Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : O.. M. S., E.. X.X.XXXX, J. I. D., J. Č.. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Grujbár s.r.o., so sídlom Adama Štrekára, Trnava, proti odporkyni : A.. U.. W. K., X.. K., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D., C. Č.. XX/X, v konaní zastúpená JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom so sídlom Kolárovo, Kostolné nám. 32, o zaplatenie 383,10 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 383,10 Eur s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 10.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v sume 525,94 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 22,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 502,44 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 28.2.2013 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie 383,10 Eur titulom náhrady škody spolu s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 7.12.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.8.2003 odporkyňa bola zamestnaná u neho vo funkcii účtovníčky s hmotnou zodpovednosťou, pričom o svojich pracovných povinnostiach bola riadne poučená. Miestom výkonu práce bolo sídlo jeho exekútorského úradu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú počnúc dňom 19.8.2003. Z bodu 1 a 2 pracovnej zmluvy vyplýva, že pred uzatvorením zmluvy zamestnávateľ oboznámil zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy. Úlohou odporkyne bolo vedenie účtovnej a mzdovej agendy za hrubý zárobok 6.000,-Sk s pracovným časom 40 hodín týždenne. Dňa 8.11.2012 mu boli doručené 4 rozhodnutia Daňového úradu v Nitre, pobočka Komárno, ktorými mu bol uložený sankčný úrok z omeškania v celkovej sume 383,10 Eur, a to za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 595/03 Z.z. za december 2006 v lehote splatnosti vo výške 88,30 Eur, za január 2007 vo výške 59,80 Eur, za február 2007 32,30 Eur a za marec 2007 202,70 Eur. Vyrubené sankčné úroky uhradil prevodným príkazom dňa 12.11.2012 na účet Štátnej pokladnice Daňového úradu Nitra. Nakoľko zavineným konaním odporkyne z titulu svojej funkcie účtovníčky vznikla mu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti škoda vo výške 383,10 Eur, písomne vyzval odporkyňu listom zo dňa 3.12.2012 na úhradu tejto škody. Výzvu prevzala 6.12.2012, avšak dlžnú sumu neuhradila. Preto sa domáha svojich práv súdnou cestou.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania. Bola toho názoru, že nezodpovedá za sankčný úrok z omeškania, ktorý navrhovateľovi dodatočne vyrubil daňový úrad. Uviedla, že v náplni práce mala okrem iného aj realizáciu úhrad záväzkov. Bežne uhrádzala aj záväzky zamestnávateľa voči daňovému úradu. Každá úhrada však bola vykonaná až po schválení úhrady navrhovateľom. Často sa stávalo, že navrhovateľ uhrádzal záväzky až po lehote ich splatnosti s istým oneskorením. Nemohla realizovať žiadne úhrady bez vedomia navrhovateľa. Upozornila zamestnávateľa, že je potrebné úhradu vykonať, no on s tým nesúhlasil. K rozhodnutiu vo veci je potrebné skúmať, prečo nebol preddavok uhradený riadne a včas. Ak navrhovateľ tvrdí, že za to môže ona, má znášať dôkazné bremeno a svoje tvrdenie preukázať. Ďalej poukázala na to, že za prípadnú škodu zodpovedá iba do výšky štvornásobku svojej mzdy, čo je 796,65 Eur, pričom už zaplatila navrhovateľovi v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno škodu v sume 322,40 Eur s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostáva so štyroch čiastok. Jedna z nich vo výške 202,714 Eur bola vyrubená za 207 dní omeškania. Splatnosť sumy nastala 2.4.2007 a bola uhradená až 26.10.2007, avšak ona dňa 9.4.2007 reálne pracovala u navrhovateľa posledný deň. Od 10.4.2007 bola práceneschopná do 7.9.2007, potom od 8.9.2007 čerpala materskú dovolenku. Teda z 207 dní omeškania mohla vykonať úhradu splatného preddavku na daň len počas prvých 7 dní omeškania, pretože potom už žiadnu činnosť u navrhovateľa nevykonávala. Okrem vyššie uvedených namietala aj premlčanie nároku navrhovateľa s poukazom na to, že ku vzniku škody došlo v roku 2007 a preto objektívna premlčacia lehota do podania návrhu dávno uplynula.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj Pracovnou zmluvou odporkyne, Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve, rozhodnutiami Daňového úradu Nitra pobočka Komárno č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX W. Č.. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, výpisom navrhovateľa z účtu vo Volksbanke Slovensko, výzvou navrhovateľa zo dňa 3.12.2012 spolu s doručenkou od odporkyne, rozsudkom Okresného súdu Komárno -192 a Krajského súdu v Nitre -214, potvrdením sociálnej poisťovne na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné a správou Daňového úradu Nitra. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.8.2003 odporkyňa bola zamestnaná u navrhovateľa ako účtovníčka. Miestom výkonu práce bolo sídlo exekútorského úradu navrhovateľa. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú počnúc dňom 19.8.2003. Z bodu 1. pracovnej zmluvy vyplýva, že pred uzavretím pracovnej zmluvy zamestnávateľ oboznámil zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy. Podľa bodu 2. pracovnej zmluvy úlohou pracovníka bolo vedenie účtovnej a mzdovej agendy. Pracovnú dobu dohodli na 40 hodín týždenne za hrubý zárobok 6.000,- Sk. Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 19.8.2003 odporkyňa brala na vedomie, že v zmysle ustanovenia § 32 Zákona č.233/95 Z.z je povinná zachovať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone exekučnej činnosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetky interné informácie exekútorského úradu. V zmysle ustanovenia § 33 Exekučného poriadku odporkyňa prevzala zodpovednosť najmä za prevzaté finančné prostriedky za majetok oprávneného a povinného, ako aj za majetok exekútorského úradu.

Daňový úrad Nitra pobočka Komárno podľa § 156 ods.1 písm. b) Zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vydal dňa 5.11.2012 štyri rozhodnutia, ktorými vyrubil daňovému subjektu - navrhovateľovi úrok z omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v lehote splatnosti. Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX bol vyrubený úrok z omeškania v sume 88,30 Eur za december 2006. V odôvodnení rozhodnutia sa poukazuje na to, že daňový subjekt je povinný platiť mesačné preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby vo výške 2.388,60 Eur (71.959,-Sk), splatné do konca každého kalendárneho mesiaca v preddavkovom období 2006. Preddavok za december 2006, ktorý bol splatný dňa 2.1.2007 vo výške 2.388,60 Eur bol zaplatený oneskorene , a to 2.4.2007, preto podľa ustanovenia § 156 ods. 2 Zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane mu vyrubil úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa § 156 ods. 1 za 90 dní omeškania sumou 88,345 Eur, ktorá bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Daňového úradu Nitra vedený v Štátnej pokladnici. Ďalším rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX I. navrhovateľovi vyrubený úrok z omeškania v sume 59,878 Eur za 61 dní omeškania so zaplatením preddavku na daň za január 2007 , ktorá bola

splatná 31.1.2007 a zaplatená 2.4.2007. Za oneskorenie s platbou za mesiac február 2007 bol vyrubený úrok z omeškania rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX v sume 32,392 Eur za 31 dní omeškania od 28.2.2007 do 2.4.2007 a rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX za preddavok dane za mesiac marec 2007 za oneskorenie od 2.4.2007 do 26.10.2007 t.j. za 207 dní sumou 202,714 Eur, t.j. spolu 383,10 Eur. Úrok z omeškania v tejto výške navrhovateľ zaplatil prevodovým príkazom zo svojho účtu dňa 12.11.2012 a následne listom zo dňa 3.12.2012 vyzval odporkyňu na uhradenie tejto sumy do 3 dní od doručenia výzvy. Doporučenú listovú zásielku odporkyňa prevzala 6.12.2012. Výzve nevyhovela, nakoľko právny nárok navrhovateľa neuznáva.

Podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2006, tiež do 28.2.2007 do 31.3.2007 daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500.000 Sk, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.4.2002 zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 Zákonníka práce.

Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak škoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok, alebo psychotropných látok.

Zodpovednosť zamestnanca je zodpovednosťou subjektívnou s prezumpciou neviny alebo s prezumpciou viny. V prípade subjektívnej zodpovednosti prichádza do úvahy vyvinenie škodcu preukázaním svojej neviny z dôvodov, ktoré nie sú v zákone vopred stanovené. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a) protiprávny úkon

b) vznik škody,

c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

d) zavinenie zamestnanca

e) existencia pracovného pomeru

f) ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním

Pri absencii ktoréhokoľvek z týchto predpokladov pracovno-právna zodpovednosť zamestnanca za škodu neprichádza do úvahy.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie má subjektívny charakter, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že v danom prípade sú naplnené všetky atribúty zodpovednosti odporkyne za škodu tvoriacu predmet tohto konania. Je nepochybné, že odporkyňa i napriek tomu, že nemala vypracovanú pracovnú náplň, bola si vedomá toho, že medzi jej pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a funkcie účtovníčky patrí aj včasné odvádzanie dane z príjmov fyzických osôb za zamestnávateľa. Táto skutočnosť vyplýva z dokazovania vykonaného vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . Napriek tomuto odviedla z účtu navrhovateľa preddavok dane za mesiac december 2006, január až marec 2007 oneskorene po lehote splatnosti dane. Tým, že preddavky neboli včas zaplatené, navrhovateľ sa dostal do omeškania s vyššie uvedenými platbami a preto Daňový úrad Nitra dôvodne mu uložil sankčný úrok za omeškanie tak, ako je to uvedené vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Tvrdenie odporkyne, že oneskorené uhradenie preddavkov zavinil navrhovateľ, súd považoval za účelové, ničím nepodložené. Práve opačne, z obsahu spisu Okresného súdu Komárno vyplýva, že odporkyňa preddavky na daň odviedla oneskorene už aj za I.,II.,III. a IV. štvrťrok 2004 pre mylný výklad príslušného zákona.

Mesačné preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby v sume po 2.388,60 Eur mali byť zaplatené k 2.1.2007, 31.1.2007, 28.2.2007 a 2.4.2007. Bolo povinnosťou odporkyne z titulu funkcie účtovníčky dohliadať na ich včasné uhradenie. Odporkyňa pre navrhovateľa fyzicky odvádzala prácu do 6.4.2007. Práceneschopná bola až od 7.4.2007 a materskú dovolenku čerpala od 8.9.2007. V čase, kedy boli predmetné platby splatné, bola v práci a vykonávala pre navrhovateľa prácu podľa platnej pracovnej zmluvy. Jej tvrdenie, že preddavky dane neboli zaplatené pre nedostatok finančných prostriedkov na účte navrhovateľa, alebo z dôvodu že prevody navrhovateľ nepodpísal, vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Na návrh odporkyne súd vykonal dôkaz dotazom na Daňový úrad Nitra, či navrhovateľ aj po marci 2007 meškal s platením preddavkov, avšak aj v prípade oneskorenia niektorou platbou v období, ktoré netvorí predmet tohto konania nie je možné vyvodiť záver, že aj v danom prípade neplatenie preddavku dane v lehote splatnosti zapríčinil on. Preto na tento dôkaz neprihliadol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že oneskorenie s platbami zapríčinila odporkyňa tým, že riadne si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a týmto spôsobila navrhovateľovi škodu vo výške vyrubeného sankčného poplatku. Ide o škodu spôsobenú nedbanlivosťou v súvislosti s plnením pracovných povinností, za ktorú odporkyňa zodpovedá podľa vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce.

Za škodu spôsobenú nedbanlivosťou pracovník zodpovedá podľa § 186 ods.2 vety prvej Zákonníka práce do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Odporkyňa bola odmeňovaná pevnou mzdou, 6.000,-Sk brutto mesačne, čoho štvornásobok je 24.000,-Sk (796,65 Eur). Škoda ňou spôsobená neprekračuje tento limit, preto súd s poukazom na opísaný skutkový stav zaviazal odporkyňu k úhrade škody sumou 383,10 Eur. Je pritom irelevantné, že už bola súdom zaviazaná k náhrade škody spôsobenej zamestnávateľovi sumou 322,40 Eur, nakoľko rozsudkom jej bola zosobnená škoda z roku 2009 a predmetom konania v tejto právnej veci je škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi dňa 12.11.2012.

Odporkyňa namietala premlčanie pohľadávky navrhovateľa a pre premlčanie žiadala návrh zamietnuť. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Súd bol toho názoru, že právo uplatnené navrhovateľom v tomto konaní nie je premlčané, nakoľko škoda vo výške 383,10 Eur mu vznikla až uhradením tejto sumy Daňovému úradu Komárno dňa 12.11.2012 a návrh na náhradu škody bol súdu doručený 28.2.2013

(dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu súd počítal od uhradenia škody do podania návrhu na súd). Trojročná objektívna lehota plynula od právoplatnosti rozhodnutí daňového úradu o uložení sankčných úrokov. I keď súd nezisťoval presný dátum právoplatnosti rozhodnutí, je evidentné, že do uplatnenia právneho nároku na súde neuplynula trojročná premlčacia doba, keďže rozhodnutia sú zo dňa 5.11.2012 a preto právoplatnosť musí byť neskoršieho dátumu.

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky plantá k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 činila 0,75%, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Podľa výzvy navrhovateľa, ktorú odporkyňa prevzala 6.12.2012, škodu mala uhradiť v lehote 3 dní, t.j. do 9.12.2012. Pretože takto neučinila, dostala sa do omeškania s plnením od nasledujúceho dňa t.j. od 10.12.2012. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania od 7.12.2012. Na úroku však mu vznikol nárok iba od 10.12.2012, preto súd vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1, 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Aj keď mal účastník úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Nakoľko neúspech navrhovateľa vo veci bol nepatrný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania sumou 525,44 Eur, ktoré trovy pozostávajú zo súdneho poplatku 22,50Eur (vyrubeného vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 psím. a) Sadzobníka súdnych poplatkov) a z trov právneho zastúpenia 502,94 Eur za tieto úkony právnych služieb uplatnených podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov :

-prevzatie veci dňa 30.11.2012 podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) v sume 28,22 Eur,

-vyhotovenie návrhu dňa 27.2.2013 podľa § 10 ods.1 a § 14 ods.1 písm.b) 28,22 Eur,

-zastupovanie na pojednávaní dňa 29.7.2013 a 18.12.2013 podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods.1

písm.c) po 28,22 Eur,

-za písomné vyjadrenie z 28.11.2013 k podaniu odporkyne podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1

písm.b) 28,22 Eur,

-režijný paušál podľa § 16 ods. 3 1x 7,63 Eur a 4x 7,81 Eur, t.j. 38,87 Eur,

-náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vo výške 1/60-iny výpočtového základu za každú aj

začatú polhodinu dňa 29.7.2013 a 18.12.2013 t.j. 2x 8 polhodín x 13,01 Eur=208,16 Eur,

-za opotrebovanie osobného motorového vozidla zn. A.-I. C.: J.

v súvislosti s účasťou na dvoch pojednávaniach, z Trnavy do Komárna a späť 2x 210 km x

0,183 Eur = 38,43 Eur (2x 38,43= 76,86 Eur) a za pohonné hmoty pri spotrebe 6,5 lit / 100

km a cene phm 1,40 Eur a 1,38 Eur, t.j. 19,11 Eur a 18,84 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre

písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho

predpisu.