Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-331-2013.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/331/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: L. X. B., T..Q.., H. R... Č.. X, B., zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9- C1, Bratislava, proti odporcovi: G. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, B., K..Č.. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou L. X., I. Okresného Q. B. V., H. I. XX,XX M., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Q. B. V., Č..A.. XXC XX/XXXX-XX I. L.Ň. XX. F. XXXX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy XX,XX M.; a náhrady trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval dňa XX.XX.XXXX E. Č.. XX F. O. L. V. B., a pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom, cenu ktorého neuhradil na mieste a ani v dodatočnej lehote na plnenie poskytnutej mu v upomienke zo dňa XX.XX.XXXX zasielanej navrhovateľom. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa §100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o dráhach (ďalej len „zákona č. 168/1996 Z.z.“) a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporcu, konštatoval, že jednoročná premlčacia lehota; v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy; začala v danej veci plynúť dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. dňom XX.XX.XXXX; kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, ktorým dňom navrhovateľovi vznikla možnosť podať návrh na začatie konania na súd titulom porušenia jeho prepravného poriadku; a táto lehota uplynula dňom XX.XX.XXXX. Keďže navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní až dňa XX.XX.XXXX, opatrovníčka odporcu dôvodne vzniesla námietku premlčania a nakoľko sa v danom prípade nejedná o nárok na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie, a preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal právo na ich náhradu, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosť cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie nepreukázal platným cestovným lístkom; zaplatiť dopravcovi cestovné (0,50 Eur) a úhradu vo výške stonásobku základného cestovného vznikla cestujúcemu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ktorá úhrada
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou lehotou; keď táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu lehotu na zaplatenie predmetnej úhrady, mal za to, že je v danej veci na mieste použiť § 101 Obč. zák., tzn., že pohľadávka vo výške XX,XX M. nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (XX.XX.XXXX) premlčaná. Záverom si uplatnil náhradu trov konania.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné .
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyšli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z., podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje Prepravný poriadok.
Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z., dopravca prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.).
Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým odstupom. Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa odporcu platným cestovným lístkom v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Správne súd prvého stupňa ustálil splatnosť záväzku odporcu; ktorý cestoval v mestskom hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku k cestovnému počnúc dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený cestovný lístok, t.j. dňom XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 563 Obč. zák.. Týmto dňom potom začala plynúť navrhovateľovi jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.
Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie tejto úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie tejto prirážky preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto sa pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania nemôže aplikovať § 101 Obč. zák., ktorého použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia A. Q. V. B., tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.
S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania odporcom, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s týmto jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.