Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/64/2023

Uznesenie

Krajsky´ súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Slovenská plavba a prístavy a.s., so sídlom Horárska 12, 815 24 Bratislava, IČO: 35 705 671, zastúpený: JUDr. Michaela Töröková, advokátka so sídlom Ulica 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30 848 679, proti žalovanému: Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, zastúpený advokátskou kanceláriou: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, v konaní o preskúmanie: 1. Faktúry OF 3 2022 341 zo dňa 09.01.2023, 2. Faktúry OF 2 2022 833 zo dňa 09.01.2023, 3. Faktúry OF 2 2022 834 zo dňa 09.01.2023, 4. Faktúry OF 2 2022 835 zo dňa 09.01.2023, 5. Faktúry OF 2 2023 001 zo dňa 10.01.2023, 6. Faktúry OF 2 2023 044 zo dňa 09.02.2023, 7. Faktúry OF 2 2023 045 zo dňa 09.02.2023, 8. Faktúry OF 2 2023 046 zo dňa 09.02.2023, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 226,40 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný, ktorý vyberá poplatky na základe o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a na základe Sadzobníka vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, účinného od 01.08.2022, (ďalej len „Sadzobník“) vydaný na základe , vystavil a doručil žalobcovi nasledovné faktúry: 1.1. Faktúra OF 3 2022 341 zo dňa 09.01.2023, doručená žalobcovi dňa 10.01.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 25.12.2022 - 28.12.2022, v zmysle a na základe Sadzobníka: prístavné poplatky za denný pobyt plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Komárno v cene 180,60 Eur s DPH. 1.2. Faktúra OF 2 2022 833 zo dňa 09.01.2023, doručená žalobcovi dňa 10.01.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.12.2022 - 31.12.2022, v zmysle a na základe Sadzobníka (prístavná poloha HTD - 53): prístavné poplatky za denný pobyt plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 45.451,75 Eur s DPH, denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 1.569,66 Eur s DPH, mesačný pobyt neprevádzkových plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 830,81 Eur s DPH. 1.3. Faktúra OF 2 2022 834 zo dňa 09.01.2023, doručená žalobcovi dňa 10.01.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.12.2022 - 31.12.2022, v zmysle a na základe Sadzobníka (prístavná poloha ČB-70): denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 469,09 Eur s DPH.

1.4. Faktúra OF 2 2022 835 zo dňa 09.01.2023, doručená žalobcovi dňa 10.01.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.12.2022 - 31.12.2022, v zmysle a na základe Sadzobníka (prístavná poloha SB 101-104): denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 449,38 Eur s DPH. 1.5. Faktúra OF 2 2023 001 zo dňa 10.01.2023, doručená žalobcovi dňa 11.01.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.01.2023 - 31.01.2023, v zmysle a základe Sadzobníka (prístavná poloha P-3): poplatok za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 7.020,- Eur s DPH. 1.6. Faktúra OF 2 2023 044 zo dňa 09.02.2023, doručená žalobcovi dňa 10.02.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.01.2023 - 31.01.2023, v zmysle a na základe Sadzobníka (prístavná poloha P-3): prístavné poplatky za denný pobyt plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 48.932,69 Eur s DPH, denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu v cene 1.569,66 Eur s DPH. 1.7. Faktúra OF 2 2023 045 zo dňa 09.02.2023, doručená žalobcovi dňa 10.02.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.01.2023 - 31.01.2023, v zmysle a na základe Sadzobníka (prístavná poloha ČB-70): denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 496,09 Eur s DPH. 1.8. Faktúra OF 2 2023 046 zo dňa 09.02.2023, doručená žalobcovi dňa 10.02.2023. Predmetom tejto faktúry sú poplatky za obdobie 01.01.2023 - 31.01.2023, v zmysle a na základe Sadzobníka: denný pobyt plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava v cene 449,38 Eur s DPH.

II. Žaloba

2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 03.03.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti vyššie špecifikovaných faktúr ako individuálnych správnych aktov vydaných žalovaným a navrhuje, aby ich správny súd zrušil, nakoľko ich považuje za nezákonné. Žalovaný vystavuje žalobcovi faktúry, ktorých prílohou je aj dodací list, avšak v danom prípade nedochádza k dodaniu žiadneho tovaru ani k dodaniu žiadnej služby zo strany žalovaného, a preto žalobca nepovažuje za správnu formu, akou žalovaný vyberá od žalobcu poplatky na základe ust. a Sadzobníka. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden súkromnoprávny vzťah, poplatky účtované napadnutými faktúrami, vyberá žalovaný od žalobcu na základe zákona. Z uvedeného dôvodu faktúry, bez ohľadu na ich formu, predstavujú podľa žalobcu individuálne správne akty, ktoré zaväzujú žalobcu, a ktoré sú výsledkom aplikácie práva zo strany žalovaného v rámci výkonu jeho zákonom zverenej pôsobnosti na základe . Žalovaný v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, a nie v pozícii dodávateľa. Žalobca má za to, že preskúmanie zákonnosti uvedených faktúr spadá pod právomoc správneho súdu, pretože sa jedná o správny akt vydaný postupom podľa , v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti verejnej správy, a to v oblasti vnútrozemskej plavby a prístavov.

3. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy - vyberanie úhrady za používanie verejných prístavov, a teda spadá pod legálnu definíciu orgánu verejnej správy zakotvenú v ust. . Žalovaný je právnická osoba založená podľa , ktorá bola založená, okrem iného, aj na účely vyberania úhrad za používanie verejných prístavov, čo vyplýva z ust. . Žalovaný je podľa Prístavného poriadku verejných prístavov, prevádzkovateľom verejných prístavov. Jediným zakladateľom žalovaného je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

4. Touto žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti jednotlivých faktúr, ako individuálnych správnych aktov vydaných na základe a Sadzobníka. Vzhľadom na absenciu súkromnoprávneho prvku sa podľa žalobcu nejedná o súkromnoprávny spor ani inú súkromnoprávnu vec, na ktorú by bola daná právomoc súdu v civilnom procese, a preto faktúry spadajú pod prieskumnú právomoc správneho súdu.

5. Žalobca má za to, že faktúry vystavené žalovaným, sú v rozpore s ust. , pretože nimi nie je účtovaná úhrada za používanie verejných prístavov, ale sú nimi účtované poplatky, ktoré žalovaný svojvoľne bez opory v zákone zakotvil, do Sadzobníka. Žalobca považuje za nezákonný aj

Sadzobník, ktorý obsahuje množstvo poplatkov, ktoré nemajú oporu v ust. . Z faktúr dokonca nie je ani zrejmé, že sa nimi účtuje úhrada za používanie verejných prístavov žalobcom, a nie je z nich zrejmé ani to, v čom malo spočívať používanie verejných prístavov žalobcom. Tieto faktúry neobsahujú náležitosti individuálneho správneho aktu, pretože neobsahujú žiadne odôvodnenie ani poučenie o možnosti opravného prostriedku a nie je z nich zrejmé, z akých podkladov žalovaný pri vystavení faktúr vychádzal a ako vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému čiastku uvedenú vo faktúrach. Žalobca má za to, že obsah faktúr nezodpovedá v požiadavkám preskúmateľnosti, čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. Žalobca nebol oboznámený ani s podkladmi, na základe ktorých žalovaný vydal faktúry, ktorými zaviazal žalobcu na úhradu fakturovanej čiastky. Má za to, že sú splnené predpoklady na zrušenie faktúr podľa ust. , , (ďalej len „“).

III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.04.2023, doručenom správnemu súdu dňa 17.04.2023, žiada žalobu odmietnuť ako neprípustnú, alternatívne zamietnuť. Poukázal na to, že Žalovaný nie je založený , ale jedná sa o akciovú spoločnosť zriadenú (založenú) v zmysle príslušných ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Práve na odkazuje aj .

7. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (určenie výšky úhrady za používanie verejných prístavov), a teda spadá pod legálnu definíciu orgánu verejnej správy zakotvenú v ustanovení , sú podľa žalovaného účelové a tendenčné a nemajú oporu v žiadnom právnom predpise.

8. Má za to, že nie je štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, orgánom záujmovej samosprávy a ani právnickou osobou, ktorej by zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný nevykonáva žiadnu pôsobnosť a ani nevydáva žiadne rozhodnutia alebo iné správne akty v oblasti verejnej správy.

9. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje podľa žalovaného aj jeho zaradenie Štatistickým úradom Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21.05.2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len „Nariadenie ESA 2010“) použitím metodiky ESA 2010 medzi verejné nefinančné korporácie a nie medzi subjekty verejnej správy. Zaradenie Žalovaného medzi verejné nefinančné korporácie bolo vykonané Štatistickým úradom SR po zohľadnení viacerých kritérií, najmä kritéria týkajúceho sa trhovej/netrhovej produkcie. Nakoľko Žalovaný poukazuje na to, že spĺňal kritérium trhovej produkcie v zmysle Nariadenia ESA 2010, bol zaradený medzi korporácie a nie do verejnej správy, t.j. žalovaný pri výkone svojej činnosti postupuje ako podnikateľ, ktorý sa snaží maximalizovať svoje zisky a nerozhoduje o žiadnych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ak by žalovaný mal postavenie právnickej osoby, ktorá by vykonávala svoju pôsobnosť v oblasti verejnej správy a v tejto súvislosti vydávala rozhodnutia alebo iné správne akty, tak by bol Štatistickým úradom SR zaradený medzi subjekty verejnej správy, čo však nie je.

10. Konštatoval, že vydaním Sadzobníka nerozhodol o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a vydanie Sadzobníka nie je výsledkom žiadneho administratívneho konania, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Vydaním Sadzobníka žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorú má zapísanú aj v predmete činnosti v obchodnom registri.

