Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-135-2013.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/135/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: G. Y., O.. XX.X.XXXX, O. V. X. M.C., B. X, zast. opatrovníkom Annou Nagyovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Košice II, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, v konaní o zaplatenie 521,06 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 385,06 eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 16.11.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.1.2013 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 521,06 eur s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 17.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. R., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky navrhovateľa. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 136,00 eur, sa navrhovateľ domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón zn, Samsung Monte S5620 vo výške 136,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca svoju základnú povinnosť, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať splatné záväzky, nesplnil. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Predajná cena predaného mobilného telefónu bola 486,00 eur, akciová cena 350,00 eur, a teda výška škody je 136,00 eur.
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 385,06 eur, vyfakturovaných v období od februára 2011 do mája 2011. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 2.6.2011 vyzval odporcu na zaplatenie v dodatočnej lehote. Na pokus o pokonávku odporca nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 17.6.2011. Istina pozostáva zo sumy 385,06 eur za neuhradené služby a zo sumy 136,00 eur titulom náhrady škody, spolu to predstavuje 521,06 eur.
Okresný súd Košice II platobným rozkazom č. 42Ro/12/2013 zo dňa 19.3.2013 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, tento súd v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.
Súdu sa nepodarilo napriek vykonanému šetreniu zistiť trvalý pobyt odporcu, preto mu uznesením zo dňa 4.11.2013 v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 23.4.2013 oznámil vstup do konania.
Súd vo veci postupoval podľa ust. § 115a ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Na základe cit. ustanovení súd dňa 17.12.2013 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca dňa 3.2.2011 uzavreli Zmluvu o pripojení č. R ( č.l. 6), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky navrhovateľa, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi mikroprocesorovú kartu - SIM kartu, čím umožnil odporcovi využívať verejné služby poskytované navrhovateľom.
Dňa 3.2.2011 uzavreli účastníci konania Dodatok k Zmluve o pripojení č. R na základe ktorého navrhovateľ predal odporcovi mobilný telefón zn. Samsung Monte S5620 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 28,98 eur vrátane DPH (č.l. 7). V zmysle čl. 2 bod 2.3 citovaného Dodatku sa odporca ako užívateľ zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy ako aktívny užívateľ ním poskytovaných verejných mobilných telefónnych služieb po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti a účinnosti dodatku. Odporca sa zaviazal, že nedá svojim konaním podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov bol navrhovateľ nútený skončiť platnosť zmluvy o pripojení a vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu jeho zavinenia pre nesplnenie alebo porušenie niektorých zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve. Podľa čl. 2 bod 2.5 citovaného Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade ak odporca nesplní bezo zvyšku niektorých zo svojich záväzkov podľa čl. 2 cit. dodatku, bude povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 136,02 eur.
Z faktúr (č.l. 14-17) predložených navrhovateľom vyplýva, že odporca neuhradil faktúry splatné za obdobie od 9.3.2011 do 2.6.2011 v celkovej sume 385,06 eur, čím porušil svoje zmluvné povinnosti.
Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy do 16.6.2011 písomným pokusom o pokonávku (č.l. 13), ktorého doručenie odporcovi nepreukázal.
Vedľajší účastník vo svojom podaní doručenom súdu dňa 23.4.2013 (č.l. 27) navrhol, aby súd pristúpil k posúdeniu zmluvnej podmienky v časti zmluvnej pokuty z hľadiska jej prijateľnosti, aby zohľadnil poskytnuté výhody, to znamená reálnu hodnotu mobilného telefónu poskytnutého za akciovú cenu, ktoré spotrebiteľ získal, čomu malo zodpovedať riadne plnenie si jeho povinností a v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa vzhľadom na okolnosti pri uzatvorení zmluvy, navrhol, aby súd pristúpil k jej priznaniu v odôvodnenej výške, resp. k úplnému zamietnutiu.
Súd vzťah navrhovateľa a odporcu posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli navrhovateľ ako poskytovateľ služby - podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ.
Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve o pripojení, na základe ktorých sa odporca zaviazal za služby poskytované navrhovateľom riadne a včas platiť. Z faktúr predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi dohodnuté služby, ktoré vyúčtoval v celkovej sume 385,06 eur. Odporca cenu za poskytnuté služby nezaplatil ani po výzve navrhovateľa na zaplatenie, preto súd v tejto časti návrh navrhovateľa považoval za dôvodný a odporcu zaviazal na zaplatenie ceny za služby vo výške 385,06 eur.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie 136,00 eur titulom náhrady škody vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd v tejto časti navrhovateľa zamietol ako nedôvodný s poukazom na ust. § 53a OZ, vzhľadom na to, že viacerými rozsudkami súdov v SR ( rozsudok KS v Prešove sp. zn. 16Co/18/2012, sp. zn. 16Co/33/2012 a ďalšími) bola zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty vyhlásená za neprijateľnú v dôsledku čoho takáto zmluvná podmienka je neplatná a navrhovateľ má zákonom zakázané predmetnú zmluvnú podmienku ohľadom zmluvnej pokuty používať.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania upravuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže si odporca svoju povinnosť nesplnil včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal dátum doručenia faktúr a pokonávky odporcovi a v dôsledku toho ani čas kedy sa dostal do omeškania, úroky z omeškania súd priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania
opatrovníkovi odporcu, teda od času keď sa odporca dozvedel o tom, že má plniť. Opatrovníkovi odporcu bol návrh na začatie konania doručený dňa 14.11.2013, dňom 15.11.2013 bol odporca povinný plniť a keďže tak neurobil, dňom 16.112013 sa dostal do omeškania, preto úroky z omeškania súd priznal od 16.11.2013 v súlade s ust § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,25 % ročne a návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti úrokov z omeškania zamietol.
O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade boli obaja účastníci čiastočne úspešní aj neúspešní, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom súd podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, keďže vedľajší účastník takýto návrh súdu nepredložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci