Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25P-285-2013.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Subarea
25P/285/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti Y. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - H., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Kvasňovským, so sídlom Šancova 56, Bratislava a otec - H. o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 01.10.2013 žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého súd, na čas do rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, odovzdá maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviaže na vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eur mesačne na každé z maloletých detí.
Súd z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia a od februára 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Ďalej bolo z návrhu zistené, že matka si v roku 2007 osvojila maloletého G. a v roku 2008 si ho osvojil aj otec. V roku 2009 sa následne zo vzťahu rodičov narodil maloletý V.. Matka v návrhu uviedla, že ukončeniu spolužitia predchádzali viaceré konflikty, s otcom si postupne prestali rozumieť a voľný čas začali tráviť osobitne. Vzhľadom k tomu, že otec odmietol opustiť spoločnú domácnosť, musela odísť ona spolu s maloletými deťmi a s otcom sa v súčasnosti pri výchove detí striedajú. Uviedla, že medzi rodičmi vznikajú v otázke výchovy maloletých detí nezhody, keďže po odchode zo spoločnej domácnosti, matka prihlásila maloletého V. do materskej školy v mieste ich súčasného bydliska v K., avšak otec začal bez jej vedomia maloletého voziť do materskej školy, ktorú navštevoval predtým v G.. Aj napriek jej výslovnému nesúhlasu, otec vo svojom konaní pokračuje a maloletý tak v súčasnosti navštevuje dve materské školy. Matka je toho názoru, že neustále zmeny prostredia nepôsobia dobre na psychiku dieťaťa a podotkla, že keď sú maloleté deti v starostlivosti otca, neinformuje ju o ich stave a už veľakrát stalo, že o zdravotných problémoch detí sa nedozvedela od otca, ale až od detí. Matka má za to, že takýto stav nie je v záujme maloletých detí, pre ktoré by bolo vhodné, aby mali jednotný režim a boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Túto skutočnosť potvrdzuje podľa jej názoru aj to, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba, má v nájme areál s 13 tenisovými kurtmi, 2 plážové volejbalové kurty a ihrisko, zároveň má vlastnú tenisovú školu a veľa času trávi so svojimi klientmi v popoludňajších hodinách, kedy by sa mal venovať deťom. Dodala, že keď sú deti v jeho starostlivosti, trávia čas predovšetkým so svojimi starými rodičmi zo strany otca. Matka má taktiež dôvodné obavy, že otec má na deti zlý vplyv, nakoľko sa nevie preniesť cez skutočnosť, že maloletý G. je adoptovaný a vyjadruje sa hanlivo na jeho adresu pred ostatnými ľuďmi. Doplnila, že maloletým deťom vzhľadom na ich vek zatiaľ ešte nebolo vysvetlené, že nie sú pokrvnými príbuznými a matka má obavu z toho, aby otec túto skutočnosť deťom nepovedal nevhodným spôsobom, ktorý by mal nepriaznivé následky na ich psychiku a ich vzájomný vzťah. Uviedla, že o maloleté deti sa vždy riadne starala, má s nimi vybudovaný veľmi silný citový vzťah a aj napriek tomu, že maloletý G. je adoptovaný,
nikdy medzi deťmi nerobila rozdiely a snažila sa ich vychovávať na rovnakej úrovni. Ďalej uviedla, že pracuje ako J. S. a jej mesačný príjem je XXX,- eur. Zároveň má príjem XXX,- eur ako J. H. Dodala, že v rámci prebiehajúcej reformy štátnej správy sa s účinnosťou od 01.10.2013 zmení jej pracovná pozícia z J. na Y. a dôjde k zníženiu jej platu o sumu XXX,- eur. Vzhľadom na takéto výrazné zníženie mzdy, je preto nútená prehodnotiť výšku príspevku otca na výživu maloletých detí, ktoré výživné v súčasnosti otec platí dobrovoľne vo výške XXX,- eur na obe maloleté deti. Na úhradu mesačných nákladov detí, ktoré vyčíslila vo výške X.XXX,- eur mesačne nemá finančné prostriedky, pričom podľa možností jej s týmto pomáha jej matka. Matka je toho názoru, že je potrebné určiť výživné predbežným opatrením, nakoľko súčasný príspevok otca tvorí iba zanedbateľnú časť výdavkov detí a zároveň poukázala aj na to, že otec ostal bývať v ich spoločnej domácnosti, podniká a žije na pomerne vysokej životnej úrovni, ktorú by spolu s ním mali zdieľať aj maloleté deti.
O návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 07.10.2013, č.k. 25P/285/2013-9 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie, z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie podľa jej názoru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka zdôraznila, že výživné vo výške XXX,- eur mesačne, ktorým otec prispieva na výživu maloletých detí nie je dostatočné, a to aj vzhľadom k tomu, že odo dňa 01.10.2013 sa zmenila výška jej mesačného platu a preto nebude môcť riadne zabezpečiť výživu maloletých detí. Namietala, že sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Taktiež poukázala na to, že sa súd v odôvodnení nezaoberal jej tvrdením, že otec s ňou nekomunikuje, neinformuje ju o zdravotnom stave detí a že v čase keď sú deti u otca, trávia väčšinu času so starými rodičmi z otcovej strany. Taktiež sa súd podľa jej vyjadrenia nezaoberal jej dôvodnou obavou, že má otec na deti zlý vplyv, keďže sa nevie stotožniť s tým, že maloletý G. je adoptovaný a vyjadruje sa hanlivo na jeho adresu pred ostatnými ľuďmi.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20CoP/136/2013-19 zo dňa 11.11.2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa nesplnil zákonnú povinnosť, t.j. ustanoviť maloletým deťom kolízneho opatrovníka, keďže v konaní ide o stret záujmov medzi rodičmi a dieťaťom a z tohto dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 102 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Z ust. § 75 ods. 6 O.s.p. a ust. § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku osobitnej povahy konania a rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie a teda sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi a z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, že by mal súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a individuálnymi okolnosťami vyžadujúcimi naliehavosť jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (§75 ods 6 a 8 O.s.p.)
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu a práve z tohto dôvodu, ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Preto osvedčenie resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len na základe obsahu spisu a v ňom založených listinných dôkazov. Predbežnosť spočíva i v tom, že predbežným opatrením sa neprejudikujú práva účastníkov a ani tretích osôb.
Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, odvolaním matky voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s uznesením Krajského súdu v Bratislave, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, má súd za to, že v tomto prípade nie sú dané zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru súdu nevyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by deťom hrozila v prípade, ak by súd predbežné opatrenie nenariadil. Z obsahu návrhu a ani z priložených listinných dôkazov nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčila tvrdenia matky o tom, že má otec na maloleté deti zlý vplyv, prípadne, že sa nevie preniesť cez skutočnosť, že je maloletý G. adoptovaný a že sa vyjadruje na jeho adresu hanlivo pred ostatnými ľuďmi. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého má dôjsť k okamžitému odovzdaniu maloletých detí do starostlivosti matky, nie je podľa názoru súdu ani tá skutočnosť, že sa rodičia nevedia vzájomne dohodnúť na výbere materskej školy pre maloletého V., či tá skutočnosť, že rodičia majú podľa vyjadrenia matky iný výchovný režim, alebo ich komunikačné problémy. Súd opätovne zdôrazňuje, že predbežné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázané, že riešenie situácie maloletých detí neznesie odklad, čo z návrhu matky podľa názoru súdu nevyplýva. Taktiež matka v návrhu, podľa názoru súdu, ničím neosvedčila skutočnosť, na základe ktorej by mal súd okamžite obmedziť rodičovské práva otca v tom, že nebude môcť maloleté deti zastupovať a ani spravovať ich majetok do času riadneho rozhodnutia o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka návrhu matky na predbežné určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške XXX,- eur mesačne, súd návrh považuje i v tejto časti za nedôvodný, pretože otec na výživu maloletých detí matke riadne prispieva vo výške XXX,- eur mesačne, pričom z návrhu bolo zistené, že deti sa na základe vzájomnej dohody rodičov nachádzajú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a teda otec okrem výživného hradí aj náklady detí v čase keď sú v jeho starostlivosti.
Takisto súd poukazuje na to, že mesačné výdavky maloletých detí matka nepreukázala žiadnymi listinnými dôkazmi a tiež nepreukázala ani svoje tvrdenia ohľadom nadštandardnej životnej úrovne otca, či bezprostredného ohrozenia výživy maloletých detí, keďže samotné osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného prispievať na výživu, nemôže byť bez osvedčenia skutočnosti svedčiacej o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Súd je jednoznačne toho názoru, že za súčasnej situácie, bez vykonania potrebného dokazovania, ako aj podrobného oboznámenia sa s rodinnou situáciu, prípadne vykonania ďalších šetrení, nie je možné a ani vhodné nariadiť matkou navrhované predbežné opatrenie. Na Okresnom súde Bratislava II je vedené riadne konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti v rámci ktorého je vytýčené pojednávanie v januári 2014 a v rámci tohto konania bude príslušný súd vykonávať potrebné dokazovanie tak, aby mohol vo veci rozhodnúť v súlade so záujmami maloletých detí a podľa možností a schopností rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného
súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.