Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-210-2012.pdf
PDF · 91.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/210/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. L. XXXX/XX, J., zast. I.. T. E., so sídlom T. XX, J. J., proti odporcovi O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, J., o zaplatenie 480 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 480 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 01. 2011 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 28,50 Eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 569,77 Eur na trovách právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia, z toho istinu a úroky z omeškania do rúk navrhovateľa a trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne, vedený v ČSOB, a. s., pobočka Banská Bystrica, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v konaní domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 480 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 01. 2011 až do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 13. 05. 2010 zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi 480 Eur na obdobie od 13. 05. 2010 do 31. 12. 2010. Odporca sa zaviazal peniaze vrátiť do 31. 12. 2010 na účet navrhovateľa, avšak túto povinnosť nesplnil.
Proti platobnému rozkazu č. k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 07. 09. 2012, ktorým bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené, odporca podal odpor, v ktorom uviedol, že k žiadnemu odovzdaniu peňazí od navrhovateľa odporcovi nedošlo, k podpisu zmluvy o pôžičke bol odporca donútený pod slovným nátlakom zo strany navrhovateľa, keď predtým pracoval u navrhovateľa v bare a počas tejto práce v roku 2010 mu navrhovateľ nikdy nepovedal, že by mal voči nemu nejakú pozdlžnosť. Až vedy, keď chcel z práce odporca odísť, bolo mu zo strany navrhovateľa povedané, že má manko a to bolo najskôr vyčíslené na 200 Eur, neskôr na 300Eur a nakoniec 480 Eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkov C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.. 1. mája XXX/X, E., L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, J., B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. mája XXXX/XX, J., I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, G. a W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, J. J., z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
V období od januára 2010 do presne nezisteného dňa v mesiacoch apríl - máj 2010 odporca pracoval u navrhovateľa v bare Q.. v Brezne ako čašník, resp. barman. Nebola medzi nimi písomne uzavretá pracovná zmluva ani dohoda o pracovnej činnosti či o vykonaní práce, dohodli sa medzi sebou len ústne na výkone takejto práce. Odmeňovanie bolo dohodnuté podľa odpracovaných hodín, s tým, že nebol určený termín pre výplatu, vyplácanie aj zúčtovanie sa vykonávalo neformálne po odpočítaní vyplatených
záloh, ktoré boli v priebehu každého mesiaca na žiadosť odporcu (či iných podobných zamestnancov) poskytnuté. Z výpovede svedkov I. K. a B. P. vyplynulo, že pre navrhovateľa taktiež v uvedenom bare pracovali v rovnakej pracovnej pozícii ako odporca, I. K. tu pracoval ako prvý zamestnanec ešte v roku XXXX, na presnejšie obdobie si nepamätá, len vie, že to bolo v zime roka 2009. B. P. pracovala u navrhovateľa dva až tri mesiace, taktiež si nevedela spomenúť na bližšie obdobie, pamätala si, že sa v práci striedala s odporcom a ešte s jednou zamestnankyňou, ktorá tu ale bola málo a zachvíľku z tejto práce odišla. K vyplácaniu záloh a výplat účastníci aj svedkovia zhodne uviedli, že toto sa dialo neformálne, na požiadanie niektorého zamestnanca buď osobne alebo telefonicky, s privolením navrhovateľa si zamestnanec mohol vziať z pokladne potrebné finančné prostriedky, ktoré bolo treba ale zaznamenať do zošita, kde sa záznamy o takýchto výberoch viedli. Počet odpracovaných hodín sa rovnako viedol