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. povinnosťami na strane oprávneného alebo objektívne, vývojom životných nákladov podľa Ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že o výške vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodované v roku 2010. Od tejto doby uplynulo pomerne dlhé obdobie, za ktoré došlo v súvislosti s fyzickým rastom maloletého dieťaťa k navýšeniu nákladov na krytie jeho základných potrieb a to i v súvislosti s okolnosťou, že maloletá B.I. nastúpila do prvého ročníka predškolského zariadenia. Matka maloletého dieťaťa v súčasnej dobe vykonáva pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy a vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov, i na základe dohody o pracovnej činnosti. Inou formou
a iným spôsobom pri zohľadnení faktickej starostlivosti o maloleté dieťa matka nemôže zabezpečiť vyšší príjem za účelom krytia potrieb maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti a tieto má do súčasnej doby. Je nutné podotknúť, že nie je evidovaný Úradom práce a to z dôvodu subjektívnych problémov, ktoré nastali v súvislosti s porušením podmienok stanovených Úradom práce pre evidenciu v zozname uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na prevedené dokazovanie sa teda javí, že otec maloletého dieťaťa v súčasnej dobe nedosahuje príjem zo subjektívnych príčin zapríčinených samotným odporcom. Je nesporné, že dieťa vo veku, v akom je maloletá B. vyžaduje zvýšené náklady na krytie svojich základných potrieb. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu ustálil na sumu 70 € mesačne, nakoľko mal preukázanú podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti.
Účastníkom konania trovy konania nevznikli, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.