IV. Relevantné právne predpisy

11. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

14. Podľa , opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

17. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa , používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) podľa na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

V. Právne posúdenie

20. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie vo veci (, ), predtým ako podrobil prejedávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetných faktúr.

21. Správny súd primárne skúmal, či napadnute´ faktúry majú povahu rozhodnutí/opatrení vydaných v správnom konaní podliehajúcich prieskumu podľa tretej časti a či je v danom prípade daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci.

22. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne

náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

23. Správny súd konštatuje, že z obsahu žaloby a napadnutých faktúr vyplýva, že správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania faktúr, ktorými žalovaný vyberá poplatky za používanie verejného prístavu v zmysle vydaného sadzobníka.

24. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania faktúry, ktoré nemajú povahu rozhodnutia/opatrenia, ale sú vystavené na základe sadzobníka schváleného Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky v zmysle . Správny súd má za to, že vystavené faktúry nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím/opatrením správneho orgánu v zmysle , .

25. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu verejnej správy, ktoré sú predbežnej povahy, prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy.

26. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. V danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.07.2018, v ktorom najvyšší súd zaujal názor: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydane´ správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci´ pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení , ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. “

28. Správny súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 21.11.2017, v ktorom konštatoval: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“

29. Podľa , používanie verejných prístavov podlieha úhrade, pričom v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti, žalovaný v súlade s , vyberá úhrady za používanie verejných prístavov. Výška týchto úhrad je stanovená Sadzobníkmi vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, ktoré v zmysle schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného, úprava výšky úhrad za používanie prístavov je plne v kompetencii žalovaného.

30. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané , teda môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej

medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených . V preskúmavanej veci však nejde rozhodnutie/opatrenie v správnom konaní, a preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu subjektívnych práv a povinností účastníkov administratívneho konania, pričom pred vystavením napadnutých faktúr žiadne administratívne konanie nepredchádzalo. Preto napadnuté faktúry nemôžu byť predmetom samostatného súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

31. Vydanie žalobou napadnutých faktúr nie je výsledkom administratívneho konania, ale realizovanie jednej zo svojich kompetencií žalovaného ( ZoVO) vyberať úhrady za používanie verejných prístavov. Podľa názoru súdu, konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých faktúr, nemožno považovať za administratívne konanie v zmysle a žalobcu za účastníka takéhoto administratívneho konania, ako to vyžaduje ust. . Žalobca nechcel preskúmať rozhodnutie ani opatrenie, nejedná sa o rozhodnutie ani opatrenie, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu.

32. Rovnako treba poukázať na právomoc súdov v správnom súdnictve, keď správnom súdnictve súdy rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žaloby proti orgánu verejnej správy, pričom sa orgánmi verejnej správy rozumejú -orgány moci výkonnej (štátne orgány), orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické a právnické osoby a iné orgány, ktorým je zverené rozhodovanie v oblasti verejnej správy o právach a povinnostiach právnických alebo fyzických osôb (rozhodnutia orgánov výkonnej moci preskúmava súd na základe generálnej klauzuly, rozhodnutia ostatných orgánov preskúmava, ak to ustanovuje zákon); o opatreniach orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V zmysle uvedeného je nepochybné, že v prípade žalobou napadnutých vystavených faktúr žalovaným, o takéto rozhodnutie orgánom verejnej správy nejde.

33. Žalovaný nie je štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, orgánom záujmovej samosprávy a ani právnickou osobou, ktorej by zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný nevydáva žiadne rozhodnutia a ani iné správne akty v oblasti verejnej správy. Je zaradený Štatistickým úradom Slovenskej republiky v zmysle Nariadenie ESA 2010 použitím metodiky ESA 2010 medzi verejné nefinančné korporácie a nie medzi subjekty verejnej správy. Vydaním Sadzobníka žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorú má zapísanú aj v predmete činnosti v obchodnom registri. Povinnosť používania verejných prístavov konkrétnym spôsobom, ktorý je spoplatnený v zmysle Sadzobníka, nie je žiadnemu užívateľovi verejného prístavu direktívne uložená, ale je na ich úvahe, či budú svoju podnikateľskú činnosť vykonávať v prístavoch, ktorých prevádzkovateľom je žalovaný, alebo nie.

34. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. žalobu odmietol.

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

36. Podľa tretia veta zákona cˇ. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

37. Podľa prvá veta zákona cˇ. , okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

38. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok za žalobu za 8 faktúr vo výške 280,- EUR dňa 19.04.2023, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Nakoľko vo veci došlo k odmietnutiu žaloby podľa , súd v zmysle ustanovenia a zákona cˇ.

vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 EUR za každú jednotlivú faktúru, vo výške 226,40 EUR, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s.

39. Toto rozhodnutie senát Krajského sudu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa ma´ popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnute´ rozhodnutie doručene´ sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostne´ body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí bytˇ sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia bytˇ spísané advokátom. Povinne´ zastúpenie advokátom v kasačnom konani´ sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.