v osobitnom zošite, ktorý si navrhovateľ viedol a tento bol uložený v priestoroch baru pod pokladňou v zásuvke (nezamknutej). Raz za mesiac sa malo urobiť neformálne vyúčtovanie, kde sa spočítalo, koľko bolo vyplatených záloh a tieto sa odpočítali od mzdy, ktorá mala byť tomu - ktorému zamestnancovi vyplatená za odpracované hodiny. Podľa výpovede odporcu tento mal vedomosť o tom, že si odpracoval dosť hodín nato, aby si mohol vybrať nejaké zálohy dopredu za mesiace, keď tam pracoval s tým, že v máji, keď bol rozhodnutý z tejto práce odísť a chystal sa odísť pracovať do Anglicka, bol presvedčený o tom, že má k dobru ešte výplatu, ktorá mu má byť vyplatená za odpracované hodiny a to aj po odpočítaní záloh, ktoré si už vybral. Po oznámení toho, že odíde z tejto práce, mu mal navrhovateľ oznámiť, že mu naopak dlží nejaké sumy. Podľa výpovede odporcu spomínal navrhovateľ manko, navrhovateľ uvádzal, že vybratých peňazí na zálohy bolo viac, než na koľko mal odporca podľa odpracovaných hodín nárok. Navrhovateľ následne vypracoval zmluvu o pôžičke, v ktorej boli ako účastníci zmluvy uvedení navrhovateľ ako veriteľ, odporca ako dlžník, predmetom zmluvy malo byť poskytnutie finančných prostriedkov v sume 480 Eur na obdobie 13. 05. 2010 do 31. 12. 2010, pričom tieto mali byť odovzdané dlžníkovi v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy. Dlžník svojím podpisom na zmluve mal potvrdiť, že vyššie uvedenú čiastku prevzal, lehota splatnosti bola dohodnutá tak, že pôžička bude vrátená jednorázovo v lehote do 31. 12. 2010, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Pôžička mala byť bezúročná, zmluva sa mala vyhotoviť v dvoch vyhotoveniach, pre každú zmluvnú stranu jedno vyhotovenie. Dňa 13. 05. 2010 túto podpísali obaja účastníci, teda navrhovateľ aj odporca. Z výsluchu účastníkov aj svedkov vyplynulo, že pri podpise mala byť prítomná ďalšia osoba. Podľa výpovede svedkyne E., ona bola vtedy v bare, v inej miestnosti bolo vidieť navrhovateľa s odporcom ako niečo spisujú a odporca jej mal následne uviesť, že musel podpísať zmluvu o pôžičke, ale išlo o pôžičku, ktorú nedostal, len ju podpísal. Pri podpisovaní tejto zmluvy mala byť prítomná aj W. T., rod. J., s ktorou mal vtedy odporca vzťah. Svedkyňa E. uviedla, že s odporcom bola vtedy pohádaná, neskôr sa dali dokopy, keď už spolu chodili v predchádzajúcom období. Svoju prítomnosť pri podpisovaní zmluvy potvrdila svedkyňa W. T., ktorá uviedla, že priamo sedela v boxe v predmetnom bare spolu s odporcom a navrhovateľom, pričom odporca podpísal zmluvu o pôžičke a jedno vyhotovenie zmluvy si aj zobral. Nebola si však istá, či mal takúto zmluvu k dispozícii aj predtým. Svedkyňa E. uviedla, že na odporcovi bolo vidieť, že má mierny strach, že je vyplašený, svedkyňa T. uviedla, že odporca pri podpisovaní zmluvy nekonal pod nátlakom. Vtedy plánoval odísť do Anglicka, potreboval peniaze.
Podľa výpovede odporcu samotného mal z navrhovateľa strach, keďže tento je silnejšej postavy a slovne na neho tlačil, aby zmluvu podpísal, lebo si zobral viac peňazí než mal odrobené. Keď navrhovateľ vypracoval zmluvu o pôžičke, poskytol ju odporcovi na rozmyslenie, tento ju mal so sebou aj doma, avšak so svojím otcom sa neporadil, hoci to pôvodne mal úmysle a nakoniec zmluvu podpísal, aj na základe toho, že sa s navrhovateľom stretli pred miestnou diskotékou, kde na neho navrhovateľ znova kričal, aby tú zmluvu už podpísal.
V konaní nebolo možné vykonať dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi, z ktorých by boli zrejmé odpracované hodiny odporcu u navrhovateľa, jeho pracovný čas, nejaké zmluvné či mzdové dojednania, prihlásenie do evidencie sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne, evidencia vyplatených záloh na mzdu, vyplatené mzdy, súpis odpracovaných hodín, atď. Navrhovateľ tieto doklady k dispozícii nemal s tým, že podnik je dávno zavretý a tieto doklady u seba nenašiel.
