Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-595-2013.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/595/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711 proti odporcovi Z. F., štátnemu občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. K. XXXX/XX, zastúpeným JUDr. Zuzanou Slušnou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom Košice, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštova 2, o zaplatenie 349,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júna 2013, č. k. 27C/182/2012-75, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti V. - výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka vo výške 21,09 eur, advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi, do troch dní.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 100,82 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,02 eur od 06.04.2009 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,18 eur od 06.05.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,96 eur od 06.06.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,66 eur od 06.07.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamieta. Určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretom medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 11.12.2004 uvedená v bode 5 v znení: "V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2.3 alebo 4 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu 7.500,- Sk/10.000,- Sk/15.000,- Sk/ 20.000,- Sk. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty" je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 27,33 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom, podľa ktorého zmluvou o pripojení v znení dodatku uzavretej dňa 11.12.2004 sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby a odporca sa zaviazal za ne riadne platiť. Z dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom toho istého dňa vyplýva, že odporca si u právneho predchodcu navrhovateľa objednal službu pod názvom 100Viac, v dôsledku čoho mu právny predchodca navrhovateľa odpredal MT typu Nokia 3220 za kúpnu cenu 0,03 eur/ 1,- Sk za podmienky doby viazanosti na 24 mesiacov. Dodatok k zmluve o pripojení v čl. 5 obsahoval ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, podľa ktorého v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu ako Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2.3 alebo 4 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 7 500,- Sk/10.000,- Sk/15 000,- Sk/ 20 000,- Sk. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Odporca z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu nezaplatil riadne celkom 4 faktúry, ktorými mu právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval poskytnuté služby, a to: č. 7902599057 splatnú dňa 05.04.2009 na sumu 44,02 eur, č. 7903602528 splatnú dňa 05.05.2009 na sumu 27,18 eur, č. 79904612718 splatnú dňa 05.06.2009 na sumu 27,96 eur a č. 7905624970 splatnú dňa 05.07.2009 na sumu 1,66 eur. Faktúrou č. 7002673847 splatnou dňa 05.04.2010 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011, postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi navrhovateľovi. Konštatoval, že právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol založený zmluvou o pripojení podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Svojím charakterom podľa zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj komunitárneho práva Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Takto dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ oprávnene uplatnil nárok na zaplatenie fakturovaných cien za poskytnuté telekomunikačné služby v úhrnnej výške 100,82 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom pred 1. februárom 2013. Súdnej kontrole podrobený dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 11.12.2004, ktorým bola medzi účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta, považoval okresný súd za neprimeranú sankciu a v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Odporca právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi priznal pomernú časť - 42%, uplatnenej náhrady trov konania, ktorej výšku špecifikoval podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 349,77 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 26,56 eur. Nakoľko si však právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil len základnú sadzbu 24,90 eur, súd nemohol ísť nad rámec jeho návrhu a priznať mu viac, a preto vychádzal zo základnej sadzby, uplatnenej právnym zástupcom, t.j. 24,90 eur. Právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a odpor zo dňa 28.05.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky ), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 49,80 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu vo výške 15,26 eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia 65,06 eur, z čoho hodnota 42% predstavuje sumu 27,33 eur, na ktorej zaplatenie súd zaviazal menej úspešného navrhovateľa.
Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti V. o náhrade trov vedľajšieho účastníka, navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Máme za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie
založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa, z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní (ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. V súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je potrebné právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Podľa nášho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Vedľajší účastník, teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť. Z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zákon ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv O ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Na uvedenú skutočnosť poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn.: 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napríklad Združeniu na Ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.02.2012 udelená dotácia Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 4.000 eur, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu projektu: "Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi", zverejnenej na webovom sídle Centrálneho registra zmlúv pod registračným číslom 126/2012-4220-4330. Z uvedené teda jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,09 eur. Uviedol, že len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou združujúcou 17 advokátov a ďalších 24 právnikov (zdroj www.akss.sk), ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov ktoré inicioval žalobca bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Pojem účelne vynaložené náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi - nález sp. zn. IV. ÚS 2513/09 ze dne 02.02.2010 (N 17/56 SbNU 169). Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Je nepochybne, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s citovaným článkom Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka spotrebiteľského združenia - právnickej osoby advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C279/2009, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať a nechať sa zastupovať.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Suspenzívne účinky odvolania sa nedotýkajú odvolaním nenapadnutých častí rozsudku okresného súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Preskúmaním rozsudku okresného súdu v napadnutom rozsahu odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je z hľadiska skutkového a právneho správny, jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s rozhodnutím okresného súdu - v časti odôvodnenia priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi identifikuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Súčasne považuje za potrebné akcentovať:
Trovy konania vedľajšieho účastníka, predstavovali náklady za právnu službu advokáta, ktorých výšku a spôsob určenia upravuje vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „AT“).
Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka, predstavuje neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak z personálneho aspektu, keďže členovia vedľajšieho účastníka, majú právnické vzdelania a samotné združenie má byť spôsobilé na poskytnutie kvalifikovanej pomoci spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa, nemožno akceptovať.
Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.
Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Okresný súd priznal správne, ako náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, jeho náklady na právnu službu advokáta, a to podľa AT, ktoré správne vo svojom uznesení špecifikoval.
O náhrade trov odvolacieho konania, bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
K námietke navrhovateľa, že vedľajší účastník nemal súhlas odporcu, aby intervenoval v konaní na jeho strane, odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej právnej úpravy, takýto súhlas odporcu ani nie je potrebný. Platí totiž, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.). To znamená, že ak vedľajší účastník vstúpi do konania z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobená prostredníctvom súdu, stáva sa vedľajším intervientom (§ 93 ods. 3 prvá veta O.s.p.). Len v prípade, ak je namietaná prípustnosť jeho vstupu, rozhodne súd.
V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, jeho vstup účastníci nenamietali, preto sa stal v konaní vedľajším intervientom. Treba dodať, že o jeho vstupe je potrebné účastníkov informovať.
Aj v prípade nesúhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane, sa súd bude pri rozhodovaní o prípustnosti vedľajšieho účastníka zaoberať tým, či je vstup vedľajšieho účastníka do konania v spotrebiteľskom spore, a to právnickej osoby zriadenej na ochranu spotrebiteľa, v prospech odporcu ako spotrebiteľa, a to zrejme s kladným výsledkom.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.
V odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Jeho odvolacie trovy predstavujú odmenu za právnu službu advokáta za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b/ AT) v polovici t. j. 1 z 26,56 eur - 13,28 eur, k tomu paušálna náhrada 7,81 eur (§ 16 ods. 3 AT), spolu 21,09 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .