Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-201-2013.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/201/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľa: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Ančinovou, Nové Zámky, Podzámska 29, proti odporkyni: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpená W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. mája 2013 č. k. 12C/51/2011-210, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, vedeným na Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nové Zámky, pre kat. územie U., na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 510 zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2, a dom súpisné číslo XXX na parc.č. 510 a to tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne T. Z., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom U. XXX v pomere 1/1 k celku. Odporkyňu zaviazal titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 200,--Eur a to do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. V poslednom výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1,2 OZ ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Poukázal na to, že účastníci konania sa nevedeli dohodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom navrhovateľ nemal záujem naďalej zotrvať v tomto spoluvlastníckom zväzku. Napriek obrane odporkyne, ktorá navrhovala podaný návrh zamietnuť, súd mal prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že na jej strane sú dané tak závažné dôvody hodného osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Je nepochybné, že odporkyňa je citovo viazaná na nehnuteľnosť, túto od roku 1980 nepretržite užíva a udržiava, pričom túto skutočnosť aj s prihliadnutím k tomu, že od roku 1992 je na invalidnom dôchodku súd prvého stupňa nepovažoval za dôvody, ktoré by prevážili zákonný nárok navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že o vyplatenie svojho podielu z domovej nehnuteľnosti sa navrhovateľ domáhal už v konaní o vyporiadanie BSM, kde tvrdil, že nehnuteľnosť nemá záujem užívať a keďže v nej býva a túto užíva odporkyňa, žiadal z nej vyplatiť svoj podiel. Napriek uvedenému s prihliadnutím na neschopnosť odporkyne finančne vyrovnať spoluvlastnícky podiel navrhovateľa bola predmetná nehnuteľnosť v rámci BSM prikázaná do podielového spoluvlastníctva účastníkov. Stalo sa tak v roku 1986, t.j. pred viac ako 25 rokmi. Za uvedené obdobie, pokiaľ odporkyňa nemala v úmysle bytovú otázku vyriešiť inak a mala záujem nadobudnúť celú nehnuteľnosť, si postupne mohla zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že sa odporkyňa účelovo v konaní bránila s poukazom na svoj zdravotný stav, či citovú viazanosť na predmetnú nehnuteľnosť ako aj nedostatok finančných prostriedkov, keď na druhej strane v priebehu konania domovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. U., vedenú na LV č. XXX darovacou zmluvou previedla na jednu zo svojich dcér. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ je dôvodne podaný. Pretože navrhovateľ o prikázanie spornej nehnuteľnosti nemal záujem, naopak odporkyňa o prikázanie a ďalšie účelné užívanie nehnuteľnosti javila od začiatku záujem a keďže nehnuteľnosť nie je reláne nedeliteľná, súd prvého stupňa v rámci vyporiadania prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporkyni v celosti. Poukázal aj na to, že námietka odporkyne ohľadne investící do nehnuteľnosti, ktoré ona a dcéra vložili, a ktoré by sa mali započítať proti uvažovanému vyporiadajúcemu podielu a to tým, že hodnota stavby určená znalkyňou by sa tým znížila, sa v konaní nepreukázala. Podľa názoru súdu prvého stupňa z dokazovania vyplýva, že výmena nefunkčného kotla, radiátorov, okna, umývadla, či batérie, bola len bežnou údržbou nehnuteľnosti bez toho, aby tieto prípadné investície ovplyvnili všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, pričom ich vynaložením sa zrejme dosiahlo len to, že sporná nehnuteľnosť sa neznehodnotila nad rámec bežného opotrebenia (Ro NS ČR 3Cz 29/1992). Z výpovedí svedkov T. K. a P. Z. mal súd prvého stupňa preukázané, že investície do nehnuteľnosti, ktoré na viac nevedeli bližšie špecifikovať, boli vykonané bez súhlasu navrhovateľa zhruba pred viac ako 20 rokmi. Pokiaľ by si aj odporkyňa uplatnila v tomto konaní vzájomným návrhom podľa § 97 ods. 1 a § 98 O. s. p. zaplatenie investícií, vzhľadom na vyššie uvedené by sa jednalo o nárok na bezdôvodné obohatenie a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by ju súd nemohol priznať. Z týchto dôvodov sa súd prvého stupňa námietkou odporkyne ako právne bezvýznamnou ďalej nezaoberal. Čo sa týka primeranej náhrady spoluvlastníckeho podielu vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, posúdenia realitnej kancelárie a oznámenia obecného úradu, s prihliadnutím na to, že za takúto náhradu je potrebné považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ktorý umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci ako je sporná, považoval súd prvého stupňa hodnotu vo výške 14 400,-Eur. Aj keď znalkyňa v posudku zohľadnila všetky podstatné hľadiská určujúce všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, nemala poznatky o jeho využití z kultúrneho a spoločenského hľadiska tak ako to napokon vyplýva z oznámenia obce. Aj z ďalších vyššie uvedených dôkazov mal súd prvého stupňa preukázané, že sporná nehnuteľnosť sa využíva na kultúrne podujatia v súvislosti s tým, že je zároveň sídlom občianskeho združenia pod názvom Maďarský dom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru ,že napriek polohe, vplyvu spodnej vody, chýbajúcej kanalizácii a plynofikácie obce, všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti je potrebné ustáliť v rozpätí medzi cenou určenou znalkyňou vo výške 8 800,-Eur a cenou na ktorú si ju cenil navrhovateľ a ktorá bola zároveň ako najvyššia cena označená zo strany obecného úradu vo výške 20 000,--Eur. Rozdiel medzi týmito dvomi hodnotami je 5 600,-Eur. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností za spravodlivé ustáliť všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti v sume 14 400,-Eur, z ktorej vzhľadom na výšku nadobúdaného podielu zo strany odporkyne v pomere 1/2 z celku jej pripadlo vyplatiť v prospech navrhovateľa sumu 7 200,-Eur. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na výšku vyplácanej sumy, preukazované majetkové pomery odporkyne súd určil, že uvedenú sumu je povinná zaplatiť v lehote 60 dní. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomne v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odporkyne prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a samotné dôkazy, a preto nesúhlasila s jeho rozhodnutím. Sám navrhovateľ sa domáhal voči odporkyni za svoj podiel z nehnuteľnosti vyplatiť mu sumu 10.000,- euro, prípadne sumu stanovenú znalcom. Prvostupňový súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Znalkyňa všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, pozostávajúcu z hodnoty stavieb, vonkajších úprav a pozemku určila vo výške 8.800,- eur. Tento postup odporkyňa považuje za správny, a preto nie je vysvetliteľný postup súdu, z akého dôvodu zisťoval hodnotu nehnuteľností u Obecného úradu U., od realitnej kancelárie, predsa znalecký posudok vypracovaný súdnom znalcom je smerodajný a hodnoverným dôkazným prostriedkom na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa a nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo. Vytýkala súdu prvého stupňa, že tejto žiadosti nevyhovel, hoci odporkyňa je toho názoru, že v jej prípade ide o výnimočný prípad a jej záujem ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom navrhovateľa zrušiť podielové spoluvlastníctvo je významnejší a prednejší. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal podľa názoru odporkyne súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OZ a nezrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a keď už súd prvého stupňa pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, tak pri povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva mal vychádzať zo znaleckého posudku a zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.400,- euro, ako 1 hodnotu zistenú znalcom a súd prvého stupňa mal prihliadať aj na sociálny stav odporkyne a umožniť jej túto sumu zaplatiť navrhovateľovi v adekvátnych mesačných splátkach. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta tvrdenia odporkyne a má za to, že súd prvého stupňa pre svoje zákonné rozhodnutie vykonal rozsiahle dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty nehnuteľnosti, zabezpečil dotazom od realitnej kancelárie aj Obecného úradu v U. oznámenia o hodnote nehnuteľnosti a následne stanovil hodnotu jeho podielu z nehnuteľnosti. Pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že odporkyňa od prvej chvíle prejavila o dom záujem a taktiež prihliadol na aktivity odporkyne, ktorá využíva dom na kultúrne podujatia v súvislosti s tým, že je nehnuteľnosť sídlom občianskeho združenia pod názvom Maďarský dom. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa správne rozhodol aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyňa od nášho rozvodu t. j. viac ako 25 rokov užívala celú nehnuteľnosť a podľa názoru súdu prvého stupňa mala čas na zabezpečenie finančných prostriedkov za účelom vyplatenia jeho podielu. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že odporkyňa od začatia konania nebola súčinná a už v čase prebiehajúceho sa konania previedla zdedenú nehnuteľnosť po svojich rodičoch na ich dcéru T. K.. Odporkyňa neustále poukazovala na svoj zlý zdravotný stav, a preto aj v odvolaní žiadala prihliadať na ust. § 142 ods. 2 OZ. K uvedenej obrane odporkyne uviedol, že správne konal súd prvého stupňa, keď neprihliadol na ňou uvedenú skutočnosti a po vykonaní všetkých zabezpečených dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej zrušil ich podielové spoluvlastníctvo tak, že pre záujem odporkyne o dom jej prikázal do výlučného vlastníctva jeho podiel za primeranú náhradu. Pri stanovení primeranej náhrady prihliadol na všetky skutočnosti a zabezpečené dôkazy a tak dospel k spravodlivému rozhodnutiu. Podľa § 160 ods. 1 OSP s prihliadnutím na výšku vyplácanej sumy, majetkové pomery odporkyne určil lehotu na vyplatenie podielu 60 dní. Rovnako ako odporkyňa aj navrhovateľ navrhol prihliadnuť na jeho zdravotný stav a vážne zdravotné problémy, ktorých liečba je finančne náročná. Poukázal na to, že dlhodobo žije z invalidného dôchodku a v súčasnej dobe zo starobného dôchodku a okrem podielu z domovej nehnuteľnosti nevlastní žiadny iný majetok. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy návrh odporkyne v tom smere, že navrhovateľa vyplatí zo sumy 8.800,- eur v mesačných splátkach. V takom prípade bude trvať na prikázaní nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a on vyplatí odporkyni za jej podiel 4.400,- eur. Odporkyňa podala písomné stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa, v ktorom navrhla, aby súd sporný majetok ponechal v ich spoluvlastníctve. Uviedla, že v suteréne spornej nehnuteľnosti je ešte teraz spodná voda. Z trvalej spodnej vody základy domu sa rozpadávajú, opadáva omietka a steny sú popraskané. Dvere sa nedajú zatvárať a celá budova je premočená. Okná sú zhnité, otvárať sa nedajú. V zime voda v radiátoroch zamrzla. Odporkyňa uviedla, že nepostavili komín, nahradili ho len azbestovými rúrami, ktoré po toľkých rokoch sú tiež zničené, a preto vykurovanie domu je problematické. Kvôli hladine spodnej vody nebola povolená výstavby ani kanalizačnej šachty. Na základe uvedených skutočností predmetný rodinný dom je neobývateľný a podľa názoru odporkyne nemá ani hodnotu 8.800,- euro. Navrhovateľ oznámil súdu, že okrem spornej domovej nehnuteľnosti nevlastní žiadny majetok. Podľa vedomia odporkyne navrhovateľ si kúpil štvorizbový byt pre seba v spoločnom vchode s p. T. Dávidovou. Takto bývajú v dvoch štvorizbových bytoch dvaja v partnerskom vzťahu. Odporkyňa k svojmu vyjadreniu pripojila aj fotografie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodne podané.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
S ohľadom na dôvody uvádzané odporkyňou v podanom odvolaní odvolací súd vo vzťahu k návrhu odporkyne, aby súd návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol uvádza, že v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa bola v konaní povinná preukázať odporkyňa, pričom súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru v tom, že takéto dôvody v danej veci zistené neboli. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ prihliadol na to, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti trvá od roku 1986 a od tejto doby odporkyňa mohla zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi. Rovnako správne súd prvého stupňa zohľadnil aj to, že v priebehu konania odporkyňa darovala domovú nehnuteľnosť v kat. úz. U. vedenú na LV č. XXX svojej dcére, preto nebolo možné zohľadniť jej tvrdenia, že v dôsledku invalidity nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa správne vyporiadal aj s výškou sumy, ktorú je odporkyňa titulom vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti povinná vyplatiť navrhovateľovi a v tomto smere svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepochybne zrejmé, akými úvahami a závermi sa súd prvého stupňa v tomto smere riadil, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd v súvislosti s námietkou odporkyne, že súd bol povinný vychádzať pri určení výšky sumy, ktorá je odporkyňa povinná zaplatiť za vyporiadanie, sumou ustálenou v znaleckom posudku uvádza, že znalecký posudok je jedným z dôkazov, pričom súd podľa § 132 OSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd prvého stupňa napokon správne odporkyni určil aj lehotu 60 dní na zaplatenie sumy 7.200 ,- euro titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a teda nevyhovel jej žiadosti splácať túto sumu v mesačných splátkach. Pri určení splatnosti peňažného plnenia bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že obaja účastníci konania sú v dôchodkovom veku, navrhovateľ nehnuteľnosť od roku 1984 nehnuteľnosť neužíva. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ už v septembri 2010 mimosúdnou cestou vyzýval odporkyňu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom samotný spor prebieha od roku 2011.Odporkyňa, ktorá mala záujem o nadobudnutie celej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva mala dostatočný časový priestor na zabezpečenie finančných prostriedkov, preto 60 dňová lehota určená súdom prvého stupňa na peňažné plnenie je s ohľadom na okolnosti tejto veci primeraná.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.