Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-1104-2013.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Subarea
16Co/1104/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Poľovnícka spoločnosť Roveň, so sídlom Brezová 1, Bardejovská Nová Ves, Bardejov, IČO: 42 082 161, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Laššák s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti odporcovi LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/426/2013 - 61 zo dňa 24. 10. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa lovu všetkej jelenej, srnčej a diviačej zveri v poľovnom revíri „Rybné“ uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bardejove č. 493/94 - poľ./ Fe zo dňa 31. 08. 1994 až do rozhodnutia vo veci samej a tiež, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s právom poskytnutia lovu jelenej, srnčej a diviačej zveri akejkoľvek tretej osobe v poľovnom revíri „Rybné“ až do rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo priamej reálnej ujmy a neosvedčil ani to, že by výkon budúceho rozhodnutia bol ohrozený. Zdôraznil, že „hustotu populácie zveri si reguluje príroda sama zvyšovaním alebo znižovaním natality a prirodzenej mortality tak, aby jej početnosť bola v súlade s kapacitou životného prostredia. Úbytok zveri spôsobený poľovníctvom sa označuje ako kompenzačná mortalita a znamená, že približne o tento úbytok sa zníži prirodzená mortalita populácie, čiže lov ju do určitej miery nahrádza. Vychádza sa zo skutočnosti, že početnosť populácie každého druhu zveri podlieha určitej samoregulácii, v rámci ktorej sa udržuje na úrovni zodpovedajúcej kapacite svojho životného prostredia. Lovom sa teda z populácie odoberá len časť tých jedincov, ktoré by z nej aj tak vyradila prirodzená mortalita. Na základe uvedeného následne užívateľ poľovného revíru je povinný vypracovať plán poľovníckeho hospodárenia a poľovačky v poľovnom revíre a zabezpečiť v ňom vykonanie poľovačky zvere v rozsahu a druhoch, ktorý pre poľovný revír vyplýva z rozpisu celoštátneho plánu poľovačiek. Užívateľ poľovného revíru v dôsledku toho vydáva aj povolenky na poľovačku, resp. povolenie na lov zveri“. Konštatoval, že v konaní vo veci samej je medzi účastníkmi konania spornou skutočnosťou platnosť zmluvy, na základe ktorej odporca ako užívateľ poľovného revíru poskytol navrhovateľovi poplatkový lov zveri a odber zveriny v poľovnom revíri Rybné. Avšak na to, aby mohol navrhovateľ naplniť predmet zmluvy, mal odporca vydávať povolenky na poľovačku. Uviedol, že i napriek tomu, že vyššie uvedená zmluva je medzi účastníkmi sporná, budúci výkon práva poľovníctva, a teda aj plnenie zo zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Rybné, nemôže byť ohrozený. Výkon práva poľovníctva totiž nemôže smerovať k vyhubeniu celej populácie zveri v poľovnom revíri Rybné, a teda ani k tomu, že by v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej nemal navrhovateľ čo loviť. Okresný súd uznal, že môže byť výkon práva zo zmluvy v budúcnosti redukovaný (zmenšený či znížený), avšak nielen v dôsledku toho, že
odporca v súčasnosti vykonáva právo poľovníctva vydávaním povolenia na lov zveri tretím osobám, čo v konečnom dôsledku robiť musí v zmysle príslušných predpisov na úseku poľovníctva za účelom dodržania schváleného plánu lovu, ale aj v dôsledku samotnej samoregulácie hustoty populácie zveri prírodou. Podľa okresného súdu ani užívateľ nemôže schvaľovať plán poľovníckeho hospodárenia bez toho, aby reflektoval na stav populácie v prírode. Žiadny orgán, teda ani súd či osoba, teda užívateľ, nemá takú právomoc ovplyvniť stav populácie zveri v prírode a nemôže preto ani ovplyvniť budúci výkon rozhodnutia o plnení povinnosti zo zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie lovu zveri a odberu zveriny v rozsahu 100 %. Výkon práva poľovníctva stav populácie zveri len nahrádza (kompenzuje), ale ho neurčuje a ani neovplyvňuje. Práve tieto funkcie si totiž plní príroda sama. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom nemohol návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, keďže neosvedčil, že by výkon rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Prvostupňovému súdu vytýkal, že tento nesprávne pochopil zmysel a účel zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom založeného Zmluvou zo dňa 23. 09. 2009 č. 2490 - 30/09 o poskytnutí poplatkového zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Rybné. Zmyslom a účelom predmetnej zmluvy nebol výkon práva poľovníctva, ale len poskytnutie poplatkového lovu zveri navrhovateľovi v poľovnom revíri Rybné, v správe odporcu, konkrétne jeho odštepného závodu Bardejov, v rozsahu 100 % zveri podľa schváleného plánu chovu a lovu pre jednotlivé poľovné sezóny a odberu zveriny z takto ulovenej zveri počas doby trvania zveri, to znamená len časť týchto oprávnení. Namietal, že lov zveri sa v poľovnom revíri Rybné preukázateľne vykonával aj napriek tomu, že len navrhovateľ mal výlučné právo na tento lov a navrhovateľ tento lov nerealizoval z dôvodu, že následkom konania odporcu tak urobiť nemohol. Práve z tohto vyvodzuje navrhovateľ obavu, že kým súd meritórne rozhodne vo veci, je ohrozený výkon rozhodnutia, a to tým, že zver určená na odlov v príslušnej poľovnej sezóne (ktorá bude aktuálna vzhľadom k obdobiu, prípadne rozhodnutiu súdu) už bude vylovená sčasti alebo úplne, a preto navrhovateľ nebude môcť vykonať svoje právo v zmysle zmluvy a prípadného rozhodnutia súdu v jeho prospech, a tým bude jeho pohľadávka sčasti zmenšená alebo úplne zmarená pre príslušnú poľovnú sezónu. Čo sa týka nebezpečenstva priamej reálnej hroziacej ujmy, toto nebezpečenstvo podľa neho vyplýva z toho, že za poľovnú sezónu na rok 2013 si navrhovateľ zaplatil, svoje právo momentálne