Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/104/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporcovi: K. U., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XX, občan SR, o zaplatenie 236,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 85,44 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 85,44 eur od 06.05.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 30.11.2009, ktorej obsahom je záväzok odporkyne ako spotrebiteľa v prípade jej porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 236,44 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 6.5.2011 do zaplatenia a trovy konania z titulu neuhradených poplatkov za hovorné, mesačné v sume 85,44 eur a vzniknutej škody v sume 151 eur.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. ( ) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.( Podľa )

Súd prejednal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a z zmluvy o pripojení č. zo dňa 30.11.2009, dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.11.2009, pokusu o pokonávku z 21.4.2011, faktúry č. 8290717919 zo dňa 14.11.2010 ( splatná 28.11.2010) na sumu 56,83 eur za prevolané, faktúry č. 1008593433 zo dňa 17.12.2010 ( splatná 31.12.2010) na sumu 2,33 eur za upomienku, faktúry č. 8291770107 zo dňa 14.1.2011 ( splatná 28.1.2011) na sumu 3,98 eur za odpojenie, faktúry č. 8291239566 zo dňa 17.12.2010 ( splatná 31.12.2010) na sumu 23,30 eur za prevolané, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb, ako i z ostatného obsahu spisu zistil tento stav veci:

Na základe zmluvy o pripojení číslo č. A4742936 zo dňa 30.11.2009 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks SIM karty, priradil jej telefónne číslo a poskytoval mu telekomunikačné služby mobilným telefónnym prístrojom. Odporca užíval služby navrhovateľa od 30.11.2009.

Na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.11.2009 navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón Sony Ericsson W595s za kúpnu cenu 29 eur. Podľa čl. 2 , bod 2.3. predmetného dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporcom. Z obsahu listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že k 30.11.2009 bola u neho predajná cena telefónu Sony Ericsson W595s: 180 eur. Súd mal preukázané, že odporca neuhradil faktúry za elektronické komunikačné služby za obdobie 11/2010-3/2011 v celkovej sume 85,44 eur. Ďalej v zmysle čl. 2, bod. 2.5. tohto dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu ( užívateľa ) je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 200 eur. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu.

Odporcovi boli vyfakturované sumy podľa faktúr, a to faktúra č. č. 8290717919 zo dňa 14.11.2010 ( splatná 28.11.2010) na sumu 56,83 eur, faktúra č. 1008593433 zo dňa 17.12.2010 ( splatná 31.12.2010) na sumu 2,33 eur, faktúra č. 8291770107 zo dňa 14.1.2011 ( splatná 28.1.2011) na sumu 3,98 eur, faktúra č. 8291239566 zo dňa 17.12.2010 ( splatná 31.12.2010) na sumu 23,30 eur.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o zmier zo dňa 21.4.2011 na zaplatenie dlžnej sumy 88,44 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie 11/2010-3/2011 a zmluvnej pokuty v sume 200 eur v lehote do 5.5.2011. Keďže doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania k 6.5.2011 s úhradou navrhovateľom požadovanej sumy.

Navrhovateľ odôvodnil uplatnený nárok na 151 eur tým, že škoda v tejto výške mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson W595s. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telefónu 180 eur a jeho akciovou kúpnou cenou 29 euro, t.j. škodu spôsobenú odporcom navrhovateľovi tým, že získal telefón za cenu zvýhodnené oproti trhovej cene tak, že sa zaviazal podpisom dodatku používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, platiť riadne cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by mu prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si splnil povinnosť poskytnúť zvýhodnené služby a telefón za akciovú cenu, ale odporca si nesplní svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti a riadne a včas uhrádzať splatné záväzky.

Odporkyňa prevzala návrh s prílohami, výzvu na vyjadrenie sa k návrhu a poučenie o svojich procesných právach ešte dňa 20.6.2013, ale doposiaľ sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,

že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie za neuhradené služby 85,44 eur a zaplatenie vzniknutej škody 151 eur ako rozdielu medzi predajnou cenníkovou cenou mobilného telefónu 180 eur a akciovou cenou mobilného telefónu 29 eur.

Zmluvy o pripojení a dodatky k nim sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia a nasl. . Z ustanovenia vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, zo začiatku riadne platil ich úhradu, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa s. 1 nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti 85,44 eur za neuhradené služby. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách, dohody o prevode telefónneho čísla. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa a . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v a nasl. . Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

Na základe zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 kus SIM karty, ku ktorej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Sony Ericsson W595s za kúpnu cenu 29 euro. Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazala uhradiť v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zmluvnú pokutu v sume 200 eur. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pripojení.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bol odporca pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámený. Nakoľko odporca neplatil riadne a včas za poskytované služby, vnikol mu nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v celkovej sume 85,44 eur za obdobie 11/2010-3/2011. Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 21.4.2011 o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr najneskôr do 5.5.2011. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval zaplatením dlžnej sumy.

Navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané návrhy na zaplatenie zmluvnej pokuty pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 151 eur ( 180 eur - 29 euro).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Súd posudzoval takto uplatnenú škodu v zmysle a skúmal, či sú splnené všetky podmienky všeobecnej občianskoprávnej zodpvodnsoti:1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (druhá podmienka), v zmysle sa uhrádza skutočná škoda a čo poškodenému ušlo. nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Teda aj pokiaľ by bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu

medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. Súd si z tohto ustálil, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S týmto záverom je spojené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), lebo aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Z týchto dôvodov súd návrh v časti uplatnenej sumy 149 eur z titulu náhrady škody zamietol .

Súd mal preukázané, že odporca bol v omeškaní so zaplatením sumy 85,44 eur za neuhradené služby, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha aj úhrady úroku z omeškania. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 9,25% ročne od 6.5.2011( kedy sa dostal do omeškania) v súlade s od. 2 v spojení s nariadenia vlády SR č. ( 8% -nych bodov + 1,25 %), preto mu ho súd i priznal. Vo zvyšku ( t.j. v časti zmluvnej pokuty ) súd návrh zamietol.

Podľa , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal, ktorý z účastníkov bol v konaní úspešný. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 236,44 eur a súd mu priznal len sumu 85,44 eur a vo zvyšku (151 eur) návrh zamietol. Z tohto jednoznačnej vyplýva, že úspešnejším bol v konaní odporca v sume 151 eur, ale nakoľko si neuplatnil náhradu trov konania, súd mu žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.