Napriek uzavretej zmluve o pôžičke, ktorú v konaní predložil navrhovateľ, právny vzťah medzi účastníkmi nemohol byť posudzovaný v režime Občianskeho zákonníka, keďže tu bol pracovnoprávny vzťah, vytvorený na základe ústnej dohody. Bolo možno uzavrieť, že medzi účastníkmi bola uzavretá
pracovná zmluva (nemohlo ísť o dohodu o vykonaní práce ani o dohodu o pracovnej činnosti, keďže rozsah práce podľa výpovede účastníkov bolo vyšší než zákonom limitovaný počet na týždeň či pre kalendárny rok), avšak bez písomného vyhotovenia, čo však nezakladá neplatnosť takejto zmluvy, keďže to Zákonník práce výslovne nestanovoval (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce). Aj v prípade neplatnosti dohôd či dojednaní medzi odporcom a navrhovateľom by takáto neplatnosť nemohla byť na ujmu odporcu ako zamestnanca, a na jeho strane zostali zachované všetky nároky zamestnanca, ktoré z pracovnoprávnych predpisov vyplývajú. Naopak navrhovateľ si ako zamestnávateľ nesplnil celý rad povinností vo vzťahu k evidencii svojich zamestnancov, evidencii ich pracovného času, miezd, prihlásenia do evidencie sociálnej či zdravotnej poisťovne atď. Napriek tomu z dokazovania vyplynulo, že o spôsobe vyplácania a poskytovania záloh pred vyplatením mzdy za odpracované hodiny bola medzi navrhovateľom a jeho zamestnancami, vrátane odporcu, zhoda. Ako je uvedené vyššie, stávalo sa tak neformálne s vyhotovením jednoduchého zápisu do knižky resp. zošita, ktorý si viedol navrhovateľ. Takýmto spôsobom došlo k tomu, že navrhovateľ si evidoval sumy, ktoré mal svojim zamestnancom vyplatiť, resp. ktoré bolo potrebné pri účtovaní raz za mesiac odpočítať od mzdy, ktorá im má byť vyplatená, avšak v súdnom konaní takýto doklad predložiť nevedel. Na konci obdobia, v ktorom odporca pre navrhovateľa pracoval, došlo však k podpísaniu zmluvy o pôžičke dňa 13. 05. 2010, ktorá evidentne nemohla byť uzavretá platne, keďže vôľou ani jedného z účastníkov zmluvy nebolo vytvoriť nový právny vzťah medzi nimi, a to v režime Občianskeho zákonníka na základe pôžičky, ktorá by bola skutočne odporcovi zo strany navrhovateľa poskytnutá. V tomto prípade išlo o právny úkon, ktorým mala byť simulovaná pôžička na zastretie predchádzajúcich vzájomných právnych nárokov, ktoré boli nejakým spôsobom evidované, ale obaja účastníci mali o nich rozdielne predstavy, keď navrhovateľ tvrdil, že odporca má voči nemu podlžnosť, pretože v zálohách dostal viac, než mal odpracovaných hodín, odporca naopak bol presvedčený o tom, že by mal dostať ešte za svoju prácu zaplatené. V pracovnoprávnych vzťahoch je možné uzavrieť dohodu o sporných nárokoch v zmysle § 32 Zákonníka práce, na základe ktorej doterajšie nároky zanikajú a touto dohodou vzniká nárok ako nový záväzok zamestnanca alebo zamestnávateľa. V dôsledku neplatnosti zmluvy o pôžičke v podobe, ako bola uzavretá, súd musel zvažovať prípadnú platnosť iného právneho úkonu, ktorého náležitosti mohla takáto zmluva obsahovať, a tým by bola práve dohoda o spoločných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce.
Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
V prvom rade súd nepovažoval za dôveryhodné tvrdenia odporcu o tom, že predmetnú zmluvu podpísal pod nátlakom. Po dôraznom naliehaní navrhovateľa síce mohol subjektívne pociťovať obavy, avšak ak mal možnosť rozmyslieť si (počas niekoľkých dní), či zmluvu podpíše, poradiť sa s otcom alebo inou osobou, znalou práva, potom jeho následné podpísanie zmluvy bolo vyjadrením slobodnej vôle.
Z okolností prípadu je zrejmé, že úmyslom oboch účastníkov zmluvy nebolo uzavretie zmluvy o pôžičke, pretože navrhovateľ nemal v úmysle poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky a odporca nemal v úmysle takéto prevziať a následne ich vrátiť v určenej lehote. Naopak vôľou oboch strán nepochybne bolo špecifikovať nárok navrhovateľa voči odporcovi, ktorý vznikol v minulosti a vyplýval z horeuvedených pracovnoprávnych vzťahov. U navrhovateľa nebola vykonaná riadna inventúra, odporca nemal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, na jeho strane mohlo vzniknúť len bezdôvodné obohatenie v dôsledku toho, že mu bola zo strany navrhovateľa poskytnutá suma peňazí, na ktorú mu nevznikol nárok (na základe nedostatku odpracovaných hodín). Navrhovateľ sa tak mohol domáhať takéhoto nároku, odporca naopak mohol tvrdil, že tento nárok je buď nižší alebo že takýto vôbec nevznikol. V zmysle uzavretej dohody o sporných nárokoch bolo možné dovtedy nejasné či sporné nároky takto nahradiť konkrétnou sumou, ktorá by bola určená ako záväzok jednej či druhej strany voči druhej strane zmluvy. Zo Zmluvy o pôžičke vyplýva takáto vôľa účastníkov, teda určenie sumy, ktorá bola v minulosti poskytnutá zo strany navrhovateľa odporcovi, vo výške 480 Eur s tým, že odporca sa zaväzuje túto vrátiť do 31. 12. 2010. Podľa názoru súdu takýto obsah zmluvy zodpovedá obsahu dohody o sporných nárokoch v zmysle § 32 Zákonníka práce a na strane odporcu podpísaním dohody vznikol skutočne záväzok na vrátenie sumy 480 Eur, navrhovateľ na druhej strane mal nárok na vrátenie uvedenej sumu titulom tejto uzavretej dohody. Bolo možné konštatovať, že aj napriek nedostatku listinných dôkazov na strane navrhovateľa z obdobia, keď odporca ešte pre neho pracoval, o výškach poskytnutých záloh a odpracovaných hodinách atď, podpísaná zmluva nahradila dovtedajšie záväzky
aj z hľadiska dôkaznej povinnosti a sama o sebe preukazuje na základe vyjadrenej vôle odporcu, že takýto záväzok zo strany odporcu voči navrhovateľovi tu jestvoval a navrhovateľ si dôvodne uplatňuje vrátenie tejto sumy, keďže do stanoveného termínu do 31. 12. 2010 nebola zaplatená. Z týchto dôvodov súd návrh považoval za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel.
Navrhovateľovi boli priznané popri istine aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2011 až do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti stanovenej sumy vzájomných nárokov. Výška úrokov sa riadila ust. § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012. K 01. 01. 2011 bola zákonná sadzby Európskej centrálnej banky 1 %, k tomuto súd pripočítal 8 percentuálnych bodov a výška úroku z omeškania je teda 9 % ročne.
O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako v spore úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 28,50 Eur, a v trovách právneho zastúpenia vo výške 569,77 Eur za 3 úkony právnej pomoci po 33,20 Eur + 2 x režijný paušál po 7,63 Eur, za 3 úkony právnej pomoci po 33,20 Eur a 1 úkon po 8,30 Eur + 4 x režijný paušál po 7,81 Eur (prevzatie a príprava, žalobný návrh, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach XX XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX), ako aj z náhrady za cestovné náklady na pojednávania dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX z Banskej Bystrice do Brezna a späť spolu v sume 99,98 Eur a napokon z náhrady zo straty času za uvedené cesty v rozsahu 16 začatých polhodín po 13,01 Eur, spolu teda 208,16 Eur, to všetko v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.