Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-218-2013.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/218/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. A., nar. X. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov L.. U. A., nar. XX. X. XXXX, bytom A., U. X a V. A., nar. X. X. XXXX, bytom G., G. XX, právne zast. JUDr. Pavol Zavacký, AK Kežmarok, Hradné námestie 29, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v G., č. k.: 8C/152/2010 - 30 zo dňa 13.8.2010, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. D. A. tak, že toto výživné sa zo strany otca z v y š u j e zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2013, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.9.2013 do 31.12.2013 v sume 120,- eur je otec
p o v i n n ý uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného pre maloletú D. A. z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
V predmetnom návrhu, ako aj vo svojej výpovedi matka uviedla, že maloletá navštevuje toho času X. ročník základnej školy. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2010, kedy dieťa bolo ešte v predškolskom zariadení, a teda na jej strane došlo k výraznej zmene pomerov. V súvislosti s návštevou základnej školy má matka na začiatku každého školského roku výdavky v sume 50,- eur a v priebehu školského roku tieto výdavky predstavujú okolo 70,- eur. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, stravné činí 21,- eur. Dieťa navštevuje krúžky v rámci školy, za tieto krúžky poplatky nie sú. Matka spolu s maloletou riešila bývanie tým, že si zakúpila vlastný dvojizbový byt a na tieto účely si zobrala hypotekárny úver, ktorý spláca vo výške 233,- eur mesačne. Nájomné predstavuje 80,- eur mesačne, za elektrinu matka hradí 40,- eur mesačne, plyn 5,- eur mesačne a ďalej sú to ostatné poplatky, či už daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad a pod. Matka žije s maloletou sama, na nákladoch na domácnosť sa s ňou nikto nepodieľa. Maloletá je zdravá, v súvislosti so zdravotným stavom sú na dieťa
bežné výdavky. Matka je toho času zamestnaná v Z., základný plat predstavuje 500,- eur mesačne. Ostatná čistá mzda závisí od predaja produktov banky zo strany matky. Za uplynulý rok priemerný mesačný zárobok matky predstavoval 805,- eur. Na strane matky iný príjem nie je.
Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako O. A. s priemerným mesačným zárobkom do 700,- eur. Iný príjem nemá. Žije v 3-izbovom nájomnom byte, náklady na domácnosť predstavujú nájomné 262,- eur, ročný poplatok za komunálny odpad činí 17,- eur, spláca spotrebný úver vo výške 100,- eur mesačne, ktorý si zobral za účelom kúpy ojazdeného motorového vozidla, pričom toto motorové vozidlo využíva za účelom pravidelných návštev maloletej. Taktiež otec uviedol, že má priateľku, avšak nežijú v spoločnej domácnosti a na nákladoch na domácnosť sa okrem neho nikto nepodieľa. Maloletému dieťaťu prispieva aj navyše, či už zakúpením ošatenia a obuvi, resp. v rámci styku dieťaťu hradí výlety, prispel na školu v prírode a pod. Dieťaťu dáva aj malé vreckové. Zo strany oboch rodičov bolo preukázané, že otec sa podieľa aj na starostlivosti o maloleté dieťa, či už formou úpravy styku, resp. pokiaľ je potrebné, berie si dieťa podľa vzájomnej dohody s matkou a dieťaťu zabezpečí starostlivosť aj v prípade choroby a pod.
Právny zástupca otca poukázal na zmenu pomerov nielen na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane matky, u ktorej došlo k zvýšeniu príjmu, pričom na strane otca je príjem porovnateľný ako v čase predchádzajúceho konania. Zároveň žiadal, aby súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec sa podieľa na výživnom aj nad rámec stanoveného výživného, čo bolo nesporne preukázané.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v G., č. k.: XC/XXX/XXXX -30 zo dňa 13.8.2010 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, zároveň bola schválená rodičovská dohoda s tým, že maloletá D. sa na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu v sume 50,- eur mesačne. V čase predchádzajúceho konania matka pracovala v Z. Z. s priemerným mesačným zárobkom 669,- eur a príjem na strane otca predstavoval 659,- eur mesačne. Maloletá navštevovala predškolské zariadenie.
V súčasnosti maloletá navštevuje X. ročník základnej školy, dieťa je zdravé, na maloletú sú bežné výdaje. Dieťa navštevuje krúžky v rámci školy, na tieto nie sú zvýšené výdaje. Matka pracuje v Z.. Podľa opisu mzdového listu príjem za uplynulý rok predstavoval 805,- eur mesačne. Matka spolu s maloletou obýva 2-izbový byt, ktorý si zakúpila v roku 2012 za účelom riešenia bytovej otázky. Matka spláca mesačne hypotekárny úver na byt vo výške 230,- eur. Za nájomné hradí 80,- eur, 45,- eur mesačne predstavuje inkaso a ďalej sú to ročné poplatky, či už daň z nehnuteľností alebo poplatok za komunálny odpad.
Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný ako O. A., dosahuje priemerný mesačný zárobok 721,- eur. Iný príjem na strane otca nie je. Býva v nájomnom byte, za ktorý hradí 262,- eur mesačne, spláca spotrebný úver vo výške 100,- eur mesačne. Na strane rodičov sa počet vyživovacích povinností nezmenil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázané, že na strane dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletá v súčasnosti navštevuje X. ročník základnej školy. Pokiaľ sa týka pomerov na strane matky, zvýšil sa jej príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy dosahovala 669,- eur mesačne a v súčasnosti tento príjem predstavuje okolo 805,- eur mesačne. Taktiež došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodnutia predstavoval 659,- eur, toho času ako O. A. dosahuje príjem 721,- eur (podľa opisu mzdového listu O. G.). S poukazom na takto zistený skutkový stav súd zvýšil výživné u maloletého dieťaťa, a to zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, a to od 1.9.2013, t. j. od začiatku školského roku. Takto stanovené výživné zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam na strane otca dieťaťa, ako aj potrebám maloletej.
Zaostalé výživné od 1.9.2013 do 31.12.2013 predstavuje sumu 120,- eur (30,- eur x 4 mesiace = 120,- eur). Túto sumu súd povolil otcovi splácať v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Matka v predmetnom návrhu žiadala zvýšiť výživné u maloletej na sumu 180,- eur mesačne, a to počnúc dňom 1.1.2013. Nakoľko nie je v schopnostiach a možnostiach hradiť takúto sumu, súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.