Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/151/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava (pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 22, 974 01 Banská Bystrica), proti povinnému: neexistujúci právny subjekt MIRANN, a.s., IČO: 36 036 021, naposledy so sídlom Rudlovská cesta č. 2, 974 01 Banská Bystrica, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 499/2002, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 9 450,08 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania -39 zo dňa 18. 12. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd nepripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, okresný súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 29,88 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie, ktorým okresný súd nepripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), na ust. , , (ďalej len „“). Okresný súd uviedol, že aj v konaniach začatých pred 01. septembrom 2005 je potrebné, aby o zmene účastníka konania rozhodol exekučný súd. V takomto prípade ale nie je možné aplikovať ust. Exekučného poriadku v znení platnom od 01. 09. 2005, ale súd za použitia ust. pri rozhodovaní o zmene účastníka konania aplikuje ust. a . Pri rozhodovaní o zmene účastníka konania skúmal okresný súd, či sú splnené zákonom ustanovené predpoklady. Na základe predložených listinných dôkazov mal okresný súd preukázané, že po začatí exekučného konania Zmluvou o postúpení pohľadávok a dohodou a započítaní zo dňa 09. 12. 2005 postúpila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako postupník vymáhanú pohľadávku na obchodnú spoločnosť VERITEĽ, a.s. (t.č. neexistujúci právny subjekt), IČO: 35 859 881, so sídlom Štefanovičova 5, 811 06 Bratislava, ako postupníka. Následne dňa 30. 12. 2005 bola uzatvorená Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom VERITEĽ, a.s. a postupníkom Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava. Okresný súd mal teda preukázané, že po začatí exekučného konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu práv z exekučného titulu z pôvodného oprávneného na nového oprávneného. Okresný súd zistil, že pohľadávka proti povinnému vymáhaná v predmetnej exekúcii bola prevedená z doterajšieho oprávneného na nového oprávneného, a to na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá však so vstupom do konania na miesto oprávneného nedala súhlas, čo je zrejmé z jej podania zo dňa 15. 03. 2011. Nakoľko Slovenská konsolidačná, a.s. nesúhlasí s tým, aby vstúpila do výkonu exekúcie na strane oprávneného, nebolo možné rozhodnúť o tom, že v priebehu ďalšej exekúcie bude v konaní vystupovať tento právny subjekt ako oprávnená

právnická osoba. Z uvedeného dôvodu okresný súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripustil.

O zastavení exekúcie rozhodol okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Konštatoval, že dňa 04. 12. 2012 súdna exekútorka doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko ku dňu 20. 11. 2012 došlo k výmazu povinného z Obchodného registra. Okresný súd mal preukázané, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -194 zo dňa 26. 03. 2004 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Maroš Uhaľ. Ďalej mal okresný súd preukázané, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -347 zo dňa 10. 02. 2010 (právoplatné dňom 03. 05. 2010) bol Mgr. Maroš Uhaľ zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a za nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Radovan Birka. Z rozvrhového uznesenia zverejneného v Obchodnom vestníku pod OV 225/2011, vydanom dňa 24. 11. 2012 (K 013144) okresný súd zistil, že došlo len k čiastočnej úhrade pohľadávok veriteľov predpokladaných v právoplatnom rozvrhovom uznesení a viac neexistuje majetok určený na ich ďalšie uspokojenie; pohľadávky veriteľov boli správcom konkurznej podstaty uspokojené pomerne. Uznesením č.k. -571 zo dňa 23. 02. 2012 (právoplatné dňom 03. 03. 2012) Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o zrušení konkurzu na majetok úpadcu - povinného, po splnení rozvrhového uznesenia a zbavení Mgr. Radovana Birku funkcie správcu konkurznej podstaty. Následne dňom 20. 11. 2012 bol povinný z Obchodného registra ex offo vymazaný. Na základe uvedených skutočností okresný súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na ust. , , , Exekučného poriadku a na ust. a MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“). Povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie uložil oprávnenému podľa ust. Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený (ďalej v texte aj „pôvodný oprávnený“). V úvode odvolania oprávnený uviedol, že odvolanie podáva do tej časti uznesenia okresného súdu, v ktorej súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripustil a do časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie. Poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok a zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 09. 12. 2005 uzatvorenú medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a spoločnosťou VERITEĽ, a.s. (ďalej v texte „postupník“), v zmysle čl. I. ods. 2 ktorej prešla vymáhaná pohľadávka, ako aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené z pôvodného oprávneného na postupníka a zároveň v zmysle jej čl. III. ods. 2 sa pôvodný oprávnený zaviazal odovzdať všetky potrebné doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie novému oprávnenému. Postupník v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. a/ tejto zmluvy deklaroval záujem vstúpiť do uvedeného konania o výkon rozhodnutia. Zdôraznil, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená v roku 2005 a postupník a následne nový oprávnený (pozn. odvolacieho súdu - spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.) podal návrh na zmenu účastníka v exekučnom konaní až dňa 10. 12. 2010, t.j. takmer po 5 rokoch. Konanie nového oprávneného, ktorý nedal súhlas so vstupom do predmetného exekučného konania, preto považoval odvolateľ za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a právnou istotou. Napriek tomu, že okresný súd správne vyžadoval súhlas nového oprávneného na vstup do exekučného konania, mal zvážiť a primerane posúdiť aj okolnosti podania návrhu na zmenu účastníka konania. Vzhľadom k časovému oneskoreniu podania takéhoto návrhu mal odvolateľ za to, že nie je spravodlivé požadovať od neho, aby bol zaviazaný nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Ďalej uviedol, že pôvodný oprávnený nijakým spôsobom nemôže zodpovedať za oneskorené podanie návrhu na zmenu účastníka zo strany nového oprávneného a nemôže zodpovedať ani za svojvôľu nového oprávneného, ktorý môže, ale nemusí udeliť súhlas so vstupom do exekučného konania. Podľa názoru odvolateľa však odopretie takéhoto súhlasu musí mať reálny a opodstatnený základ. Odvolateľ tiež uviedol, že nárok súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie považuje za oprávnený a primeraný a nijakým spôsobom nenapáda jeho výšku a opodstatnenosť, ale podľa jeho názoru uhradenie trov exekúcie nie je možné od pôvodného oprávneného spravodlivo požadovať. V závere podaného odvolania navrhol oprávnený uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. druhej vety predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , postupom podľa bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa potvrdil.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Okresný súd na rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného správne aplikoval ust. a . Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 25. 11. 2002, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ( Exekučného poriadku). Podľa prechodného ust. Exekučného poriadku sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak (odsek 1 uvedeného ustanovenia). Ustanovenia až 3, a , , , , , a , sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005 (odsek 2 uvedeného ustanovenia). Ustanovenia a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práva alebo povinnosti pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanom alebo overenom oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia prvej až piatej časti , ak neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia . V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia a o zmene účastníka konania. S účinnosťou od 01. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení a Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred 01. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný exekučný prípad.

V zmysle ustanovenia , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (odsek 2). Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (odsek 3).

Okresný súd na základe listinných dôkazov tvoriacich súdny spis mal kvalifikovaným spôsobom preukázané, že po začatí predmetného exekučného konania bola vymáhaná pohľadávka zmluvne postúpená z pôvodného oprávneného najprv na obchodnú spoločnosť VERITEĽ, a.s. (t.č. neexistujúci právny subjekt), ktorá ju následne zmluvne postúpila na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Zároveň, na základe vyjadrenia spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. mal okresný súd preukázané, že táto spoločnosť nesúhlasí so vstupom do konania na miesto oprávneného (č.l. 27 spisu). V zmysle ustanovenia a musia byť na zmenu účastníkov splnené tieto predpoklady: 1/ právna

skutočnosť, ktorá nastala po začatí konania, účinkom ktorej spravidla podľa hmotného práva musí byť prechod (univerzálna sukcesia) alebo prevod (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, kúpna zmluva) práv alebo povinností, ktoré sú predmetom ochrany v konaní, 2/ návrh účastníka na zmenu účastníka, na ktorého prešli alebo boli prevedené práva či povinnosti, o ktorých sa koná a 3/ súhlas osoby, ktorá má vstúpiť namiesto doterajšieho navrhovateľa (oprávneného). Za splnenia týchto podmienok súd nemá inú možnosť, než návrhu na zmenu vyhovieť. V danom prípade však spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. nesúhlasila so vstupom do konania na miesto oprávneného, čím nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Okresný súd tak správne rozhodol, keď návrh na takúto zmenu nepripustil. S ohľadom na zákonnú úpravu odvolací súd k námietke odvolateľa poukazujúceho na časovú oneskorenosť podaného návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného uvádza, že pre rozhodnutie súdu podľa ust. a , tieto skutočnosti nie sú právne relevantné a súd na ne neprihliada. Naviac takýto návrh môže podať nielen právny subjekt, na ktorý bolo právo prevedené, ale tiež navrhovateľ (t.j. pôvodný oprávnený). Odvolateľovi tak nič nebránilo v podaní návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného skôr, než takýto návrh podal jeho právny nástupca.

Odvolateľ v závere podaného odvolania navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch podaného odvolania ale neuviedol nič, čím by namietal (spochybnil) rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o zastavení exekúcie. Podľa ust. § 212 ods. 1 je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Keďže oprávnený v podanom odvolaní žiadne dôvody proti rozhodnutiu okresného súdu v časti zastavenia predmetnej exekúcie neuviedol, odvolací súd pri preskúmavaní tejto časti rozhodnutia okresného súdu vychádzal z obsahu spisu, preskúmaním ktorého dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V prejednávanej veci mal okresný súd spoľahlivo preukázané, že v priebehu exekúcie bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, v priebehu ktorého došlo k pomernému uspokojeniu pohľadávok veriteľov povinného a na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -571 zo dňa 23. 02. 2012 (právoplatné dňom 30. 03. 2012), ktorým bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na majetok úpadcu - povinného po splnení rozvrhového uznesenia a o zbavení Mgr. Radovana Birku funkcie správcu konkurznej podstaty, bol povinný z Obchodného registra vymazaný ku dňu 20. 11. 2012. Na základe zistených skutočností bolo preukázané, že po splnení rozvrhového uznesenia nezostal povinnému žiaden majetok, preto bol správny právny záver okresného súdu, ktorý exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Vzhľadom k absentujúcim dôvodom odvolania oprávneného sa odvolací súd inými skutočnosťami nezaoberal.

Odvolateľ v podanom odvolaní namietol rozhodnutie okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Opodstatnenosť nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie odvolateľ nenamietol. Rovnako nenamietal ani sumu trov exekúcie okresným súdom priznanú súdnej exekútorke. Z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený nepovažuje za spravodlivé, aby mu bola uložená povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, nakoľko vymáhaná pohľadávka bola prevedená na iný právny subjekt a došlo k oneskorenému podaniu návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, za čo oprávnený nezodpovedá. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie je súd povinný vychádzať z príslušných ustanovení Exekučného poriadku a nie je oprávnený prihliadať na iné ako na zákonné podmienky. V zásade platí, že trovy exekúcie (náklady podľa § 196 Exekučného poriadku) platí povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedenej zásady však zákon pripúšťa výnimku, a to pre prípad, keď dôjde k zastaveniu exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku). Okresný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (pozn. odvolacieho súdu - právna úprava Exekučného poriadku v platnom znení), podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd nesprávne aplikoval citované zákonné ustanovenie. Nesprávna aplikácia zákonného ustanovenia však nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov exekúcie. Podľa ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Preto bolo potrebné o náhrade trov zastavenej exekúcie rozhodnúť podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, podľa odseku 2 ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade bola exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Dôvod zastavenia exekúcie je smerodajný pre aplikáciu relevantného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie. Oprávnený je preto povinný nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005. Výšku trov exekúcie priznaných súdnej exekútorke oprávnený v podanom odvolaní nenamietol, preto ich odvolací ani nepreskúmaval.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. ako vecne správne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.