nemôže vykonávať a po uplynutí poľovnej sezóny na rok 2013 ho už v tejto sezóne ani nevykoná, v dôsledku čoho mu vznikne ujma spočívajúca v úbytku sumy vo výške 11.783,40 €, za ktorý mu nebolo poskytnuté reálne protiplnenie v zmysle zmluvy a doposiaľ mu táto suma nebola odporcom ani vrátená. Má za to, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože ak súd nemal nebezpečenstvo priamej hroziacej ujmy odôvodnené, mal postupovať podľa § 75 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 43 O. s. p., ktorý postup v takomto prípade sám zákon predpokladá, čo však okresný súd neurobil a aj táto vada mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie a v prípade, ak by bol odvolací súd toho názoru, že takto nariadeným predbežným opatrením by sa neprimerane zasahovalo do zákonných práv a povinností odporcu na úseku poľovníctva, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi zakáže akýmkoľvek spôsobom nakladať s právom poskytnutia lovu jelenej, srnčej a diviačej zveri akejkoľvek tretej osobe v poľovnom revíri Rybné uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bardejove č. 493/94 - poľ./Fe zo dňa 31. 08. 1994 odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na argumenty uvádzané navrhovateľom v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:
Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že nie je rozhodnutím konečným a jeho účelom je len provizórna dočasná úprava pomerov účastníkov. Účastník, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia však musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, a to potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, prípadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nárok, prípadne právo, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený, keď miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho, prípadne užívacieho práva, prípadne zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Z týchto dôvodov je preto vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že existencia právneho pomeru medzi účastníkmi konania a už vôbec sporná existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ktorá je osvedčená sama o sebe, ešte nevytvára zákonný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Výkon práva poľovníctva môže vykonávať i sám odporca ako užívateľ poľovného revíru, a to vrátane vydávania povolenia na lov zveri tretím osobám, čo v konečnom dôsledku robiť musí v zmysle príslušných predpisov na úseku poľovníctva za účelom dodržania schváleného plánu lovu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že odporca vydáva povolenia na lov zveri tretím osobám, resp. či k takémuto vydaniu z jeho strany už došlo. Prípadným nariadením predbežného opatrenia by však došlo k neprimeranému zásahu do výkonu práva poľovníctva odporcom a za súčasného stavu odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný. Navrhovateľ sám v odvolaní konštatuje, že v prípade, ak sporná zmluva medzi účastníkmi konania bude v konaní vo veci samej posúdená ako platná, vznikne mu ujma spočívajúca v úbytku sumy vo výške 11.783,40 €, nakoľko navrhovateľ si za poľovnú sezónu na rok 2013 zaplatil, avšak v dôsledku konania odporcu uvedené právo nemôže vykonávať a po uplynutí poľovnej sezóny na rok 2013 ho už v tejto sezóne ani nevykoná. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je obdobie lovu v zmysle § 71 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 344/2009 Z. z. pre jeleniu zver, konkrétne jeleňa európskeho a jelenča ukončené dňom 30. 11. pre loveckú sezónu roku 2013 a pre srnčiu zver, konkrétne srnec hôrny do 31. 12., rovnako ako v prípade zvere diviačej (diviak lesný, diviačica).
Na záver odvolací súd poznamenáva, že v konaní okresného súdu nedošlo k vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že súd mal postupovať podľa ustanovenia § 75 ods. 3 O. s. p.. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol dôvody, na základe ktorých vyhodnotil, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo priamej reálnej ujmy, resp. to, že by výkon budúceho rozhodnutia bol ohrozený, a to na strane 4 a 5 jeho rozhodnutia. Ak aj v odvolaní navrhovateľ uvádza, že nebezpečenstvo priamej reálne hroziacej ujmy spočíva v tom, že za poľovnú sezónu na rok 2013 navrhovateľ zaplatil, napriek tomu svoje právo vykonávať nemôže a po uplynutí tejto poľovnej sezóny na rok 2013 ho už ani nevykoná, je zrejmé, že len v dôsledku, ak bude vo veci samej úspešný, vznikne mu po splnení všetkých zákonných predpokladov nárok na plnenie, avšak uvedenú náhradu nie je možné stotožňovať s nebezpečenstvom priamej reálne hroziacej ujmy tak, ako to účelovo navrhovateľ uvádza v odvolaní. Navrhovateľ tak nedôvodne zamieňa skutkové okolnosti týkajúce sa obavy o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a skutkové okolnosti vzťahujúce sa k nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy. S tvrdením navrhovateľa v odvolaní sa preto odvolací súd nestotožňuje, naviac, navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
takýmto spôsobom nebezpečenstvo priamej reálne hroziacej ujmy ani nekonkretizoval. Dôvody, na základe ktorých navrhovateľ trvá na nariadení predbežného opatrenia spochybňuje aj okolnosť, že k spornému odstúpeniu od zmluvy došlo ešte v roku 2010, pričom k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo dňa 15. 10. 2013, keď zmluva, ktorá je predmetom spornosti a konania vo veci samej, bola uzavretá na dobu určitú od 01. 03. 2009 do 31. 01. 2014. Aj z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak k porušovaniu zmluvy dochádza najmenej od roku 2011.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré pre svoju presvedčivosť nie je opätovne nutné uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.