Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-169-2012.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/169/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , Pajštúnska č.5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803 zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava , IČO 36 613 843 proti odporkyni: G. S., nar.XX.X.XXXX, bytom U., O. XXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO 42 176 778 zastúpeného JUDr.Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J.Kráľa 5/A o zaplatenie 955,39 eura s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 637,62 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 637,62 eura od 25.11.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania v sume 58,38 eura a to všetko v splátkach po 20 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 955,39 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že odporkyňa dňa 21.11.2003 uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver č.0260425427/1/1 vo výške 16.000,- Sk s úrokovou sadzbou 10,85 % ročne a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.11.2004, pričom bol dohodnutý aj úrok z omeškania a úrok z prečerpania vo výške 26,4 % ročne. Listom zo dňa 8.9.2005 bolo odporkyni oznámené zastavenie čerpania kontokorentného úveru a ďalším listom zo dňa 3.7.2006 Slovenská sporiteľňa a.s. dala odporkyni výpoveď zo zmluvy o sporožírovom účte, ktorú mala uzavretú dňa 24.11.1998 s tým, že na účte je debetný zostatok v sume 20.245,70 Sk a listom zo dňa 13.6.2006 bola odporkyni oznámená výpoveď zo zmluvy o kontokorentnom úvere s tým, že odporkyňa bola vyzvaná zaplatiť pohľadávku. Podľa výpisu z účtu odporkyne ku dňu 1.1.2009 bol na jej účte debetný zostatok vo výške 710,13 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 bola pohľadávka proti odporkyni postúpená navrhovateľovi a navrhovateľ si uplatnil zaplatenie pohľadávky súdnou cestou s tým, že ku dňu postúpenia predstavoval zostatok pohľadávky 975,39 eura a z tejto sumy odporkyňa doposiaľ zaplatila iba 20 eur a to dňa 24.11.2010.
Odporkyňa potvrdila, že so Slovenskou sporiteľňou a.s. uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorý však nesplácala kvôli finančným problémom. Je pravdou, že v roku 2010 bol za ňou nejaký pán s dohodou o splácaní záväzku a tento sa jej vyhrážal a ona prakticky ani nevedela o čo ide a preto dohodu podpísala a vôbec jej nebolo vysvetlené, že by dlh mal byť premlčaný. Prakticky ani nemá vedomosť, čo
premlčanie znamená, ale pokiaľ by kvôli premlčaniu nemusela pohľadávku zaplatiť a pokiaľ aj vedľajší účastník namietol premlčanie dlhu, tak sa k tomu pripája a namieta premlčanie pohľadávky.
V priebehu konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť v dôsledku premlčania a poukázal na skutočnosť, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty . Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.8 Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Rozsudkom č.k.4C/169/2012-96 zo dňa 12.10.2012 bol návrh navrhovateľa zamietnutý, odporkyni nebola priznaná náhrada trov konania a zároveň súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,16 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vychádzajúc z toho, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 16.000,- Sk, ktorý riadne prestala splácať a táto dňa 28.6.2010 podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú súd považoval za právne neúčinnú a s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že návrh bol podaný na súd až po uplynutí premlčacej doby.
Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Nitre uznesením č.k.7Co/285/2012-142 zo dňa 30.9.2013 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné opätovne vypočuť účastníkov konania na okolnosti uzatvorenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.6.2010 a posúdiť, či došlo k písomnému uznaniu dlhu v súlade s ustanovením § 110 ods.1 veta druhá Občianskeho zákonníka. V prípade, ak zo strany odporkyne došlo k právne relevantnému uznaniu dlhu, potom s uznaním dlhu odporkyňou treba spájať účinky začatia plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný odporkyňou bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či odporkyňa mala vedomosť o tom, že dlh bol v čase uznania premlčaný.
Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania súd zistil, že odporkyňa uzavrela dňa 21.1.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava , na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 16.000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala splácať úver mesačne, pričom konečná splatnosť úveru bola dňa 20.11.2004 a zároveň v zmluve bola dohodnutá úroková sadzba ako aj výška úroku z omeškania a úroku z prečerpania. Odporkyňa však úver riadne nesplácala a preto jej veriteľ listom zo dňa 8.9.2005 oznámil zastavenie čerpania kontokorentného úveru a ďalším listom zo dňa 13.6.2006 výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere. Na pojednávaní navrhovateľ predložil doklad o tom, že odporkyni bola doručená výpoveď zo zmluvy dňa 10.7.2006 a teda uvedeným dňom uvedená výpoveď nadobudla účinnosť.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči odporkyni zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru postúpila navrhovateľovi a ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 975,39 eura, pričom odporkyňa z tejto pohľadávky zaplatila iba sumu 20 eur a to dňa 24.11.2010.
Dňa 28.6.2010 odporkyňa podpísala s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa ktorej uznala odporkyňa záväzok zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru č.260425427 vo výške 657,62 eura a príslušenstvo pohľadávky v sume 146,31 eura s tým, že odporkyňa sa zaviazala pohľadávku zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne a dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 22.7.2010. V bode 3.1 dohody je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch a okrem toho dohoda obsahuje aj rozhodcovskú doložku.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 323 ods.1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 349 ods.1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods.2 ObZ strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 387 ods.1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods.1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 ObZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 400 ObZ zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 407 ods.1 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 955,39 eura s prísl. je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu, pretože odporkyni na základe zmluvy o kontokorentnom úvere bol poskytnutý úver vo výške 16.000,- Sk, ktorý však riadne prestala splácať a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 bola pohľadávka voči nej postúpená navrhovateľovi a v tom čase jej výška mala predstavovať sumu 975,39 eura, z ktorej odporkyňa uhradila iba 20 eur. Dňa 28.6.2010 odporkyňa podpísala s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a tento uznala do výšky 657,62 eura ako aj príslušenstva do výšky 146,31 eura s tým, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o kontokorentnom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak tento právny vzťah predstavuje tzv. absolútny obchod s poukazom na § 261 ods.3 písm.d/ ObZ a to bez zreteľa na povahu účastníkov
tohto právneho vzťahu, nakoľko veriteľom môže byť ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba a rozhodujúcim znakom je forma vzťahu a nie jeho subjekty a preto sa nevyžaduje, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere sa jeho subjekty preto riadia Obchodným zákonníkom, keďže skutočnosť, že ide o absolútny obchod vylučuje dohodu strán o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods.1,2 (tzv.voľbu práva) . Z toho dôvodu sa všetky vzťahy uzavreté zmluvou o úvere musia riadiť Obchodným zákonníkom a ustanovenia Občianskeho zákonníka neprichádzajú do úvahy pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Uvedené závery judikoval Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 a 1Cdo/120/2010 zo dňa 29.3.2012.
Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení sa síce zaoberal otázkou premlčania podľa Občianskeho zákonníka s tým, že súd mal posúdiť, či došlo zo strany odporkyne k právne relevantnému uznaniu dlhu a pokiaľ by súd posudzoval otázku premlčania podľa § 110 ods.1 veta druhá OZ, tak by musel dospieť k záveru, že k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa v tomto prípade nedošlo a uznaním dlhu zo strany odporkyne začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Keďže však v dôsledku nových záverov vyplývajúcich z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa Obchodného zákonníka, tak súd zistil, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 16.000,- Sk s končenou splatnosťou dňa 20.11.2004, avšak podľa čl.3 bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 21.11.2003 sa táto zmluva uzatvorená na dobu určitú a to na dobu jedného roka, predlžovala vždy po dobu jedného roka ak dlžník neoznámil veriteľovi v ustanovenej lehote, že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy a teda aj v tomto prípade odporkyňa po uplynutí dátumu 20.11.2004 naďalej zotrvala v úverovom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa a to až do 10.7.2006, kedy jej bola doručená výpoveď zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13.6.2006. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa došlo k zániku zmluvy dňom 10.7.2006 a veriteľovi vzniklo právo na vrátenie plnenia poskytnutého odporkyni. Od uvedeného dátumu začala plynúť 4- ročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde, pričom odporkyňa dňa 28.6.2010 teda ešte pred uplynutím tejto premlčacej doby písomne uznala svoj záväzok do výšky 657,62 eura ako aj v časti bližšie nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky na nákladov na inkasné konanie v sume 146,31 eura. Uznaním záväzku začala plynúť odo dňa 28.6.2010 nová 4-ročná premlčacia doba a v rámci tejto premlčacej doby podal navrhovateľ dňa 20.2.2012 proti odporkyni na súde návrh na zaplatenie sumy 955,39 eura s prísl. . Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, nakoľko navrhovateľ si uplatnil svoje právo v rámci plynutia premlčacej doby a súd skúmal iba oprávnenosť pohľadávky navrhovateľa, keďže tento nepredložil žiaden doklad o tom, z čoho pozostáva vymáhaná pohľadávka v sume 975,39 eura a za doklad o výške pohľadávky nie je možné považovať prílohu č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009, v ktorej je uvedený zostatok pohľadávky v sume 975,39 eura pozostávajúcej z istiny v sume 657,62 eura , z riadneho úroku v sume 11,56 eura, z úroku z omeškania v sume 40,95 eura a z ostatného príslušenstva v sume 265,26 eura. Súd teda musel vychádzať iba z dohody o uznaní záväzku zo dňa 28.6.2010, ktorú považoval za platne uzavretú pokiaľ ide o uznaný dlh v časti istiny v sume 657,62 eura (výška nedoplatku na istine v tejto sume vyplýva aj z výpisu z účtu na čl.61) a preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 637,62 eura (odporkyňa po uznaní dlhu zaplatila dňa 24.11.2010 sumu 20 eur), nakoľko do tejto výšky bol v dôsledku uznania dlhu nárok navrhovateľa preukázaný a vo zvyšku nad uvedenú sumu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pretože v dohode o uznaní záväzku zo dňa 28.6.2010 nie je výška príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie v sume 146,31 eura určite a zrozumiteľne špecifikovaná a teda nie je jasné, z čoho táto suma pozostáva a preto v tejto časti súd dohodu o uznaní záväzku považoval za neplatnú s poukazom na § 37 ods.1 OZ. Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania z istiny v sume 637,62 eura od 25.11.2010 do zaplatenia v zmysle § 369 ods.1 ObZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. a to od 25.11.2010 do zaplatenia, pretože čiastočná úhrada dlhu v sume 20 eur bola zaplatená odporkyňou dňa 24.11.2010 a od nasledujúceho dňa sa počíta úrok z omeškania zo sumy 637,62 eura. Súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 58,38 eura, čo predstavuje 8 % ročne zo sumy 657,62 eura od 16.10.2009 do 24.11.2010, nakoľko v uvedenom období bola odporkyňa v omeškaní so zaplatením sumy 657,62 eura na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009.
Súd zároveň skúmal, či záväzkový vzťah medzi účastníkmi neodporuje ustanoveniam § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže v tomto prípade je odporkyňa zároveň aj spotrebiteľom, avšak zmluva o kontokorentnom úvere neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa priečili zákonu a ktoré by bolo možné hodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa bol dôvodný do zaplatenia sumy 637,62 eura s prísl. , tak súd vo zvyšku návrh zamietol, keďže nad priznanú sumu nepovažoval pohľadávku navrhovateľa za riadne preukázanú.
Podľa § 160 ods.1 OSP súd povolil odporkyni pohľadávku splácať v splátkach po 20 eur mesačne s prihliadnutím na jej súčasnú situáciu, keď táto je dlhodobo práceneschopná, poberá iba nemocenské dávky a stará sa o dve maloleté deti, na ktoré poberá náhradné výživné vo výške 100 eur a prídavky na deti.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods.3 OSP, nakoľko až po vyhlásení rozhodnutia môže byť stanovená konečná výška náhrady trov právneho zastúpenia na strane navrhovateľa ako aj vedľajšieho účastníka, pretože ich právni zástupcovia majú právo zúčastniť sa vyhlásenia rozsudku a uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia aj za tento úkon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .